Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 359/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Š. D., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. C., T., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Š. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť Š. D. trovy konania v sume 314,18

€ (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. C.,

T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2011

doručená sťažnosť Š. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. C.,

T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že navrhovateľka K. Š., sestra sťažovateľky

(ďalej len „navrhovateľka“), podala okresnému súdu 17. novembra 1998 žalobu proti

žalovanému P., š. p., B., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych

predchodcoch navrhovateľky. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľka vstúpila do konania na základe uznesenia okresného súdu z 5. februára 2003.

Sťažovateľka uvádza, že v jej právnej veci okresný súd vykonal tieto úkony:

„- dňa 20. 10. 2004 pojednávanie vo veci,

- dňa 2. 9. 2005 pojednávanie vo veci,

- dňa 5. 5. 2006 pojednávanie vo veci - odročené na neurčito,

- dňa 7. 11. 2006 vyhotovené uznesenie, ktorým súd pripustil do konania odporcu

v 2. rade,

- dňa 2. 10. 2007 súd vydal uznesenie o prerušení konania,

- dňa 29. 5. 2009 vyhotovené uznesenie, ktorým OS rozhodol o nepripustení

vystúpenia odporkyne v 1. rade z konania a nepripustil tiež návrh na zmenu pôvodného

návrhu z 23. novembra 2007, ktorí podali navrhovatelia v 1. až 5. rade,

- 9. júna 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov v 1. až

5. rade proti uzneseniu okresného súdu č. k. z 29. 5. 2009,

- 25. novembra 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľov v 1. až 5. rade proti uzneseniu okresného súdu z 29. 5. 2009,

- 13. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

č. k. -321 z 30. marca 2010, ktorým krajský súd zrušil uznesenie

okresného súdu č. k. -264 z 29. mája 2009,

- prípisom zo 16. apríla 2010 okresný súd v súlade s pokynom krajského súdu

obsiahnutým v jeho zrušujúcom uznesení požiadal účastníkov konania, aby písomne

v 15 rovnopisoch oznámili, či súhlasia s procesnými úkonmi navrhovateľov v 1. až 5. rade.

Do dnešného dňa sa súdu nepodarilo zabezpečiť splnenie pokynu krajského súdu

a do dnešného dňa nebol vo veci vytýčený ďalší termín pojednávania.

Predmetné konanie teda od jeho začatia – novembra 1998 do dnešného dňa stále nie

je právoplatne skončené a nie je žiaľ ani reálny predpoklad, že by v najbližšej dobe mohlo

byť právoplatne ukončené.“

Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo

porušené jej základné právo podľa , ako aj jej právo podľa

dohovoru, a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Š. D... na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Š. D... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- € (slovom dvetisíc €),

ktorú finančnú čiastku je povinný Okresný súd Trnava zaplatiť Š. D... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť Š. D... trovy jej právneho zastúpenia v

celkovej výške 314,18 €, na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. R. C..., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -15

z 24. augusta 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení č. z 30. júna 2011, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 8. júla 2011, uviedla chronologický prehľad úkonov

okresného súdu a účastníkov konania a poukázala na právnu zložitosť prerokúvanej veci,

opakované zmeny v osobách zákonných sudcov v priebehu konania, ako aj na problémy

s doručovaním písomností jednotlivým účastníkom konania, avšak nijaké meritórne

stanovisko k sťažnosti nezaujala a ani nenamietala žiadnu zo skutočností uvedených

v sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 23. septembra 2011, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedníčky okresného súdu z 30. júna 2011, uviedol:

„V spomenutom vyjadrení okresného súdu zo dňa 30. 6. 2011 jeho predsedníčka

podrobne vypočítava jednotlivé úkony, ktoré súd v predmetnej veci vykonal. V tomto

vyjadrení tiež naznačuje, že na vzniku prieťahov sa podieľa jednak skutková a právna

zložitosť veci a tiež naznačuje, že podiel na tom, že nebola vec doposiaľ právoplatne

ukončená mám i ja, prípadne môj právny zástupca.

