Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 437/2011
PDF · 118.33 KB
No categories available
I. ÚS 437/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., S., zastúpenej advokátom
JUDr. M. T., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 64/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 27. marca 2009
na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 702,10 €
s príslušenstvom. Uvedená istina predstavovala odplatu za vykonanú prepravu tovaru, ktorú
sťažovateľka vykonala pre žalovaného T., s. r. o. Okresný súd vydal 2. apríla 2009
platobný rozkaz sp. zn. 25 Rob 71/2009 v súlade s návrhom sťažovateľky. Tento platobný
rozkaz sa však okresnému súdu nepodarilo doručiť žalovanému, preto okresný súd vydal 9.
júna 2009 uznesenie sp. zn. 27 Cb 64/09, ktorým zrušil platobný rozkaz z 2. apríla 2009.
Sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania podaním zo 14. októbra 2009. Okresný
súd však termín pojednávania neurčil, preto sťažovateľka požiadala o jeho nariadenie
opätovne podaním z 15. februára 2010. Ani na túto opätovnú žiadosť sťažovateľky však
okresný súd nereagoval, preto sťažovateľka podala 20. decembra 2010 sťažnosť
predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009. Ani
k tejto sťažnosti sa však okresný súd nevyjadril.
3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že od podania sťažnosti uplynuli už viac
ako dva roky, okresný súd však na žiadosti a ani na jej sťažnosť nereaguje a nekoná tak, aby
vec bola bez zbytočných prieťahov rozhodnutá, hoci vec nie je právne ani fakticky zložitá.
4. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009 bolo porušené jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke primerané
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
IV. ÚS 390/08). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných
prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).
7. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/09 (ďalej len „namietané konanie“). Ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu konanie na okresnom súde trvá skoro dva roky a tri mesiace.
V tomto období okresný súd vydal 2. apríla 2009 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanému. Z toho dôvodu vydal okresný súd 9. júna 2009 uznesenie, ktorým bol
tento platobný rozkaz zrušený. Ústavný súd dopytom na okresný súd zistil, že 31. augusta
2011 odoslal okresný súd odporcovi výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s upozornením, že vo
veci je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho
poriadku. Táto výzva bola okresnému súdu vrátená späť 9. septembra 2011 s oznámením
pošty, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Následne okresný súd vyzval 5. októbra
2011 právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil písomné doklady pre účely
rozhodnutia vo veci.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že opísaný priebeh konania v tomto štádiu
neumožňuje prijať záver, že medzi postupom okresného súdu a označeným porušením
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy existuje príčinná súvislosť.
Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť
zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených
základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu
ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo
slobôd (IV. ÚS 57/09). Ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu
v namietanom konaní nemožno z hľadiska plynulosti konania a efektívnosti ním
uskutočnených úkonov hodnotiť ako optimálny, zásah takejto intenzity do sťažovateľkou
označeného základného práva však v tomto štádiu namietaného konania nesignalizuje.
8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako
zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).
9. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
10. Ústavný súd k veci zároveň dodáva, že v prípade, ak by okresný súd pokračoval
v nečinnosti, resp. neefektívnom postupe vo veci, mohlo by to v budúcnosti viesť
k porušeniu základných práv sťažovateľky a k úspešnému uplatneniu ochrany jej práva
v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011