Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 12/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. P., PhD., B., Ing. T. F., B., Ing. G. P., B., a Ing. O.

V., D., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.,

Úradom justičnej a kriminálnej polície, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 

Okresnej prokuratúry B. a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky  Okresným

súdom Bratislava IV v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. P., PhD., Ing. T. F., Ing. G. P. a Ing. O. V. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2011

doručená sťažnosť Ing. P. P., PhD., B., Ing. T. F., B., Ing. G. P., B., a Ing. O. V., D. (ďalej

len „sťažovatelia“), všetci zastúpení advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)  Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.,

Úradom justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)  Okresnej

prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)  Okresným súdom Bratislava IV (ďalej

len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

«V priebehu roku 1998 začalo šetrenie privatizačného konania vznikom a činnosťou

L., a. s. a vzťahu s existujúcou štátnou príspevkovou organizáciou D., štátna skúšobná

SKTC-113. Oznámenie podávalo Ministerstvo hospodárstva SR v auguste 1998.

V čase prvej polovice roku 1999 predseda predstavenstva akciovej spoločnosti,

sťažovateľ v I. rade podával sťažnosti, pretože sa proti akciovej spoločnosti a hlavne jej

štatutárom začal proces „likvidácie“ a proces „vytesnenia“ nimi robeného skúšobníctva,

v tom čase veľmi špecifického trhu v tomto odvetví. ...

Takmer štyri roky prebiehalo predprocesné vyšetrovanie, ktoré vyvrcholilo 24. 6.

2003 k začatiu trestného stíhania a vznesenia obvinenia.

Od júna 2003 boli obvinení, t. j. sťažovatelia v I. až IV. rade zastupovaní obhajcom

JUDr. J. H., ktorý v mene sťažovateľov podal dňa 11. 7. 2003 proti uzneseniu o vznesení

obvinenia sťažnosť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry B. sťažnosť dňa 8. 8. 2003 zamietol.

Obvinená Ing. F. a ostatní obvinení prostredníctvom obhajcu žiadali vyšetrovateľa

kpt. Ing. R. o urýchlené konanie.

K výsluchom obvinených došlo až začiatkom roku 2004 až po tom, čo vec bola

pridelená vyšetrovateľovi P., neskôr K., S. a K.

S plnou vážnosťou tvrdíme, že dokazovanie nemalo snahu zistiť skutočný stav veci.

Vykonávali sa dôkazy výsluchom aj takých svedkov o ktorých aj vyšetrovateľ (určite

prokurátor) vedel, že „do veci nevnesú žiaden poznatok“!

Dôkazy sa vykonávali preto, aby sa vo veci vykázala aká taká činnosť. Plán

vyšetrovania, prípadne koncepcia neexistovala a spis bol v podstate v roku 2008

uzatvorený.

Až v roku 2010 bol podaný návrh na podanie obžaloby, pričom sťažovatelia

v podstate sústavne navrhovali trestné stíhanie zastaviť. Dňa 2. 3. 2010 bolo

oboznamovanie sa s vyšetrovacím spisom a napriek už spomínanému návrhu došlo dňa

18. 6. 2010 k upovedomeniu o zmene právnej kvalifikácie. Všetci obvinení na tento procesný

úkon reagovali a navrhovali doplniť dokazovanie.

Obhajca podal návrh dňa 1. 7. 2010, pričom Okresný prokurátor Okresnej

prokuratúry B. dňa 2. 7. 2010 všetky návrhy zamietol.

Dňa 6. 7. 2010 bola podaná obžaloba. Od „spáchania činu“ uplynulo viac ako 12

rokov, od vznesenia obvinenia viac ako 7 rokov.

Okresný súd dňa 25. 3. 2011 vydal trestný rozkaz a pokiaľ by som nepoznal

korektnosť samosudkyne, tak by som nadobudol presvedčenie, že trestný rozkaz bol vydaný

bez toho, že by k obžalobám priložený spis bol vôbec otvorený.

Proti trestnému rozkazu podali všetci obvinení odpor a obhajca odôvodnil (opäť),

prečo treba vo veci zastaviť trestné stíhanie.»

Podľa názoru sťažovateľov okresným riaditeľstvom, okresnou prokuratúrou

a okresným súdom bolo porušené ich základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vo svojej sťažnosti uvádzajú, že ak „namietajú porušenie práva na konanie bez

prieťahov, tak pri tomto porušení práva možno za opravný prostriedok považovať urgencie,

sťažnosti a návrhy na odstránenie prieťahov a zastavenie trestného stíhania, mimo iného aj

preto, že stále prebiehajúce trestné konanie v porušení práva sústavne pokračuje. Ide o stav

trváci a Ústavný súd SR je povinný urobiť porušovaniu práv prietrž! ...

Obvinení a teraz sťažovatelia sústavne sami a prostredníctvom splnomocneného

obhajcu žiadali vo veci konať, žiadali odstrániť prieťahy a osobne uvedúceho Úradu

justičnej a kriminálnej polície žiadali vec prideliť vyšetrovateľovi po tom, čo

predchádzajúci z tohto útvaru odišiel.

Ministerstvo vnútra SR zodpovedné za vyšetrovanie a Generálna prokuratúra SR za

dozor nad vyšetrovaním podstatným spôsobom porušili práva sťažovateľov. Okresný súd

tým, že vydal trestný rozkaz, v trvácom stave porušovania práv sťažovateľov pokračoval.

Pomer v porušovaní práv Ministerstva vnútra SR - OR PZ, Úrad justičnej

a kriminálnej polície 40%, Generálnej prokuratúry SR - Okresná prokuratúra B. 45% a

Ministerstva spravodlivosti SR - Okresný súd Bratislava IV 15%. ...

