Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 463/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. T., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou I., s.

r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. I. S., PhD., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2011 doručená sťažnosť JUDr. M. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Ivana Syrového, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v napadnutom konaní v postavení

žalovaného ako zamestnávateľa, ktorého žaluje bývalá zamestnankyňa Ing. Ľ. S. (ďalej len

„žalobkyňa“) o mzdové nároky za obdobie trvania jej pracovného pomeru, pričom moment

skončenia pracovného pomeru medzi sťažovateľom a jeho bývalou zamestnankyňou bol

určený rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 27. marca 2006 (právoplatným 24.

januára 2008). Konanie o mzdových nárokoch bolo vylúčené na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. na základe protinávrhu podaného žalobkyňou.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní „mohol vychádzať

z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní , čo sa aj stalo, napriek tomu súd

duplicitne vykonával a opakoval úkony z pôvodného konania.

Okresný súd Bratislava III vo veci aj rozhodol dňa 20. 4. 2009 tak, že návrh Ing. S. v

celosti zamietol a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania, no na odvolanie krajský súd

napadnutý rozsudok uznesením z 4. 11. 2010 zrušil a vec v celosti vrátil na

ďalšie konanie. V konaní odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že tento nerozlíšil

medzi samostatnými nárokmi, ktoré sa v konaní uplatňovali (náhrada mzdy, dovolenka,

mzda), pričom vyslovil svoj právny názor na jednotlivé nároky.

Následne okresný súd vo veci vytýčil viacero pojednávaní ale bez toho, že by došlo

k rozhodnutiu vo veci, čo nemožno akceptovať:

- na pojednávaní 30. 3. 2011 predniesli strany svoje stanoviská, súd pojednávanie

odročil a pritom už vtedy neexistoval žiaden dôvod na odročenie pojednávania a nie je ani

uvedený v zápisnici z pojednávania, čo potvrdil aj predseda okresného súdu pri vybavovaní

sťažnosti,

- pojednávanie vytýčené na 18. 4. 2011 bolo odročené z dôvodu čerpania riadnej

dovolenky sudcu. Tu podľa názoru sťažovateľa zas dochádza k prieťahom, keď súd vytýči

pojednávanie na deň, keď čerpá dovolenku,

- 1. 6. 2011 súd odročil pojednávanie z dôvodu PN zákonného sudcu, čo samozrejme

je ospravedlniteľný dôvod na odročenie pojednávania,

- 5. 9. 2011 sa pojednávalo, súd opakovane vykonal výsluch navrhovateľky, s tým, že

predvolá odporcu,

- 10. 10. 2011 sa pojednávalo, dostavil sa aj odporca, nakoľko súd ho predvolal, no

súd odporcu ani nevypočul a odročil pojednávanie, nakoľko navrhovateľka oznámila súdu,

že ešte predloží súdu listinný dôkaz, ktorý má k dispozícii od roku 2004 a do momentu

pojednávania ho ešte nepredložila. Súd návrhu na odročenie vyhovel a pojednávanie zas

odročil. Z uvedeného bolo zrejmé, že odročenie pojednávania dňa 5. 9. 2011 bolo zbytočné,

súd to odročil z dôvodu, že predvolá odporcu, no na najbližšom pojednávaní už nežiadal

odporcu vypočuť.“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd svojím postupom v napadnutom

konaní spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, keď nariadené pojednávania odročuje bez

relevantného dôvodu, resp. na účely predloženia dôkazu, ktorý účastník konania mal

dlhodobo k dispozícii a nepredložil ho, ako aj duplicitným dokazovaním, ktoré už raz bolo

vykonané v konaní tých istých účastníkov v opačnom procesnom postavení vedenom pod

sp. zn. .

Poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú pri posudzovaní

zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade

nejde o zložité konanie a tiež jeho správanie ako účastníka konania v postavení žalovaného

počas celého trvania napadnutého konania možno hodnotiť ako aktívne a súčinné. Jediným

dôvodom vzniku zbytočných prieťahov je tak neefektívny postup okresného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odpovedi sp. zn.

Spr 2067/2011 z 20. októbra 2011 predseda okresného súdu kvalifikoval jeho sťažnosť ako

nedôvodnú.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

konanie a následne takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn.

.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva každému sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5.000 €. Okresnému súdu Bratislava III ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa a rozhodovaní o nej vychádzal

z týchto zistení:

1. pôvodné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. , ktorého

predmetom bolo ustálenie momentu skončenia pracovného pomeru medzi sťažovateľom

a žalobkyňou (v uvedenom konaní vystupovali v opačnom procesnom postavení) bolo

právoplatne skončené 24. januára 2008,

2. mzdové nároky žalobkyne uplatnené protinávrhom boli vylúčené na samostatné

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ,

3. okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. z 20. apríla 2009

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že návrh v celosti zamietol a sťažovateľovi

priznal náhradu trov konania,

4. spis bol odoslaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

30. septembra 2009,

5. krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. novembra 2010 zrušil rozsudok

okresného súdu,

6. spis bol vrátený okresnému súdu 22. novembra 2010, rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo okresným súdom doručované 10. januára 2011,

7. pojednávanie konané 30. marca 2011, na ktorom prebehol výsluch žalobkyne, bolo

odročené bez uvedenia vážneho dôvodu,

8. pojednávanie nariadené na 18. apríl 2011 bolo odročené z dôvodu čerpania

dovolenky zákonnej sudkyne,

9. pojednávanie nariadené na 1. jún 2011 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne a preložené na 5. september 2011,

10. pojednávania sa uskutočnili 5. septembra 2011, 10. októbra 2011 a 16. novembra

2011,

11. na pojednávaní 5. decembra 2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Z uvedeného priebehu doterajšieho konania vyplýva, že konanie v predmetnej veci

dosiaľ trvá takmer štyri roky. Z celkovej doby tohto konania nemožno na ťarchu

napadnutého okresného súdu započítať obdobie od 30. septembra 2009 do 22. novembra

2010 (14 mesiacov), v ktorom sa spis v tejto veci nachádzal na krajskom súde v dôsledku

rozhodovania o odvolaní proti rozsudku okresného súdu podaného žalobkyňou. Ústavný súd

však v tejto súvislosti súčasne poznamenáva, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného

súdu.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )].

Ústavný súd zistil, že po odrátaní doby, počas ktorej sa súdny spis nachádzal na

krajskom súde, napadnuté konanie na okresnom súde prebieha dva a pol roka, pričom

okresný súd vo veci už raz meritórne rozhodol rozsudkom z 20. apríla 2009. V čase od

22. novembra 2010 (teda v čase po vrátení spisu z krajského súdu) okresný súd vykonal

doručovanie uznesenia krajského súdu zo 4. novembra 2010 účastníkom konania

a uskutočnil päť pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie smerujúce k rozhodnutiu

vo veci samej, pričom na pojednávaní 5. decembra 2011 bolo konanie ukončené vyhlásením

rozsudku.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní preto prihliadol aj na to, že po doručení

sťažnosti ústavnému súdu (8. novembra 2011) a v čase jeho predbežného prerokovania bolo

konanie vedené okresným súdom skončené rozsudkom z 5. decembra 2011. Preto v čase

predbežného prerokovania sťažnosti nemohlo dochádzať objektívne k prieťahom

v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Berúc do úvahy uvedené zistenia, ústavný súd rovnako ako predseda okresného súdu

v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 2067/2011 z 11. októbra 2011

nepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom

na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011