Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 437/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., S., zastúpenej advokátom

JUDr. M. T., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 27. marca 2009

na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 702,10 €

s príslušenstvom. Uvedená istina predstavovala odplatu za vykonanú prepravu tovaru, ktorú

sťažovateľka vykonala pre žalovaného T., s. r. o. Okresný súd vydal 2. apríla 2009

platobný rozkaz sp. zn. v súlade s návrhom sťažovateľky. Tento platobný

rozkaz sa však okresnému súdu nepodarilo doručiť žalovanému, preto okresný súd vydal 9.

júna 2009 uznesenie sp. zn. , ktorým zrušil platobný rozkaz z 2. apríla 2009.

Sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania podaním zo 14. októbra 2009. Okresný

súd však termín pojednávania neurčil, preto sťažovateľka požiadala o jeho nariadenie

opätovne podaním z 15. februára 2010. Ani na túto opätovnú žiadosť sťažovateľky však

okresný súd nereagoval, preto sťažovateľka podala 20. decembra 2010 sťažnosť

predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. . Ani

k tejto sťažnosti sa však okresný súd nevyjadril.

3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že od podania sťažnosti uplynuli už viac

ako dva roky, okresný súd však na žiadosti a ani na jej sťažnosť nereaguje a nekoná tak, aby

vec bola bez zbytočných prieťahov rozhodnutá, hoci vec nie je právne ani fakticky zložitá.

4. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, ).

7. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní okresného súdu

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“). Ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu konanie na okresnom súde trvá skoro dva roky a tri mesiace.

V tomto období okresný súd vydal 2. apríla 2009 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo

doručiť žalovanému. Z toho dôvodu vydal okresný súd 9. júna 2009 uznesenie, ktorým bol

tento platobný rozkaz zrušený. Ústavný súd dopytom na okresný súd zistil, že 31. augusta

2011 odoslal okresný súd odporcovi výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s upozornením, že vo

veci je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho

poriadku. Táto výzva bola okresnému súdu vrátená späť 9. septembra 2011 s oznámením

pošty, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Následne okresný súd vyzval 5. októbra

2011 právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil písomné doklady pre účely

rozhodnutia vo veci.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že opísaný priebeh konania v tomto štádiu

neumožňuje prijať záver, že medzi postupom okresného súdu a označeným porušením

základného práva sťažovateľky podľa existuje príčinná súvislosť.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu

ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo

slobôd (). Ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu

v namietanom konaní nemožno z hľadiska plynulosti konania a efektívnosti ním

uskutočnených úkonov hodnotiť ako optimálny, zásah takejto intenzity do sťažovateľkou

označeného základného práva však v tomto štádiu namietaného konania nesignalizuje.

8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (, , ).

9. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

10. Ústavný súd k veci zároveň dodáva, že v prípade, ak by okresný súd pokračoval

v nečinnosti, resp. neefektívnom postupe vo veci, mohlo by to v budúcnosti viesť

k porušeniu základných práv sťažovateľky a k úspešnému uplatneniu ochrany jej práva

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011