Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 41/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2011 doručená sťažnosť J. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

M. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“), porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

„vidí... v tom, že napriek tomu, že je účastníkom konania na základe žaloby na

zrušenie Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v B. zo dňa 8. 2. 2010 žalobcu

M., a. s., B., o tejto skutočnosti má vedomosť len od žalobcu v zastúpení jeho advokátkou.

Okresný súd Bratislava I. napriek časovému odstupu takmer 2/dvoch rokov od podania

žaloby do spísania tejto sťažnosti sťažovateľovi žalobu nedoručil, neumožnil mu, aby sa k

nej vyjadril, nenariadil termín pojednávania. Dôvodom podania ústavnej sťažnosti je aj

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľ uviedol, že „14. 10. 2010 podal... sťažnosť na postup Okresného súdu

Bratislava I. z dôvodu prieťahov v konaní. JUDr. H. K., predsedníčka Okresného súdu

Bratislava I. odpoveďou na sťažnosť z 2. 11. 2010 konštatovala, že sťažnosť je dôvodná a za

spôsobený prieťah sa sťažovateľovi ospravedlnila. Záverom dala prísľub, že vybavenie veci

bude priebežne sledovať, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu

nedochádzalo.

Dňa 15. 7. 2011... podal na Okresný súd Bratislava I. sťažnosť na postup súdu

z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov v konaní. JUDr. M. B., podpredsedníčka Okresného

súdu Bratislava I. opakovanú sťažnosť opätovne vyhodnotila ako dôvodnú s tým, že priebeh

konania bude súd sledovať až do jeho právoplatného skončenia tak, aby k zbytočným

prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo. Z vyjadrenia pani podpredsedníčky

súčasne vyplynulo, že súd vo veci urobil úkony až po podaní sťažností a aj tie sa javia ako

samoúčelné, keďže súd ďalej v zmysle nepokračoval.“.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Rozhodcovský súd v B. (ďalej len „rozhodcovský

súd“) vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 254/09 z 15. januára 2010 (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“), ktorým zaviazal žalovaného  M., a. s., na zaplatenie 3 000 € s

príslušenstvom sťažovateľovi ako žalobcovi v konaní do troch dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania

sťažovateľa. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku podal sťažovateľ návrh na

vykonanie exekúcie.

„Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok... odporca (dňa 10. 2. 2010?)

napadol návrhom na jeho zrušenie a odloženie jeho vykonateľnosti. Vec je vedená na

Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. .

Dňa 12. 10. 2010 podal sťažovateľ vo vlastnom mene sťažnosť na postup súdu pre

nečinnosť súdu a prieťahy v konaní. Dňa 2. 11. 2010 predsedníčka súdu odpoveďou na

sťažnosť pod Spr 2280/2010 vyhodnotila sťažnosť za dôvodnú a zároveň sa za spôsobený

prieťah v mene súdu ospravedlnila. ...

Pretože vo veci súd ani potom nekonal, dňa 15. 7. 2011 podal sťažovateľ...

opakovane sťažnosť na postup súdu z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov v konaní.

Podpredsedníčka súdu v odpovedi z 11. 8. 2011 po preskúmaní sťažnosti dospela k záveru,

že ide o opakovanú sťažnosť a opätovne ju vyhodnotila ako dôvodnú. ... Ako vyplýva

z posledného odstavca odpovede na opakovanú sťažnosť z 11. 8. 2011, za 18 mesiacov od

podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd dňa 22. 10. 2010 a 24. 5. 2011

vyzval navrhovateľa (M., a. s.) na odstránenie vád návrhu vo veci samej a výzvou zo dňa

10. 8. 2011 na zaplatenie súdneho poplatku. Je neprimerané, aby navrhovateľ, navyše

právne zastúpený, mal od súdu procesné neobstojnú benevolenciu 20 mesiacov (ku dňu

podania tejto ústavnej sťažnosti) na to, aby odstránil vady návrhu a zaplatil súdny poplatok.

