Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 8/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 8/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

„domáhať sa zákonom upraveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde“ podľa

- postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o podaní J. P.

zo 16. mája 2011 vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu

v Košiciach,

- postupom predsedu Krajského súdu v Košiciach v konaní o odstúpenom podaní

J. P. z 24. marca 2011 vo veci vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní,

- postupom Okresného súdu Košice II vo veci vybavenia sťažnosti na zbytočné

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. ;

a vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2011

doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva „domáhať sa zákonom upraveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde“ podľa (ďalej len „“)

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) v konaní o podaní sťažovateľa zo 16. mája 2011 vo veci prešetrenia

vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“);

postupom predsedu krajského súdu v konaní o odstúpenom podaní sťažovateľa z 24. marca

2011 vo veci vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní, postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. a vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 24. marca 2011 predsedovi okresného

súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom

dôvody sťažnosti „rozpísal aj s uvedením dátumov jednotlivých úkonov, ktoré sudkyňa

vykonala“. Sťažovateľ dodal, že „takmer 3 roky sa... neviem dovolať môjho nároku na môj

majetok vo výške cca 1 100 000 Sk (bez ušlého príslušenstva)“, a je toho názoru, že

„v konaní dochádza k zámerným a účelovým prieťahom zo strany súdu“.

Predseda okresného súdu „obratom listom zo dňa 24. 3. 2011 bez udania

akéhokoľvek dôvodu stručne jednou vetou oznámil, že moju sťažnosť postúpil na vybavenie“

predsedovi krajského súdu. Keďže „od podania a aj postúpenia sťažnosti“ uplynulo viac

ako 50 dní, a pretože sťažovateľ o výsledku šetrenia jeho sťažnosti predsedom krajského

súdu nebol informovaný, 16. mája 2011 podal ministerstvu spravodlivosti „žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti“ predsedom krajského súdu. Sťažovateľ namieta, že

ministerstvo spravodlivosti ho ani „po uplynutí viac ako 75 dní od môjho podania

o výsledku šetrenia neinformovalo“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti je sťažovateľ presvedčený o tom, že

došlo k porušeniu jeho označených základných práv, a keďže už využil všetky „právne

prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú“, navrhol, aby ústavný súd

po prijatí veci na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo domáhať sa zákonom upraveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR

upravené v postupom Ministerstva spravodlivosti

SR, v konaní podanom sťažovateľom dňa 16. 5. 2011 na Ministerstvo spravodlivosti SR,

vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Košiciach, ďalej

postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy

v konaní, odstúpenej dňa 24. 3. 2011 predsedovi Krajského súdu v Košiciach predsedom

Okresného súdu Košice II a taktiež postupom Okresného súdu Košice II vo veci vybavenia

sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní č. k. porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 postupom sudkyne Okresného súdu Košice II, v konaní

č. k. porušené bolo.

3. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav

pred porušením základného práva a práva upraveného v a

Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi J. P. priznáva finančné zadosťučinenie 6 500 EUR (slovom

šesťtisícpäťsto EUR), ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažovateľovi J. P. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia

advokáta, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta, ktorého

sťažovateľovi pridelí Ústavný súd SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že

„súdy svojím postupom mi spôsobili nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustanovenia vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že označenými postupmi predsedu okresného

súdu, predsedu krajského súdu a ministerstva spravodlivosti pri vybavení sťažnosti

na zbytočné prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. došlo

k porušeniu jeho základného práva „domáhať sa zákonom upraveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde“ podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej predstavuje primárne východisko pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle je možné

domáhať sa základného práva podľa len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú (napr. , ).

Pokiaľ sťažovateľ namieta postup pri vybavovaní, resp. prešetrovaní vybavenia jeho

sťažností podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedom okresného

súdu, predsedom krajského súdu a ministerstvom spravodlivosti, ústavný súd poukazuje

na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.

prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae

za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), resp. základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (mutatis mutandis ,

, ).

Kritériom aplikovateľnosti (a rovnako aj dohovoru) je

materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom

statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje

všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha

zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov

konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V posudzovanej časti sťažnosti sťažovateľ namieta postup administratívneho

charakteru upravený o sťažnostiach, v rámci

ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp. povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu nemožno považovať za správne konanie

[pozri k tomu o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na neho nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní (správny poriadok). Táto špecifická oblasť preto nespadá podľa

doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

.