Ústavný súd SR už vo svojom náleze zo dňa 21. 10. 2010, ktorý sa týka

síce iných sťažovateľov, ale tej istej veci, v ktorej zbytočné prieťahy zo strany sťažovatelia

namietajú je síce skutkovo a právne zložitá (nutnosť aplikácie obyčajového práva stredného

,

vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v prvom rade a pomerne veľký počet

účastníkov konania) ako i to, že doterajšiu dĺžku konania čiastočne ovplyvnilo i správanie

sa sťažovateľov, avšak i to, že okresný súd bol po vstupe sťažovateľov do konania a teda aj

po mojom vstupe v konaní nečinný po dobu 21 mesiacov a jeho postup tiež vykazuje znaky

nesústredenosti a neefektívnej činnosti.“

Ústavný súd zistil, že v konaniach vedených pod sp. zn.

a (v týchto konaniach bola sťažovateľkou navrhovateľka a jej ďalší

súrodenci, ktorí sú tiež účastníkmi namietaného konania, pozn.) už bol posudzovaný postup

okresného súdu v namietanom konaní z hľadiska existencie zbytočných prieťahov (v období

do apríla 2010, pozn.), a preto v konaní o sťažnosti sťažovateľky vychádzal zo svojich

skutkových zistení týkajúcich sa doterajšieho priebehu konania v tomto období uvedených

v odôvodneniach nálezov č. k. -27 z 28. mája 2009 a č. k. -31

z 21. septembra 2010.

Z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že v období od začiatku apríla 2010 boli

v namietanom konaní uskutočnené tieto procesné úkony:

- prípisom z 19. apríla 2010 okresný súd požiadal o doručenie písomností OO PZ

Trnava týkajúcich sa navrhovateliek v 14. a 15. rade,

- prípisom zo 7. mája 2010 okresný súd opätovne požiadal OO PZ Bratislava-Rača

o doručenie písomností týkajúcich sa navrhovateľky v 14. rade,

- od 21. mája 2010 do 13. júla 2010 sa spis nachádzal na ústavnom súde,

- 29. júla 2010 sa okresný súd informoval na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), v akom štádiu je konkurzné konanie úpadcu – žalovaného; krajský súd

3. augusta 2010 doručil okresnému súdu oznámenie, že predmetné konkurzné konanie

prebieha pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

- uznesením z 3. novembra 2010 okresný súd uložil poriadkové pokuty

navrhovateľom v 8., 12. a 13. rade,

- 5. januára 2011 okresný sú požiadal o vypočutie navrhovateľky v 12. rade

dožiadaným Okresným súdom Senica (v spise je úradný záznam o zistení, že navrhovateľka

v 12. rade bola vypočutá 7. apríla 2011),

- uznesením z 21. júna 2011 okresný súd pribral do konania na strane žalovaného S.

(namiesto pôvodne žalovaného P., š. p.),

- 21. júna 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. september 2011,

ktoré bolo odročené na 16. november 2011.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka sa

účastníčkou namietaného súdneho konania stala na základe uznesenia okresného súdu

č. k. -103 z 5. februára 2003. Ústavný súd sa preto pri posudzovaní existencie

zbytočných prieťahov v konaní zameral na obdobie po uvedenom dátume.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému súdnemu konaniu už

v náleze sp. zn. z 28. mája 2009 konštatoval skutkovú aj právnu zložitosť

konania spočívajúcu v nutnosti aplikácie obyčajového práva, Stredného občianskeho

zákonníka, ako aj Skutkovú

zložitosť ústavný súd vyvodil jednak z okolnosti, že na majetok žalovaného v 1. rade bol

vyhlásený konkurz, čo viedlo k rozšíreniu okruhu žalovaných, ako aj zo skutočnosti, že

v konaní vystupuje okrem sťažovateľov pomerne veľký počet ďalších účastníkov (celkovo

17), ktorým je potrebné doručovať všetky písomnosti týkajúce sa konania.

2. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd

konštatuje, že doterajšiu dĺžku konania čiastočne ovplyvnilo aj správanie sťažovateľky.

Sťažovateľke možno spolu s ďalšími navrhovateľkami pričítať čiastočný podiel na

doterajšej dĺžke konania, a to z dôvodu nedostatkov podania ich právneho zástupcu

(z 29. novembra 2007), ktoré bolo potrebné následne v konaní odstraňovať. Na druhej

strane argumentácia predsedníčky okresného súdu týkajúca sa neospravedlnenej neúčasti

právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaniach 29. apríla 2003 a 10. júna 2003

nezodpovedá podľa zistení ústavného súdu skutočnosti, keďže v tom čase ešte sťažovateľku

nezastupoval (zastúpenie vzniklo až na základe plnej moci z 2. septembra 2005). Taktiež

skutočnosť, že prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľky oznámil jej právny zástupca

okresnému súdu až podaním z 21. marca 2006, nemá z hľadiska posudzovania prieťahov

v konaní zásadný význam, keďže v období od prevzatia právneho zastúpenia po oznámenie

tejto skutočnosti okresnému súdu okresný súd nevykonával prakticky žiadne procesné

úkony, s výnimkou doručovania predvolania na pojednávanie nariadeného na 5. máj 2006,

ktoré si sťažovateľka riadne prevzala.

