Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 232/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť K. K. K., B., ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosti K. K. K. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-24 zo 16. júna 2011 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť K. K. K. (ďalej

len „sťažovateľka“) z 20. novembra 2010, ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Predmetom konania pred okresným súdom bolo určenie otcovstva a úprava práv

a povinností k maloletému dieťaťu. V procesnom postavení navrhovateľa vystupoval

v predmetnom konaní maloletý syn sťažovateľky, v postavení odporcu osoba, ktorú

sťažovateľka označila za otca navrhovateľa (občan G.), a sťažovateľka mala procesné

postavenie vedľajšieho účastníka. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd

nerešpektuje predchádzajúce nálezy ústavného súdu sp. zn. z 1. októbra 2008

(kde ako sťažovateľka vystupovala ona sama) a sp. zn. zo 6. mája 2008 (kde

ako sťažovateľ vystupoval jej maloletý syn), ktoré zhodne konštatovali porušenie ich práv

sťažovateľov podľa a dohovoru v predmetnom konaní

okresného súdu. Nálezom ústavného súdu sp. zn. bolo okresnému súdu

prikázané konať ďalej bez zbytočných prieťahov.

3. Aj napriek uvedeným nálezom ústavného súdu okresný súd ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu o veci stále nerozhodol. Sťažovateľka v sťažnosti vytýka

okresnému súdu, že jeho činnosť je naďalej nesústredená a neefektívna. Ako ďalej uvádza:

,,... okresný súd nesprávne, nedôsledne a s oneskorením aplikuje na vec sa vzťahujúce

právne predpisy, účelom ktorých je zabezpečiť taký postup, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty... Namietaný postup pôsobí výchovne mimoriadne negatívne a to najmä na

maloletého navrhovateľa, ktorý sa od narodenia až doteraz kedy má už na jedenásty rok

a toto výchovné pôsobenie vníma veľmi citlivo, nemôže dočkať rozhodnutia súdu, ktoré by

odstránilo jeho pochybnosti kto je jeho otcom, ktorý by si voči nemu plnil zákonnú

vyživovaciu povinnosť, na sťažovateľku, ktorá ho porodila ešte ako maloletá a vytvára

negatívny precedens aj z hľadiska generálnej prevencie...“ V období po vyhlásení nálezu

ústavného súdu sp. zn. sťažovateľka vidí zbytočné prieťahy v súvislosti s

dožiadaním na vykonanie dôkazu g. súdom z 8. decembra 2008, ktoré bolo preložené

do g. jazyka 5. januára 2009, avšak vo vzťahu ku ktorému zo súdneho spisu nevyplýva,

že by bolo predložené dožiadanému g. súdu,

pojednávaním 11. mája 2009, ktoré podľa jej názoru bez opory v právnom poriadku

bolo odročené na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom

na tomto pojednávaní už ani odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne svoje

otcovstvo nespochybňoval,

tým, že okresný súd opakovane neúspešne vyzýval právnu zástupkyňu odporcu na

predloženie potvrdení o jeho príjmoch a majetku a nepožiadal včas a riadne o vykonanie

týchto dôkazov g. súd,

pojednávaním 16. novembra 2010, ktoré bolo odročené podľa sťažovateľky bez

oznámenia a odôvodnenia, v čom má spočívať dôležitosť dôvodov na jeho odročenie.

4. Sťažovateľka je názoru, že namietané zbytočné prieťahy v konaní spôsobil len

okresný súd. V petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom

okresného súdu v predmetnom konaní bolo opätovne porušené jej základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej žiada, aby jej

ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 € a náhradu trov

konania. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

negatívnym výchovným pôsobením okresného súdu, dlhodobosťou porušovania jej práv

a tým, že okresný súd ,,...opätovne, a to aj po náleze ústavného súdu, porušoval jej právo vo

veci, ktorá si svojou povahou (ochrana záujmov maloletého dieťaťa) a jej významom pre

sťažovateľku vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou“.