Dnes s odstupom času a po ďalšom vývoji v skúšobníctve sú sťažovatelia

presvedčení, že práve zabrániť L., a. s. dosiahnuť previerku NBÚ bolo účelovo a zámerne

vznesené obvinenie proti štyrom štatutárom.

L., a. s. bol odstavený od najzávažnejšej svojej činnosti tým, že nezískal previerku

NBÚ, stratil dobré meno na trhu a postupne stratil trh ako taký.

Všetci sťažovatelia po tak dlhoročnom psychickom týraní zmenili život, pracovné

prostredie a museli zmeniť aj využitie voľného času. Zadosťučinenie vo výške 3.333,- Eur

u každého zohľadní ujmu, ktorá im bola spôsobená. Zadosťučinenie každému sťažovateľovi

uhradia v pomere: Ministerstvo vnútra SR - OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície

40%, Generálnej prokuratúry SR - Okresná prokuratúra B. 45% a Ministerstva

spravodlivosti SR - Okresný súd Bratislava IV. 15%.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Ministerstvo vnútra SR - OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Generálnej

prokuratúry SR - Okresná prokuratúra B. a Ministerstva spravodlivosti SR - Okresný súd

Bratislava IV. porušili právo sťažovateľov v I. až IV. rade na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

II. Okresnému súdu v Bratislave IV sa prikazuje konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a zakazuje sa mu aby pokračoval v porušovaní článku čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

III. Sťažovateľom v I. až IV. rade priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3.333,- Eur pre každého, ktorú čiastku porušovatelia každému sťažovateľovi v I. až

IV. rade uhradia pomerne, a to Ministerstvo vnútra SR - OR PZ, Úrad justičnej

a kriminálnej polície v pomere 40%, Generálna prokuratúra SR - Okresná prokuratúra B. v

pomere 45% a Ministerstvo spravodlivosti SR - Okresný súd Bratislava IV. v pomere 15%,

to všetko na účet advokáta sťažovateľov v I. až IV. rade JUDr. J. H., č. ú.:... vedený v S.,

a. s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR.

IV. Sťažovateľom v I. až IV. rade priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 663,94 Eur (2 úkony právnej služby a to: 1. prevzatie zastupovania 4 (štyroch)

sťažovateľov, 2. podanie sťažnosti na Ústavný súd SR podľa § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14

ods. 1 písm. a), c), , vyhlášky MS SR č. ) na účet

advokáta JUDr. J. H., č. ú.;... vedený v S., a. s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

Nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí

v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd

zastúpený advokátom.

Sťažovatelia jednoznačne neuviedli, akej veci sa sťažnosť týka a proti komu smeruje

 v návrhu na rozhodnutie označujú za porušiteľov svojich práv ministerstvo vnútra

v spojení s okresným riaditeľstvom, generálnu prokuratúru v spojení s okresnou

prokuratúrou, ministerstvo spravodlivosti v spojení s okresným súdom, pričom neoznačili

spisové značky postupov, konaní, resp. prípisov, ktorými malo dôjsť k porušeniu ich práv,

s výnimkou okresného súdu, ktorý mal porušiť práva sťažovateľov, ku ktorým malo dôjsť

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovatelia v sťažnosti len uviedli,

že 25. marca 2011 okresný súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému všetci obvinení podali

odpor.

1. Sťažovatelia tiež neuviedli, na akom orgáne verejnej moci sa sťažnosť v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu nachádzala; z obsahu sťažnosti možno usudzovať, že

sťažnosť bola v systéme všeobecných súdov, avšak zo sťažnosti nevyplynulo, na ktorom

stupni všeobecného súdu sa vec nachádza. Napriek týmto nedostatkom zo sťažnosti

vyplýva, že prípravné konanie v trestnej veci sťažovateľov bolo už skončené.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ministerstva vnútra v spojení okresným

riaditeľstvom, ako aj postupom generálnej prokuratúry v spojení s okresnou prokuratúrou

a ministerstvom spravodlivosti v bližšie neoznačených konaniach.

2. Čo sa týka súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

ústavný súd zistil, že vo veci sp. zn. bolo 13. mája 2011 konanie zastavené;

proti rozhodnutiu o zastavení konania sa odvolal prokurátor. Z toho dôvodu bol spis

v auguste 2011 postúpený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Spis

vedený pod sp. zn. sa 26. mája 2011, t. j. v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu, nachádzal na okresnom súde, ktorý účastníkom konania doručoval

rozhodnutie o zastavení konania. Krajský súd 28. septembra 2011 zrušil rozhodnutie

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci je nariadený termín pojednávania

na 31. január 2012.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. ústavný súd uvádza, že v súlade s

sa vyžaduje, aby sťažovateľ preukázal, že využil účinné právne prostriedky na ochranu

svojich práv, ktoré mu právny poriadok poskytuje. V danom prípade vo sfére všeobecných

súdov je to sťažnosť na prieťahy v konaní podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Využitie sťažnosti

na prieťahy v konaní však sťažovatelia nepreukázali.

Ústavný súd ďalej uvádza, že z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , spravidla návrh

odmietol ako zjavne neopodstatnený (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že v danej veci opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho

názoru možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné

vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľov podľa

(obdobne napr. , ), resp. ich práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia uvádza, že sťažnosť sťažovateľov sa

vyznačuje neurčitosťou svojho obsahu a nespĺňa ani ďalšie náležitosti ustanovené v § 20

a v . Sťažovatelia sú pritom v konaní pred ústavným súdom

zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom  advokátom.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ). Ústavný súd nie je povinný odstraňovať

nedostatky v náležitostiach sťažnosti z úradnej povinnosti, pretože na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom [čo vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu (, , ,

)]. Zistené nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach sťažnosti

zakladajú tiež dôvod na jej odmietnutie podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012