3. Pokiaľ ide o skutkové zistenia relevantné z hľadiska tretieho kritéria na posúdenie,

či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd vychádzal zo svojich

zistení v konaniach vedených pod sp. zn. , . Na tomto základe

ústavný súd konštatoval, že okresný súd bol v období po vstupe sťažovateľky do konania

(5. februára 2003) bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný najmä v období od 11. júna 2003

do 14. septembra 2004 (15 mesiacov).

Postup okresného súdu v namietanom konaní nesie tiež znaky nesústredenosti

a neefektívnej činnosti, ktorá v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu môže tiež byť

príčinou zbytočných prieťahov v konaní (m. m. napr. , ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na uznesenie okresného

súdu č. k. -264 z 29. mája 2009, ktoré bolo na základe odvolania podaného

navrhovateľmi v 1. až 5. rade zrušené krajským súdom uznesením

č. k. -321 z 30. marca 2010. Krajský súd ako dôvod zrušenia uviedol

skutočnosť, že okresný súd predčasne rozhodol o tom, že úkon navrhovateľov

v 1. až 5. rade je v rozpore s vôľou navrhovateľov v 6. až 17. rade, pričom si pre takýto

záver nezadovážil žiadne skutkové podklady. Takýmto postupom podľa názoru krajského

súdu okresný súd odňal týmto účastníkom možnosť konať pred súdom, a preto bolo

potrebné toto uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Názor krajského súdu vyslovený v odôvodnení zrušovacieho uznesenia dostatočne

odôvodňuje záver o neefektívnom a nesústredenom postupe okresného súdu, ktorý mal

negatívne dôsledky na jeho činnosť aj v období od apríla 2010 až do septembra 2011, keď

vykonával úkony súvisiace s odstránením nedostatkov spôsobených uznesením (zrušeným

krajským súdom) z 29. mája 2009. V konečnom dôsledku neefektívny postup okresného

súdu viedol k predĺženiu doterajšej doby konania o ďalších takmer 20 mesiacov. Celková

doba od vydania uznesenia z 20. mája 2009 do jeho zrušenia krajským súdom a následne do

nariadenia termínu ďalšieho pojednávania (16. september 2011) tak predstavuje

31 mesiacov.

Ústavný súd berúc do úvahy doterajšiu dĺžku namietaného konania konštatuje, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby sťažovateľka musela čakať na

právoplatné meritórne rozhodnutie všeobecného súdu viac ako 8 rokov (m. m.

, , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou

nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, ako aj jeho nesústredenou

a neefektívnou činnosťou došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už v náleze č. k. -27

z 28. mája 2009 prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných

prieťahov, nebolo potrebné tento príkaz v zmysle uložiť aj v tomto

konaní.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky garantované jej

a právo garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určovaní sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru podľa

konkrétnych okolností posudzovanej veci.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä doterajšiu dĺžku namietaného konania (viac ako osem rokov) a obdobie, v ktorom

došlo k zbytočným prieťahom, právnu a faktickú zložitosť predmetu konania a zároveň tiež

to, že k zásadným zmenám v jeho priebehu nedošlo ani napriek tomu, že už vo svojom

náleze z 28. mája 2009 prikázal okresnému súdu konať v tomto konaní bez zbytočných

prieťahov, a preto priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume ňou požadovanej,

t. j. v sume 2 000 € (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu). Úhradu trov konania ústavný súd

priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Podľa príslušných ustanovení

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) za tieto úkony prislúcha odmena 2-krát po 123,50 €, čo spolu

s režijným paušálom 2-krát po 7,41 € a zvýšením odmeny o 20 % DPH (vzhľadom na

skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH) predstavuje celkovú sumu

314,18 €. Takto určené trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky.

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011