Ďalej je neprehliadnuteľné, že súd výzvy navrhovateľovi posielal vždy len po podaní

sťažností sťažovateľom. Výzva súdu navrhovateľovi je z 22. 10. 2010 - teda po podaní

sťažnosti podanej poštou 14. 10. 2010. Ďalej výzva súdu navrhovateľovi je z 10. 8. 2011 -

teda opäť odozva podanej sťažnosti z 15. 7. 2011.“

Na základe citovaných skutočností sa sťažovateľ domnieva, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní boli porušené ním označené základné práva podľa

a právo podľa dohovoru, preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví,

že:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo J. H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto

eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 287,06 € (slovom dvesto

osemdesiat sedem eur a šesť centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na

účet právneho zástupcu... č. 0260201693/0900 do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

tým, že „prieťahy v súdnom konaní v ňom vyvolávajú bezmocnosť, pocit márnosti,

bezprávia, psychického príkoria a súčasne sklamania z toho, že hoci on osobne vo veci

neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonom uloženú povinnosť, porušovaním jeho práva na

súdnu ochranu ale najmä nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. napriek právoplatnému

a vykonateľnému rozhodcovskému rozhodnutiu je rozhodnutie vo veci 26Cb a nepochybne

aj uspokojenie jeho práva stále v nedohľadne. Správanie Okresného súdu Bratislava I.

v tejto veci v ňom vyvoláva negatívny psychický stav a dlhotrvajúce znepokojenie nad tým,

ako a kedy vôbec bude pri takomto postoji Okresného súdu Bratislava I. vo veci rozhodnuté

a či aj v prípade jeho úspechu vo veci samej ešte bude možné uspokojiť jeho pohľadávku.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zaviazal okresný súd povinnosťou uhradiť trovy

jeho právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila takto:

„Výpočet náhrady trov právneho zastúpenia sme vykonali podľa § 11 ods. 3 pred

bodkočiarkou, považujúc predmet sporu o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku za

vec neoceniteľnú peniazmi, ďalej podľa § 10 ods. 1 k časti nároku o určenie finančného

zadosťučinenia vo výške 500,00 Eur ako spojenej veci podľa § 13 ods. 3, § 15 písm. a)

o náhradu hotových výdavkov a - režijný paušál, Vyhlášky č.

v platnom znení takto:

§ 11 ods. 3 - hodnota 1 úkonu právnej služby pred ÚS SR- neoceniteľné peniazmi...123,50 €

§ 10 ods. 1 - hodnota 1 úkonu právnej služby z 500,00 € je 34,86 € z toho 1/3 je 11,62 €

§ 13 ods. 3 - spojenie 2 vecí 123,50 € + (34,86 x 1/3) = 123,50 € + 11,62 € = 135,12 €

Boli vykonané 2 úkony právnej služby, 2x režijný paušál a zaplatené náklady

kopírovania dôkazov, ktoré uplatňujeme ako náhradu hotových výdavkov takto:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady 135,12 €

2. písomné podanie sťažnosti so žiadosťou o finančné zadosťučinenie 135,12 €

3. režijný paušál za 2 úkony právnej služby á 7,41 € 14,82 €

náhrada hotových výdavkov - co/ výd.dokl. v príl. 2,00 €.“

Ústavný súd prípisom z 3. novembra 2011 a 5. decembra 2011 vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa. K sťažnosti sa vyjadrila

podpredsedníčka okresného súdu prípisom zo 6. decembra 2011 doručeným ústavnému

súdu 19. decembra 2011, v ktorom uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd vykonal

v namietanom konaní. Poukázala tiež na sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v namietanom

konaní, pričom v tejto súvislosti uviedla:

„Dňa 15. 10. 2010 bola súdu doručená sťažnosť J. H., P., na prieťahy v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , ktorá bola prešetrená a

vybavená ako dôvodná dňa 26. 10. 2010 bývalou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava

I JUDr. H. K. Sťažovateľovi bolo zároveň oznámené, že zákonný sudca a vyšší súdny

úradník boli vyzvaní, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu s

tým, že vybavenie veci bude kontrolované zo strany predsedníčky tunajšieho súdu tak, aby

nedochádzalo v konaní k zbytočným prieťahom.