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na

ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Okresný súd

v listoch doručených 19. januára 2011 a 24. augusta 2011 uviedol úkony, ktoré boli

realizované súdom v predmetnom konaní, a súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na predmet konania uviedol, že vo veci bolo zákonným sudcom „postupované

v zmysle príslušných právnych predpisov tak, aby bolo čo najskôr rozhodnuté a vec

skončená, berúc do úvahy všetky ústavné zásady platné pre súdne konanie... Súd pre

rýchlosť konania vykonal pojednávania aj mimo určených pojednávacích dní, zvolil formu

komunikácie s g. súdom prostredníctvom elektronickej pošty v anglickom jazyku a svoju

činnosť zameral tak, aby bolo čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vo veci rozhodnuté.“.

6. Na výzvu ústavného súdu ku vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľky v prípise doručenom 7. júla 2011 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu sťažovateľka zotrvala na

svojich tvrdeniach o porušení jej označených práv.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

8. Po posúdení obsahu vyžiadaného súdneho spisu, sťažnosti a vyjadrenia k nej

dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. , alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ). Štrasburská

judikatúra z hľadiska významnosti veci z pohľadu sťažovateľa rozlišuje konania vyžadujúce

primeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť a výnimočnú rýchlosť. Osobitnú rýchlosť vyžadujú

štrasburské orgány ochrany práva od vnútroštátnych súdov, napr. pri konaniach spojených

s osobným statusom (teda aj určenie otcovstva), výnimočnú rýchlosť vyžadujú od

vnútroštátnych súdov aj v prípade rozhodovania vecí týkajúcich sa rodičovských práv.

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo predmetom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní, osobitne v tej jeho časti, ktorá

nasledovala po vyhlásení skorších nálezov ústavného súdu (bod 2. odôvodnenia tohto

nálezu), došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. v primeranej lehote podľa

dohovoru.

12. Dňa 1. októbra 2008 ústavný súd nálezom sp. zn. rozhodol, že

základné právo sťažovateľky podľa a jej právo podľa

dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené bolo, priznal jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a náhradu trov konania. Nálezom

ústavného súdu sp. zn. zo 6. mája 2008 (vydaným vo veci syna sťažovateľky)

ústavný súd okrem iného prikázal okresnému súdu, aby v predmetnej veci ďalej konal bez

zbytočných prieťahov.

Dňa 3. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že vedľajšia účastníčka „predloží svoj sobášny list, rodný list dcéry, nar. ...

a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných nárokov“ na navrhovateľa

a zároveň „právna zástupkyňa odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi súdu presnú adresu

a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu ohľadne

zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v G. ohľadne zistenia príjmu odporcu a jeho

majetkových a osobných pomerov.“.

Dňa 16. apríla 2008 vedľajšia účastníčka reagovala na uvedenú výzvu a predložila

okresnému súdu požadované listiny.

Dňa 22. apríla 2008 vedľajšia účastníčka predložila okresnému súdu čestné

vyhlásenie o tom, že navrhovateľ je „členom P... f.... G.“.

Dňa 12. mája 2008 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby „v lehote 5

dní oznámili názov a adresu zamestnávateľa odporcu“.

Dňa 26. mája 2008 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby reagovala

na výzvu z 12. mája 2008.

Dňa 12. júna 2008 okresný súd znovu urgoval právnu zástupkyňu odporcu, aby

reagovala na výzvu z 12. mája 2008.

Dňa 22. septembra 2008 okresný súd právnej zástupkyni odporcu zaslal opakovanú

urgenciu pod následkami poriadkovej pokuty.

Dňa 8. októbra 2008 právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu okresného súdu,

oznámila, že odporca „nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. Otec maloletého je

príslušníkom armády H., námorník“, pričom uviedla aj adresu zamestnávateľa odporcu.

Dňa 17. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -228 ustanovil

vo veci prekladateľa pre jazyk g., ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny,

najmä „Dožiadanie na vykonanie dôkazu“ v G.

Dňa 7. januára 2009 prekladateľ predložil okresnému súdu preložené listiny.

Dňa 8. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. -236 priznal

prekladateľovi uplatnenú odmenu. V rovnaký deň právna zástupkyňa odporcu doručila súdu

listiny (v jazyku g.) súvisiace s majetkovými a osobnými pomermi jej mandanta.

