Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 85/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., K., zastúpenej JUDr. J. P.,

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31

-47 z 9. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2012 doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

JUDr. J. P., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31

-47 z 9. novembra 2011 o návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„... Sťažovateľ, D., s. r. o., podal osobne dňa 27. 10. 2011 návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka, Mestský bytový podnik, obecný podnik Č. Č...

Dňa 22. 11. 2011 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Košice

I zo dňa 09. 11. 2011, sp. zn. , v ktorom súd rozhodol tak, že návrh odmietol.

V odôvodnení predmetného uznesenia súd uviedol, že po preskúmaní návrhu zistil, že

sťažovateľ k návrhu nepripojil listiny, ktoré preukazujú, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol dlžník písomne vyzvaný na zaplatenie. Zároveň

súd uviedol, že sťažovateľom predložené listinné dôkazy a to kópie Upovedomení o začatí

exekúcie, nepovažuje za dôkazy, ktoré by zároveň preukázali tú skutočnosť, že došlo k ich

doručeniu. Keďže sťažovateľ nepredložil iné listinné dôkazy, ktoré by preukázali

skutočnosť, že dlžník bol veriteľmi označenými v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorí

disponujú pohľadávkami voči dlžníkovi, písomne vyzvaný na ich zaplatenie, návrh odmietol.

Súčasťou vyššie uvádzaného uznesenia je aj poučenie súdu o neprípustnosti

odvolania.“

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd uznesením č. k. -47

z 9. novembra 2011 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že nevyhlásil

konkurz na majetok Mestský bytový podnik, obecný podnik Č., Č., aj napriek tomu, že boli

splnené všetky podmienky na jeho vyhlásenie. Sťažovateľka považuje uznesenie okresného

súdu za arbitrárne a podľa jej názoru okresný súd predmetné uznesenie aj nedostatočne

odôvodnil.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

v konaní pred súdmi Slovenskej republiky zakotvené v článku 46 ods. 1 SR a právo

na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety 1. Dohovoru - uznesením

Okresného súdu Košice I, sp. zn. , zo dňa 09. 11. 2011 a konaním, ktoré mu

predchádzalo, boli porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi, D., s. r. o., finančné

zadosťučinenie vo výške 1 Euro.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa domáhať sa práv uvedených v... až 46 tejto sa

možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „ZKR“)

veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene

predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno

odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň

dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov

písomne vyzvaný na zaplatenie.

Podľa v znení platnom do 31. decembra 2011 návrh veriteľa

na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať aj skutočnosti, z ktorých veriteľovi vyplýva

oprávnenie podať návrh a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka; k návrhu je

veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré preukazujú pohľadávku, ktorá mu zakladá oprávnenie

podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Pohľadávka veriteľa, ktorý

podáva návrh, sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne

osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu. Návrh je veriteľ povinný podať v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Podľa v znení platnom do 31. decembra 2011 súd nevyzýva

navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na vyhlásenie

konkurzu. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania

dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu

vyjadril.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je

taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

).

Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľka namietané uznesenie

okresného súdu č. k. -47 z 9. novembra 2011 za ústavne nekonformné, je to,

že podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu má arbitrárny charakter z dôvodu,

že okresný súd odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu proti dlžníkovi Mestský bytový

podnik, obecný podnik Č., z dôvodu, že neboli k návrhu pripojené všetky listiny potrebné na

vyhlásenie konkurzu, pričom podľa názoru sťažovateľky všetky listiny, ktoré sa mali

doložiť k návrhu, sťažovateľka pripojila k návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Ústavný súd preskúmal uznesenie okresného súdu č. k. -47

z 9. novembra 2011 a zistil, že námietky sťažovateľky nie sú opodstatnené. V danom

prípade okresný súd rozhodujúc o návrhu na vyhlásenie konkurzu vyslovil svoj právny

názor a riadne aj vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, prečo odmietol návrh na vyhlásenie

konkurzu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -47

z 9. novembra 2011 okrem iného uviedol:

„... Po preskúmaní návrhu súd zistil, že navrhovateľ k návrhu nepripojil listiny, ktoré

preukazujú, že v zmysle ust. bol dlžník vyššie uvedenými veriteľmi ktorí

disponujú pohľadávkami voči dlžníkovi písomne vyzvaný na ich zaplatenie. Navrhovateľom

predložené listinné dôkazy a to kópie upovedomení o začatí exekúcie, súd nepovažuje za

dôkazy, ktoré preukazujú zároveň skutočnosť, že došlo k ich doručeniu. Navrhovateľ

nepredložil iné listinné dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že dlžník bol veriteľmi

označenými v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorí disponujú pohľadávkami voči dlžníkovi

písomne vyzvaný na ich zaplatenie...“

Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

jeho odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu

dostačujúco vysvetlil, prečo odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom jeho závery

možno považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd

konštatuje, že odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že podľa § 11 ods. 3

sťažovateľkou neboli doložené listinné dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že

dlžník bol veriteľmi označenými v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorí majú pohľadávky

voči dlžníkovi, písomne vyzvaný na ich zaplatenie, neporušuje základné právo sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľkou v jej

sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

Pretože namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov

a právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Podľa názoru ústavného súdu predmetná

interpretácia týchto právnych predpisov okresným súdom takéto nedostatky nevykazuje.

S poukazom na to, že obsahom základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (, , ,

, ), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2012