Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 461/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P., k. s., K., správcu konkurznej podstaty úpadcu –

spoločnosti S., s. r. o., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 31. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P., k. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2011 doručená sťažnosť P., k. s., K., správcu konkurznej podstaty úpadcu – spoločnosti S.,

s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 31. mája 2011 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: «Okresný súd Košice I, rozsudkom zo dňa 8. 10. 2010, sp. zn.

-45 (ďalej len „rozsudok OS KE I“ alebo „prvostupňový rozsudok“) v právnej

veci žalobcu: Sociálna poisťovňa... proti žalovanému v 1. rade S., s. r. o. K... a žalovanému

v 2. rade: P., k. s... v konaní o určenie uznania pohľadávok proti podstate žalobu zamietol a

žalovanému v 2. rade priznal trovy konania vo výške 188,10 €.

Proti... rozsudku podal žalovaný v 2. rade... odvolanie, ktorým napadol... rozsudok

v rozsahu nepriznanej náhrady trov právneho zastúpenia... pričom podľa jeho názoru mal

správne aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky a priznať náhradu trov prvostupňového

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 932,85 €.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z... 31. mája 2011, sp. zn. (ďalej

len „rozsudok KS KE“)... zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov

konania tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Súčasne nepriznal ani náhradu trov

odvolacieho konania...

Krajský súd náhradu trov prvostupňového konania nepriznal poukazujúc na § 150

ods. 1 , pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že: v danej

veci išlo o zaplatenie poistného tesne pred vyhlásením konkurzu a úpadca ani správca

nepredložili v dostatočne primeranej lehote doklady potrebné pre výpočet poistného...

Sťažovateľ považuje závery Krajského súdu v Košiciach v časti nepriznania náhrady

trov prvostupňového konania za zjavne neodôvodnené, z hľadiska celého kontextu

odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom a relevantným skutočnostiam k nepriznaniu náhrady

trov prvostupňového konania si odôvodnenie rozsudku KS KE dokonca vnútorne odporuje,

je arbitrárne, v rozpore s ustálenou judikatúrou ústavného sudu a tak z ústavného hľadiska

za neospravedlniteľné a neudržateľné, majúce zároveň za následok porušenie základného

práva a slobody...

Podľa ustálenej súdnej praxe nepriznanie náhrady trov konania podľa

nemožno odôvodniť iba všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom

nároku (R 34/1982).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu aplikácia ustanovenia pri

rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (Nález ÚS SR sp. zn. z 24. júna 2009),

resp. odôvodnenie rozhodnutia v ktorom je ustanovenie aplikované, by malo byť

precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané

skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované (Nález ÚS SR sp. zn.

z 21. októbra 2010), prípadne (, , mutatis mutandis

, ).»

Podľa sťažovateľa dôvod, pre ktorý mu krajský súd nepriznal náhradu trov konania,

«... nie je a nemôže byť v žiadnom prípade skutočnosťou výnimočného charakteru

odôvodňujúcou dôvod hodný osobitný zreteľa a umožňujúcou všeobecnému súdu náhradu

trov konania úspešnému účastníkovi konania o určenie uznania pohľadávok proti podstate

nepriznať. KS KE nijako neodôvodnil, z akého dôvodu nepovažuje 15 dní za dostatočne

primeranú dobu na uplatnenie pohľadávok prihláškou. Odôvodnenie rozhodnutia KS KE

si dokonca vzájomne odporuje, nakoľko na jednej strane v ňom odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že správca ani úpadca nepredložil v dostatočne primeranej lehote doklady

potrebné pre výpočet poistného, pričom v inej časti na tej istej strane uvádza, že ak aj

niektorý z poistných subjektov nesplnil svoju povinnosť predložiť poklady potrebné na

zistenie správnej sumy poistného, mala žalobkyňa možnosť predpísať poistné podľa § 144

zákona o sociálnom poistení. Rovnako sa žiada doplniť i to, že ak by ho žalobkyňa

(Sociálna poisťovňa) takto predpísala, mala dostatok času (nie „len“ 15 dní) uplatniť ho

riadne prihláškou ako uplatnila iné pohľadávky, ktoré si riadne a včas prihlásila (ako si

riadne a včas prihlásila ostatné pohľadávky vzniknuté za mesiace január až marec 2009 –

bližšie pozri odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu na str. 8).».

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti polemizuje s právnym názorom Okresného súdu

Košice I týkajúcim sa sumy trov konania, ktorý vyjadril v rozsudku sp. zn.

z 8. októbra 2010.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo P., k. s., správcu konkurznej podstaty úpadcu – spoločnosti S., s.

r. o. K., na súdnu ochranu podľa a právo na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

31. mája 2011.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31. mája 2011

v časti jeho výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania a odvolacieho

konania, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť P., správcovi konkurznej podstaty

úpadcu – spoločnosti S., s. r. o. K. trovy právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom

dvestošesťdesiat jeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr.

V. K. do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že výrokom rozsudku krajského súdu,

ktorým zmenil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa výroku o uložení povinnosti

žalobcu nahradiť mu trovy konania tak, že mu nepriznal náhradu trov prvostupňového

konania a tiež nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, porušil jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd

pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je v

súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka

konania na súdnu ochranu (obdobne ).

Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj

právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom

(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).

Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno

domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie

( ). Ustanovenie (ďalej aj „OSP“)

umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia

celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania alebo plnú náhradu trov konania tomu

účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia

môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon ()

neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu

súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na

osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na

obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom

medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej

nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného

princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

(a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997).

Požiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na

každý výrok rozhodnutia, teda aj na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania. Krajský

súd ako súd odvolací preskúmal vec, a ako už bolo uvedené, namietaným uznesením zmenil

rozsudok Okresného súdu Košice I z 8. októbra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

vo výroku o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť sťažovateľovi trovy konania tak, že

sťažovateľovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a taktiež mu nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

V časti týkajúcej sa výroku o zmene rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania

a nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania sťažovateľovi v odôvodnení namietaného

rozsudku krajský súd uviedol: „Odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a ich náhradu nepriznal

ani žalovanému v 2. rade a to podľa

Dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že v danej veci išlo o zaplatenie

poistného tesne pred vyhlásením konkurzu a úpadca ani správca nepredložili v dostatočne

primeranej lehote doklady potrebné pre výpočet poistného.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis

mutandis , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi

nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti všeobecných

súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo

zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Je potrebné uviesť, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi patrí

zásadne medzi hlavné výsadné oblasti pôsobnosti všeobecných súdov a ako také je

prejavom ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto nemôže do detailov

preskúmavať jednotlivé rozhodnutia všeobecných súdov o náhrade trov konania, keďže táto

problematika by mohla nadobudnúť ústavnoprávny rozmer iba v prípade závažného

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť v dôsledku takej

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení , v ktorých

by boli zjavné znaky arbitrárnosti.

Ustanovenie obsahuje určité osobitné „moderačné oprávnenie“

všeobecných súdov, ktoré im umožňuje rozhodnúť o náhrade trov konania inak, než aby to

reflektovalo výsledok sporu. Toto oprávnenie však zásadne prislúcha všeobecným súdom,

ktoré sú detailne oboznámené s konkrétnymi okolnosťami prípadu, a preto je predovšetkým

na ich úvahe, či využijú možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku s ohľadom na výnimočnosť konkrétneho prípadu.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zistil krajský súd, na základe ktorých

nepriznal náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania sťažovateľovi, považuje

ústavný súd hlavne vo vzťahu ku skutočnosti, že úpadca a ani správca nepredložili

v dostatočne primeranej lehote doklady potrebné pre výpočet poistného, za ústavne

akceptovateľné. Túto skutočnosť nepopiera ani samotný sťažovateľ. Svojou nečinnosťou

sťažovateľ prispel ku stavu, keď žalobkyňa neprihlásila pohľadávku do konkurzu

v dostatočnej lehote.

Aplikácia ustanovenia založená na výnimočnosti predmetu konania alebo

pomerov na strane účastníkov je v danom prípade podľa názoru ústavného súdu

odôvodnená ústavne udržateľným spôsobom. Krajský súd v napadnutom rozsudku, pokiaľ

ide o zmeňujúci výrok o náhrade trov prvostupňového konania a výrok o nepriznaní

náhrady trov odvolacieho konania, síce stručne, ale napriek tomu dostatočne odôvodnil

ozrejmiac, ktoré okolnosti týkajúce sa veci považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa

na aplikáciu ustanovenia . Ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné, aby

vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu hradil každý účastník vlastné trovy sám.

Skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu

týkajúce sa nepriznania náhrady trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania

sťažovateľovi nie sú v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania,

a preto ich nemožno považovať za odporujúce citovaným článkom a dohovoru.

Vzhľadom na to nemožno tieto skutkové a právne závery označiť za nepreskúmateľné a za

svojvoľné, vybočujúce z rámca uvedeného zákonného ustanovenia, a ústavný súd ich preto

nemá dôvod ani oprávnenie prehodnocovať a nahrádzať ich prípadne vlastnými.

Obsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež

konštatoval, že postup súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej

úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný (, ).

Ústavný súd nezistil na strane krajského súdu také pochybenia, ktorým by bolo

možné pripísať ústavnoprávny rozmer, a z toho dôvodu nezistil medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru takú príčinnú súvislosť, ktorá by naznačovala možnosť vysloviť porušenie

v sťažnosti označených práv sťažovateľa v prípade jej prijatia na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3

), a preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní pre

zjavnú neopodstatnenosť podľa (obdobne napr.

, ).

Ústavný súd vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii sťažovateľa, ktorá tvorí podstatnú

časť sťažnosti týkajúcej sa nesprávneho výpočtu trov právneho zastúpenia v rozsudku

okresného súdu, uvádza, že touto časťou sťažnosti sa vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

nemal dôvod zaoberať, navyše, sťažnosť ani nesmerovala proti rozsudku okresného súdu

(vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý sa v rozhodovaní ústavného súdu aplikuje, ani

smerovať nemohla).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011