Dňa 19. 07. 2011 bola súdu opätovne doručená sťažnosť J. H., P., na prieťahy v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , ktorá bola

prešetrená a vybavená listom zo dňa 11. 08. 2011 ako opakovaná sťažnosť v zmysle

ustanovenia o sťažnostiach. Sťažovateľovi bolo

opätovne oznámené, že priebeh konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

je priebežne kontrolovaný tak, aby nedochádzalo v konaní k zbytočným

prieťahom zo strany súdu.

S poukazom na vyššie uvedenú sťažnosť doručenú tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2010

si dovoľujem uviesť, že dôvodom, pre ktorý sa lehoty mierne predĺžili medzi jednotlivými

úkonmi súdu, uskutočnenými v období od doručenia žaloby na súd do vybavenia sťažnosti

doručenej súdu dňa 15. 10. 2010, a pre ktorý bola uvedená sťažnosť vybavená ako dôvodná,

bola predovšetkým zaťaženosť súdneho oddelenia spôsobená vysokým nápadom vecí

zákonnej sudkyne v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia sudcov na

obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I. Mám za to, že v tomto prípade ide

o objektívny dôvod, ku ktorému došlo bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne.

S poukazom na uvedený rozpis procesných úkonov uskutočnených vo veci vedenej na

tunajšom súde pod sp. zn. , si zároveň dovoľujem uviesť, že po vybavení

sťažnosti doručenej tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2010 súd vo veci priebežne konal a koná

ďalej bez prieťahov. Samotný postup súdu v predmetnej veci je priebežne sledovaný za

účelom predchádzania zbytočných prieťahov v konaní.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že ústavný súd je viazaný návrhom

spísaným v danom prípade kvalifikovaným právnym zástupcom, v dôsledku čoho posudzuje

sťažnosť v rozsahu vymedzenom v jej návrhovej časti – petite (obdobne napr.

, , , ). Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ; napr. m. m.

, ), keď navyše ústavný súd nemá dôvod spochybňovať znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa. Vychádzajúc

z uvedeného ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v rozsahu navrhovaného petitu

uvedeného v podaní doručenom ústavnému súdu 25. októbra 2011.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

zistil, že žalobca M., a. s. (ďalej len „žalobca“), podal 10. februára 2010

okresnému súdu žalobu, ktorou žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského

súdu; jej obsahom je aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého právoplatného

rozsudku.

Ústavný súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd 22. októbra 2010 uznesením vyzval

žalobcu, aby do 10 dní od doručenia uznesenia odstránil nedostatky žaloby spočívajúce

v tom, že neoznačil žalovaného. Žalobca podaním zo 7. novembra 2010 doručeným

okresnému súdu 15. novembra 2010 doplnil žalobu, v ktorom upresnil účastníkov konania:

„Navrhovateľ - žalobca: J. H., nar. 10. 12. 1973“ a „Odporca – žalovaný: M., a. s., B.“.

Následne okresný súd 24. mája 2011 uznesením vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od

doručenia uznesenia odstránil nedostatky žaloby v znení opravy spočívajúcej v tom, ktorá je

v označení procesných strán zmätočná. Právna zástupkyňa doručila 14. júna 2011

okresnému súdu podanie z 3. júna 2011, ktorým doplnila žalobu a správne označila

účastníkov konania.