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu

a predsedu okresného súdu a porušením základného práva podľa (m. m.

), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva podľa , pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý

si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že napadnuté konanie začalo na základe žaloby Ing.

J. P., K. (ďalej len „pôvodný žalobca“), ktorou sa pôvodný žalobca domáhal vydania vecí.

Dňa 28. decembra 2010 okresný súd uznesením č. k. -173 vyhovel návrhu na

„zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Ing. J. P...

a na jeho miesto vstupuje ako žalobca J. P...“. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

15. februára 2011, teda sťažovateľ sa od uvedeného dňa stal účastníkom napadnutého

konania.

Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k singulárnej sukcesii, pričom sťažovateľ

sa stal účastníkom konania od 15. februára 2011, ústavný súd sa zameral predovšetkým

na preskúmanie postupu okresného súdu od uvedeného obdobia a zistil, že 7. marca 2011

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu upresnil petit svojho žalobného

návrhu. Dňa 14. marca 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že

«Dňa 02. 03. 2011 som obdržal od svojho klienta - žalobcu e-mailovú správu, v ktorej ma

môj klient žiada, aby som Vám ako procesnej sudkyni oznámil, že „podal na Vás dve žaloby

o náhradu škody, ktoré mali byť spôsobené nečinnosťou súdu v prejednávanej veci

a zároveň, že môj klient využíva svoje ústavné právo v zmysle SR a stavia sa

voči takémuto nezákonnému konaniu na odpor“. Zároveň ma môj klient požiadal, aby „som

sa v žiadnom prípade nezúčastňoval žiadneho pojednávania vo veci JUMP, v ktorom by ste

bola konajúcou sudkyňou“». Právny zástupca sťažovateľa sa na nariadenom pojednávaní

25. marca 2011 nezúčastnil; pojednávanie bolo odročené na neurčito. Zákonná sudkyňa

27. apríla 2011 oznámila predsedovi okresného súdu, že sťažovateľ podal proti nej žalobu

o náhradu škody, preto na jej strane sú dôvody na vylúčenie sudcu z prerokovávania

a rozhodovania predmetnej záležitosti. Vec bola z uvedeného dôvodu pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi. Vo veci sa malo uskutočniť

pojednávanie 27. júna 2011, avšak na žiadosť odporcu bolo pojednávanie odročené

na 25. júl 2011. Pojednávanie uvedeného dňa sa znovu neuskutočnilo a bolo odročené

na 3. október 2011, pretože o jeho odročenie požiadal právny zástupca sťažovateľa. Dňa

3. októbra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. november

2011. Právny zástupca sťažovateľa 16. novembra 2011 ospravedlnil svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní. Pojednávanie nariadené na 21. november 2011 bolo odročené

na 16. január 2012, avšak právny zástupca sťažovateľa 1. decembra 2011 ospravedlnil svoju

neúčasť na tomto pojednávaní, preto bolo pojednávanie odročené na 6. február 2012.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom

sám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2

predpokladá tiež súčinnosť účastníkov konania a ich právnych zástupcov, avšak

v danom prípade tieto podmienky splnené neboli, keďže sťažovateľ „využil“ „svoje ústavné

právo“, a potom, ako sa stal účastníkom napadnutého konania na určitú dobu nechápajúc

zmysel a podstatu , sa postavil „voči takémuto nezákonnému konaniu na

odpor“, teda zjavne bránil riadnemu postupu v napadnutom konaní. Okrem toho podaním

žaloby na zákonnú sudkyňu muselo dôjsť k zmene zákonného sudcu, čo tiež neprispelo

k plynulosti konania. Ústavný súd však v okolnostiach danej veci nemohol prehliadnuť to,

že právny zástupca sa zo šiestich pojednávaní nariadených v období, keď sa sťažovateľ stal

účastníkom konania, nezúčastnil štyroch z nich, pričom pri takomto prístupe k poskytovaniu

právnych služieb sťažovateľ prirodzene musel počítať aj s predĺžením napadnutého konania.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012