Dňa 18. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. -258 ustanovil

vo veci prekladateľa pre jazyk g., ktorého úlohou bolo v lehote 15 dní preložiť listiny

predložené právnou zástupkyňou odporcu 8. januára 2008.

Dňa 24. marca 2009 prekladateľ predložil okresnému súdu preložené listiny.

Dňa 26. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. -265 priznal

prekladateľovi odmenu.

Dňa 30. marca 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. máj 2009.

Dňa 11. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že „bude rozhodnuté o procesnom návrhu - predbežnom opatrení“

vedľajšej účastníčky.

Dňa 26. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. -282 predbežne

rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa „výživným vo výške 50

Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Súd návrh vo

zvyšnej časti zamieta.“.

Dňa 19. júna 2009 podala vedľajšia účastníčka proti uzneseniu č. k. -282

odvolanie.

Dňa 24. júna 2009 bolo uvedené odvolanie vedľajšej účastníčky doručené ostatným

účastníkom konania.

Dňa 1. júla 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní vedľajšej účastníčky.

Dňa 8. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. -293 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 16. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. júla 2009 okresný súd uznesenie krajského súdu č. k. -293

doručil účastníkom konania.

Dňa 10. augusta 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby

„predložili potvrdenia o zárobku odporcu od 01. 06. 2000“.

Dňa 8. septembra 2009 okresný súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu.

Dňa 11. septembra 2009 právna zástupkyňa odporcu reagovala na urgenciu

okresného súdu.

Dňa 12. októbra 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby predložila

„listinné dôkazy preukazujúce výšku príjmu odporcu v lehote 10 dní“.

Dňa 30. októbra 2009 okresný súd urgoval odpoveď právnej zástupkyne odporcu na

ostatnú výzvu.

Dňa 3. decembra 2009 právna zástupkyňa odporcu vo svojej reakcii na urgenciu,

požiadala okresný súd „o vykonanie dôkazov súdom“.

V uvedený deň okresný súd uznesením č. k. -311 ustanovil vo veci

prekladateľa pre jazyk g., ktorého úlohou bolo preložiť „dožiadanie o vykonanie dôkazu“

a ďalšie listiny.

Dňa 21. decembra 2009 prekladateľ predložil okresnému súdu preložené listiny.

Dňa 14. januára 2010 bolo príslušnému orgánu v G. doručené dožiadanie

o vykonanie dôkazu.

Dňa 21. januára 2010 okresný súd uznesením č. k. -327 priznal

prekladateľovi odmenu.

Dňa 15. marca 2010 dožiadaný subjekt v G. e-mailom oznámil súdu, že „H.

neeviduje osobu pod týmto menom ako zamestnanca v ich službe“ a že sa pokúsia nájsť

zamestnávateľa odporcu. Okresný súd v ten istý deň poskytol dožiadanej strane

elektronicky ďalšie údaje.

Dňa 16. marca 2010 okresný súd vzhľadom na uvedené vyzval právnu zástupkyňu

odporcu, aby upresnila údaje o zamestnávateľovi odporcu.

Dňa 25. marca 2010 právna zástupkyňa odporcu oznámila okresnému súdu

„súčasného zamestnávateľa otca“.

Dňa 15. apríla 2010 okresný súd oznámil dožiadanej strane „nové informácie“

o odporcovi.

Dňa 13. mája 2010 dožiadaná strana e-mailom reagovala na dožiadanie okresného

súdu.

Dňa 4. augusta 2010 okresný súd upresňoval požadované údaje s dožiadanou stranou.

Dňa 12. augusta 2010 dožiadaný orgán v G. zaslal okresnému súdu listiny o príjmoch

odporcu. Okresný súd v rovnaký deň požiadal prekladateľa o preklad týchto dôkazov.

Dňa 28. augusta 2010 prekladateľ predložil okresnému súdu preložené listiny.

Okresný súd uznesením č. k. -392 priznal prekladateľovi odmenu.

Dňa 27. októbra 2010 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november

2010.

Dňa 8. novembra 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie

pojednávania, pretože termín koliduje so závažnou trestnou vecou.

Dňa 16. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 23. november 2010.