Okresný súd vyzval 10. augusta 2011 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý

žalobca podľa potvrdenia zaplatil 30. augusta 2011. Dňa 12. septembra 2011 okresný súd

vyzval rozhodcovský súd na zapožičanie spisu sp. zn. 254/09. Predmetný spis bol

okresnému súdu doručený 27. septembra 2011. Okresný súd 9. novembra 2011 vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie k žalobe a uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku z 15. januára 2010 do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom poukazuje v zásade

na dve obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj na to, že okresný súd vo veci konal

(v konaní postupoval) v zásade vždy až na základe sťažností podaných sťažovateľom podľa

a násl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

predmetné konanie nebolo právoplatne skončené a trvalo približne 2 roky. V predmetnom

konaní došlo k dvom obdobiam nečinnosti okresného súdu. Prvé trvalo od 10. februára 2010

do 22. októbra 2010, t. j. osem mesiacov, a druhé trvalo od 22. októbra 2010 do 24. mája

2011, t . j. sedem mesiacov; po tomto období okresný súd konal v zásade plynule.

Ústavný súd v súvislosti s namietanou nečinnosťou okresného súdu poukazuje na to,

že do 14. júna 2011 okresný súd odstraňoval nedostatky žaloby, ktoré vykazovala napriek

právnemu zastúpeniu žalobcu kvalifikovaným právnym zástupcom. Okresný súd musel tiež

žalobcu vyzývať na splnenie ďalšej obligatórnej náležitosti (podmienky konania)  na

zaplatenie súdneho poplatku. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď

v namietanom konaní došlo k dvom obdobiam nečinnosti, tieto obdobia boli relatívne krátke

a nemožno ich výlučne pripísať len na vrub okresnému súdu, naopak, prispel k nim svojím

postupom aj žalobca, ktorý napriek právnemu zastúpeniu odstránil nedostatky žaloby až po

opakovanej výzve okresného súdu a súdny poplatok zaplatil až na základe výzvy okresného

súdu.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že vzniknuté prieťahy

v doterajšom priebehu konania nemali takú intenzitu, aby boli spôsobilé porušiť označené

práva sťažovateľa. Ústavný súd pripúšťa, že napokon aj sťažnosti sťažovateľa adresované

orgánu štátnej správy súdu čiastočne prispeli k odstráneniu sťažovateľom namietaných

prieťahov v konaní. Ústavný súd preto konštatuje, že v namietanom konaní nedošlo

zo strany okresného súdu k prieťahom takej intenzity, ktoré by naznačovali možnosť

vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní po jej prijatí na

ďalšie konanie, a preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že

„napriek tomu, že je účastníkom konania na základe žaloby na zrušenie Rozhodcovského

rozsudku... o tejto skutočnosti má vedomosť len od žalobcu v zastúpení jeho advokátkou.

Okresný súd Bratislava I. napriek časovému odstupu takmer 2/dvoch rokov od podania

žaloby do spísania tejto sťažnosti sťažovateľovi žalobu nedoručil, neumožnil mu, aby sa

k nej vyjadril, nenariadil termín pojednávania.“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd od doručenia

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 10. februára 2010 odstraňoval nedostatky

žaloby, ako aj ďalších náležitostí ako podmienok (časť II bod 1) (§ 103 Občianskeho

súdneho poriadku), bez splnenia ktorých súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.

Okresný súd odstránil nedostatky podmienok konania až 30. augusta 2011. Pred

odstránením nedostatku týchto podmienok konania nebolo podľa názoru ústavného súdu

účelné doručiť žalobu sťažovateľovi a vyzvať ho, aby sa k nej vyjadril, a nebolo možné

nariadiť pojednávanie na prerokovanie veci. Okresný súd doručil žalobu s výzvou na

vyjadrenie sa z 9. novembra 2011 sťažovateľovi 21. novembra 2011, t. j. po podaní

sťažnosti ústavnému súdu. Táto skutočnosť vzhľadom na predchádzajúce procesné úkony

okresného súdu smerujúce k vytvoreniu podmienok na konanie vo veci odôvodňuje záver

ústavného súdu, že aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom okresného súdu v predmetnom

konaní a namietaným porušením jeho základného práva podľa , preto

ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012