Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 90/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ú., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., pre

namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-30 z 28. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ú. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť Ú., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M.

K., M., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -30 z 28. októbra

2011 o upustenie od protiprávneho konania.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«... A/ KS Bratislava v konaní sp. zn.: porušil moje základne právo

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, nakoľko riadne nezdôvodnil svoje

rozhodnutie v zmysle ods. (2) v spojení s , takto boli porušené moje

subjektívne práva, bolo povinnosťou odvolacieho súdu svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby

spĺňalo náležitosti v citovaných ustanoveniach, čo sa nestalo a rozhodnutie je

nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva účastníka konať v súdnom konaní. V zmysle

citovaného v zákonných ustanoveniach sťažovateľ má právo na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom porušovateľ KS Bratislava

v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil vecné argumenty zásadného významu, ktoré som

deklaroval v odvolaní zo dňa 28. februára 2011 konkrétne:

- na strane -3- bod 1./ Budem konkrétny: „Súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sa relevantne nevysporiadal s faktami, ktoré sú deklarované

jednak v žalobnom návrhu zo dňa 12. 11. 2010 a doručeným súdu skutočne bol 18. 11. 2010

a v upresnení žalobného návrhu zo dňa 8. 2. 2011.

Takže :

V napadnutom rozhodnutí sa OS vôbec nevysporiadal, citujem „sme zistili, že

opakovane žalovaný účtuje prepravcom úseky :

Identifikátor, Začiatok úseku, Križovanie, Koniec úseku, Križovanie, Celková, Spoplatnená

I 068-005a, K., I III/068030, I/68, I MK-b,I/68, 0,694 , 0,621

I 050-001a, K., I/50, III/050196, MK-a, I/50, 2,652 , 1,029

v situácii keď ho neprejdú celý (dôkaz + mapka boli predložené v súdnom podaní). Takéto

konanie je v príkrom rozpore s Vyhláškou č. odseky 2 a 3 Z. z.

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 1. februára 2010

citujem:

„(2) Mýto sa platí na základe príslušnej sadzby mýta po prejdení všetkých podúsekov

v rovnakom smere jazdy v rámci jedného vymedzeného úseku bez jeho opustenia.

V petite sme sa domáhali vážne a slobodne, určito a zrozumiteľne, bol urobený tak,

ako to deklaruje ustanovenie v spojení s komentár – autor J. Mazák

citujem:

„... Pri formulovaní návrhov na rozhodnutie vo veci samej sa treba spravovať

niektorými všeobecnými pravidlami:

- petit sa musí formulovať v súlade s predpismi hmotného práva, ktoré dávajú oporu

pre znenie petitov aj súdnych výrokov,

- ak niet pre znenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej opory v hmotnom alebo

procesnom práve, návrh sa musí formulovať tak, aby sa dosiahol účel požadovanej súdnej

ochrany v súlade s predmetom konania...“

V danom prípade hmotného práva sme sa domáhali v zmysle citovaných ustanovení

ako aj ustanovení Vyhlášky č. odseky 2 a 3.

- Odporca je s okamžitou platnosťou povinný prestať účtovať dopravcom mýtne

poplatky na vymedzených úsekoch ciest, ktoré sú v rozpore s Vyhláškou č.

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 1. februára 2010.

- Odporca je povinný vrátiť dopravcom všetky neoprávnene účtované mýtne

transakcie do do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Podotýkam ústavnému súdu na ustanovenie ods.(2) Každý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Nakoľko Mýtnym Softwarom disponuje len žalovaný, preto v dôkazoch sme navrhli

vypočuť účastníkov konania, kde by bolo povinnosťou žalovaného na svoju obranu predložiť

software a tak by sa jasnejšie a zreteľnejšie ustálil skutkový stav a následne upravil petit

návrhu...

Keď všeobecný súd nepostupoval v zmysle zákonných ustanovení podľa

nenariadil a nepredvolal na súdne pojednávanie účastníkov konania a neaplikoval

ustanovenia na uplatnenie svojich subjektívnych práv účastníkov konania porušil zákon

a Ústavu SR – právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v zmysle

medzinárodného dohovoru základných ľudských práv a slobôd.

Porušovateľ vôbec nezdôvodnil naše vecné argumenty deklarované v tomto bode

sťažnosti, a ďalej nezdôvodnil, ktoré dôkazy považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

vykonal a ktoré nevykonal a prečo ich nevykonal, preto boli odňaté procesné práva

sťažovateľa na súdnu ochranu garantované v citovaných procesných ustanoveniach § 123-

Púhe konštatovanie všeobecného súdu, že vady návrhu neboli odstránené, nemožno

považovať za právo na súdnu ochranu a sú neakceptovateľné ani na spravodlivé súdne

konanie...»

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -30

z 28. októbra 2011 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že potvrdil

uznesenie Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -21

z 21. februára 2011, ktorý návrh sťažovateľky na začatie konania odmietol z dôvodu, že ani

napriek výzve súdu neodstránila nedostatky svojho návrhu. Z tohto dôvodu bol návrh

sťažovateľky na začatie konania odmietnutý ako neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný.

Sťažovateľka považuje uznesenie krajského súdu za arbitrárne a podľa jej názoru krajský

súd predmetné uznesenie aj nedostatočne odôvodnil.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa

na súdnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením KS Bratislava

sp. zn.: zo dňa 28. 10. 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle a zrušuje

uznesenie KS Bratislava sp. zn.: zo dňa 28. 10. 2011 a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

3. KS Bratislava je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr.

M. K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavné právo na súdnu ochranu však

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom, teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je

taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

).

Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľka namietané uznesenie

krajského súdu č. k. -30 z 28. októbra 2011 za ústavne nekonformné, je to, že

podľa názoru sťažovateľky uznesenie krajského súdu má arbitrárny charakter z dôvodu, že

krajský súd sa nezaoberal návrhom sťažovateľky na začatie konania v merite veci, ale iba

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -21 z 21. februára 2011, ktorý návrh

sťažovateľky na začatie konania odmietol z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti

a nevykonateľnosti, keďže sťažovateľka ani napriek výzve súdu nedostatky návrhu

na začatie konania neodstránila. Podľa názoru sťažovateľky jej návrh na začatie konania

mal všetky náležitosti a z tohto dôvodu odmietnutie jej návrhu považuje za arbitrárne.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. -30

z 28. októbra 2011 a zistil, že námietky sťažovateľky nie sú opodstatnené. V danom prípade

krajský súd rozhodujúc o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-21 z 21. februára 2011, ktorý návrh sťažovateľky na začatie konania

odmietol, vyslovil svoj právny názor a riadne aj vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, prečo

odmietol návrh na začatie konania.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -30

z 28. októbra 2011 okrem iného uviedol:

«... Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom z 18. 11. 2010 domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi „povinnosť upustiť od protiprávneho

konania a nespoplatňovať úseky ciest, bez využitia všetkých ich podúsekov v rovnakom

smere jazdy na celom území SR a nahradiť doterajší mýtny systém na vyberanie mýta za

nový, bezchybný a dokonalý“. Na výzvu súdu na odstránenie vád návrhu na začatie konania

reagoval navrhovateľ podaním z 8. 2. 2011, doručeným súdu dňa 11. 2. 2011 (v uznesení je

nesprávne uvedené doplnenie zo dňa 13. 12. 2010, doručené súdu dňa 16. 12. 2010),

v ktorom žiadal, aby súd uložil odporcovi „povinnosť s okamžitou platnosťou prestať

účtovať dopravcom mýtne poplatky na vymedzených úsekoch ciest, ktoré sú v rozpore

s vyhláškou č. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR z 1. 2. 2010

a povinnosť vrátiť dopravcom všetky neoprávnene účtované mýtne transakcie“, eventuálne,

ak odporca nie je schopný uvedené podmienky splniť, aby mu bola uložená „povinnosť

pozastaviť výber mýta na všetkých úsekoch v rámci Slovenskej republiky po dobu, kým

nepreukáže, že je schopný ho prevádzkovať bezchybne a dokonale v súlade s cit. vyhláškou

č. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR z 1. 2. 2010.

Odvolací súd napriek stručnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia dospel

k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa, podľa ktorých sa súd prvého stupňa

nevysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v žalobe, neobstoja. Neobstoja z dôvodu, že

k prejednaniu veci v jej merite ani nedošlo, keďže súd návrh odmietol pre neurčitosť,

nejasnosť a zjavnú nevykonateľnosť žalobného petitu. Pritom všetky judikáty, ktoré

navrhovateľ vo svojom odvolaní cituje, sa týkajú odôvodňovania rozhodnutí v merite veci

(hodnotenie dôkazov, vysporiadanie sa s námietkami strán, hodnotenie skutkových zistení).

Takéto očakávania navrhovateľa však nemôžu platiť tam, kde vec nebola vôbec meritórne

prejednaná pre vady návrhu na začatie konania - nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť

žalobného petitu, t. j. keď v ňom nie sú uvedené konkrétne úseky ciest, ktoré žiada

nespoplatňovať a nie je jasné, konkrétne ktorému, dopravcovi a akú konkrétnu sumu by mal

mať odporca povinnosť vrátiť. Navrhovateľ neurčitosť svojho žalobného petitu „zavŕšil“

svojim eventuálnym petitom. Veľmi zjednodušene možno povedať, že navrhovateľ sa

žalobou domáha, aby odporca účtoval mýto podľa predpisu, to čo na mýte vybral

neoprávnene, aby vrátil bližšie neurčitým dopravcom a ak mýto nevie riadne účtovať -

vyberať, aby ho neúčtoval vôbec. Z takéhoto žalobného petitu je zjavné, že sa o takejto

žalobe rozhodnúť nedá. Preto aj stručné odôvodnenie súdu prvého stupňa možno za týchto

okolností akceptovať, nakoľko toto je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené a pre

účastníka konania (navyše zastúpeného advokátom) nemôže byť napriek svojej stručnosti

nezrozumiteľné. Preto postupom súdu prvého stupňa nemohlo ani dôjsť k odňatiu možnosti

pre účastníkov konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvého

stupňa, nakoľko návrh navrhovateľa odmietol v súlade so zákonom, a keďže navrhovateľ

vady svojho návrhu neodstránil ani dodatočne (vo svojom odvolaní), odvolací súd

napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil...»

Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že

jeho odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu

dostačujúco vysvetlil, prečo sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o odmietnutí návrhu

sťažovateľky na začatie konania pre nedostatky jej podania. Závery krajského súdu možno

považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd konštatuje, že

odmietnutie návrhu na začatie konania z dôvodu, že sťažovateľka neodstránila ani napriek

výzve súdu nedostatky návrhu na začatie konania, ktorý bol neurčitý, nezrozumiteľný

a nevykonateľný, neporušuje základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

K námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľkou v jej

sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov

a právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetná

interpretácia týchto právnych predpisov krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný súd s poukazom na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

, , , ), sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012