Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 35/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. H., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a c), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho uznesením z 26. júla 2011, ako aj uznesením Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. z 29. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2011 doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich

práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a c), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. júla

2011, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

z 29. septembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj z jej príloh vyplýva, že 24. novembra 2010 podal

okresnému súdu „žalobu na ochranu osobnosti“, v ktorom namietal porušenie svojich

viacerých práv podľa dohovoru tým, že bol nezákonne vzatý do väzby rozhodnutím

Mestského súdu v B. v roku 1994 v konaní vedenom pod sp. zn. .

V dôsledku toho sa domáhal na okresnom súde náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Okresný súd 20. mája 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na

začatie konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy (8. jún 2011), ale sťažovateľ v

písomnom podaní doručenom okresnému súdu 20. júna 2011 nedostatky návrhu neodstránil

a návrh na začatie konania zostal nejasný, neurčitý a žalobný petit nevykonateľný.

Sťažovateľ v žalobnom petite na základe jeho opravujúceho podania žiadal, aby

okresný súd v občianskom súdnom konaní určil povinnosť odporcom v 1. až 3. rade podať v

rámci už niekoľko rokov právoplatne skončeného trestného konania mimoriadny opravný

prostriedok, čo je podľa názoru okresného súdu nevykonateľné a absentuje právomoc

všeobecného súdu na rozhodnutie o takejto žiadosti v občianskom súdnom konaní, preto v

zmysle (ďalej len „OSP“) jeho podanie

odmietol.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že tým, že všeobecné súdy „odmietli vecne prejednať a

meritórne rozhodnúť žalobný návrh“, porušili jeho označené práva podľa dohovoru.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ podal súbežne aj dovolanie, aby mu ústavný

súd „v budúcnosti nevyčítal nedodržanie lehoty“ vo vzťahu ku krajskému súdu.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že

okresný súd a krajský súd v predmetných konaniach porušili jeho základné práva podľa

dohovoru, domáha sa ich zrušenia a žiada ústavný súd, aby prikázal všeobecným súdom

preskúmať zákonnosť obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa od 19. novembra 1994

do 16. februára 1996, keď bol vo väzbe nezákonne a tiež prikázal, aby preskúmal obsah

jeho odvolania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a c), čl. 6 ods. 1

a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. júla 2011.

Z citovaného vyplýva princíp subsidiarity, podľa ktorého

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu predstavuje ústavný príkaz pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti namietanému postupu, ako aj proti označenému uzneseniu okresného súdu bol

sťažovateľ oprávnený podať odvolanie (zo sťažnosti, ako aj zo spisu vyplýva, že toto

oprávnenie využil). O odvolaní sťažovateľa bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský

súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodovať o jeho sťažnosti smerujúcej proti označenému postupu a označenému uzneseniu

okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti

rozhodol o jej odmietnutí podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a c), čl. 6 ods. 1

a čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu z 29. septembra 2011 v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojich označených práv uznesením

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu z 26. júla 2011 a ktorým

bolo odmietnuté jeho podanie podľa , o návrhu na ochranu osobnosti a o

priznanie majetkovej a nemajetkovej ujmy. V tomto konaní žiadal preskúmať zákonnosť

obmedzenia jeho osobnej slobody v čase od 19. novembra 1994, do 16. februára 1996, keď

sa údajne nachádzal na základe rozhodnutí všeobecných súdov nezákonne vo väzbe.

Súčasne uviedol, že podal proti tomuto uzneseniu krajského súdu súbežne so sťažnosťou

ústavnému súdu aj dovolanie, pretože všeobecné súdy návrh odmietli vecne prejednať a

meritórne o ňom rozhodnúť.

Podľa názoru ústavného súdu má právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa najprv a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací (k podobným záverom

ústavný súd dospel vo veciach napr. m. m. a ).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky uplatnil v sťažnosti podanej

ústavnému súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie ešte

skončené, bolo dôvodné odmietnuť sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,

bude ešte rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ), že

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku. Lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

uzneseniu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, a jeho body 51, 53 a 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd ani ďalšou časťou sťažnosti meritórne

nezaoberal, ale z dôvodu nedostatku právomoci podľa zásady ratio temporis ju ako

neprípustnú podľa v spojení s odmietol

(obdobne napr. ).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa žiadosťou

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu a tiež rozhodovať o ďalších jeho návrhoch

v uvedenej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012