Dňa 23. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely „oboznámenia sa so zmenou žalobného návrhu, prednesenou na dnešnom

pojednávaní vedľajšou účastníčkou“.

Dňa 30. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2011.

Dňa 17. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

vyhlásil rozsudok č. k. -420, ktorým určil otcovstvo odporcu, rozhodol

o zverení navrhovateľa matke a o povinnosti odporcu platiť výživné (dlžné aj bežné), ako aj

pomernú časť detskej výbavičky.

Dňa 11. februára 2011 podal odporca proti rozsudku č. k. -420

odvolanie.

Dňa 28. februára 2011 podala proti rozsudku č. k. -420 odvolanie

vedľajšia účastníčka.

Dňa 24. marca 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach

proti napadnutému rozsudku okresného súdu.

Dňa 5. mája 2011 krajský súd svojím rozsudkom č. k. -468 potvrdil

rozsudok okresného súdu č. k. -420.

13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd - rovnako ako v náleze sp. zn.

a v náleze sp. zn. (týkajúcom sa syna sťažovateľky a obdobia

po 6. máji 2008) konštatuje, že predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za

zložitú, z hľadiska predmetu konania však ide o vec týkajúcu sa osobného statusu, ktorá má

význam aj z hľadiska zabezpečenia základných životných potrieb navrhovateľa a jeho

sociálneho štandardu. Po skutkovej stránke však ústavný súd považuje predmetnú vec za

pomerne zložitú, a to s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého dokazovania

(, ), ako aj na skutočnosť, že odporca je občanom G. s trvalým

pobytom v cudzine.

14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu osobitne závažnú okolnosť, ktorá by mala

byť zohľadnená na jej ťarchu, pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka síce -

prostredníctvom právneho zástupcu - v posudzovanom štádiu konania využila viaceré

možnosti podľa (návrh na vydanie predbežného opatrenia,

odvolanie, doplňujúce upresnenia žalobného návrhu), avšak využitie možností daných

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie práva v občianskom súdnom konaní

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Samozrejme, sťažovateľka

a jej právny zástupca si za takýchto okolností museli uvedomiť, že dôjde k predĺženiu

predmetného konania a to bol tiež dôvodom, že vec nemohla byť ukončená „už cca pred 35

mesiacmi“ tak, ako to tvrdili v sťažnosti.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom konštatuje,

že z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu

zapožičaný, vyplýva, že okresný súd po príkaze ústavného súdu konať ďalej bez zbytočných

prieťahov konal vo veci priebežne a dbal na záujmy a právnu istotu maloletého

navrhovateľa a sťažovateľky. Vyplýva to o. i. z toho, že ihneď po tom, ako to bolo

osvedčené, vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a uznesením č. k.

-282 rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa už aj

pred skončením napadnutého konania. Okrem toho napadnuté konanie bolo medzičasom

v merite veci právoplatne ukončené. Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že potom, ako

došlo k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľky (ale aj práv maloletého

navrhovateľa) a prikázaniu konať bez zbytočných prieťahov, okresný súd využil všetky

prostriedky umožňujúce urýchlenie konania (predloženie spisu odvolaciemu súdu za veľmi

krátku dobu, komunikácia so zahraničím e-mailom v cudzom jazyku a pod.). Ústavný súd

pripúšťa, že pri celkovom dlhotrvajúcom konaní, v období od 26. mája 2008 do

22. septembra 2008 neboli úkony súdu vždy efektívne. Z judikatúry ústavného súdu však

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru

(m. m. ). V okolnostiach danej veci ojedinelý a krátkodobý neefektívny postup

súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec bola skončená až

17. januára 2011, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za príčinu neodstránenia

stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala v dôsledku trvania tohto

konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy úplne efektívny, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle a v zmysle dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd

rozhodol tak, že sťažnosti nevyhovel (rovnako ako v náleze sp. zn.

týkajúcom sa syna sťažovateľky a obdobia po 6. máji 2008).

17. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa ústavný súd

pri svojom rozhodovaní ďalej nezaoberal (primerané finančné zadosťučinenie). Keďže

sťažovateľka v konaní úspech nemala, nepripadalo do úvahy, aby jej ústavný súd priznal

náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011