Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 25/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Ladislava Orosza a Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti L. V., Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M..., s. r. o.,

Ž., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Z. S., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť L. V. trovy konania v sume 314,18

€ (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet Advokátskej kancelárie M..., s. r. o.,

Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. januára 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 27. júla 2007 okresnému súdu návrh

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 9 783,90 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2011, v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„Vo veci ústavnej sťažnosti L. V. v konaní vedenom pod sp. zn. Vám

na základe žiadosti predkladáme vyjadrenie zákonného sudcu, chronologický prehľad

vykonaných procesných úkonov a spisový materiál tunajšieho súdu sp. zn. .

S vyjadrením sudcu sa stotožňujem.“

Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu je aj stanovisko zákonného sudcu,

ktorý okrem iného uviedol:

„Vec som prevzal v r. 2009 ako jednu z minimálne 9 predchádzajúcej zákonnej

sudkyne JUDr. Š., všetko ide o skutkovo náročné veci, resp. veci náročné na pozornosť,

kladúce záťaž na zamestnancov súdu pri vypracúvaní rozhodnutí.

Po primeranom naštudovaní som bez návrhu účastníkov dňa 18. 3. 2010 (č. l. 63, 64)

pripojil dedičský spis za účelom vyporiadania sa s námietkami účastníka.

Po zmene právneho názoru predchádzajúcej sudkyne, podľa ktorej na podanie smerujúce

k prerušeniu konania nebolo treba neprihliadať, som 12. 4. 2010 rozhodol o návrhu

na prerušenie konania. Proti uzneseniu bolo podané pôvodne neúplné odvolanie, k čomu

sme účastníka vyzvali uznesením z 25. 5. 2010 a vec predložili odvolaciemu súdu dňa

19. 7. 2010, po čom odvolací súd svojím pôvodne nedoručovaným uznesením naše

uznesenie potvrdil (napokon č. l. 78). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania som vytýčil termín na 16. 5. 2011, kde som vec prejednal a odročil na

neurčito za účelom reálneho rozdelenia parcely (č. l. 84).

V okolnostiach platí, že boli vybavované staršie veci, a to dielčím spôsobom uvedené

iba podľa poradia od najstarších s prihliadnutím na zoznam pojednávaní...

Tieto staršie veci sú spravidla skutkovo zložité o neboli skončené z dôvodov

plynúcich prevažne ešte spred môjho nástupu do funkcie sudcu. Navyše súd bol personálne

nestabilný, s fluktuáciami na poste tajomníčky a asistentky senátu do obdobia februára

2011 a s absenciou vyššej súdnej úradníčky od mája do polovice októbra 2011,

s problematickou možnosťou prerozdeľovania práce s prihliadnutím na priority

v jednotlivých veciach a vzhľadom na celkovú zaťaženosť súdu. Na tunajšom súde tiež

prebehla od 18. 10. 2010 do 27. 4. 2011 revízia Krajským súdom v Žiline, so závermi

rôzneho charakteru, ktoré nasvedčujú predpokladom vzniku prieťahov v súdnych konaniach

z objektívnych dôvodov. Jedným z opatrení prijatých už v priebehu trvania tohto konania

bolo konkrétne sledovanie postupu v konaniach toho času starších ako 4 roky...

Vybavovanie veci bolo poznačené celkovou zaťaženosťou súdneho oddelenia, úkony

však sú napriek predĺženým lehotám pri celkovom vybavovaní agendy vykonávané

neustále.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ v podaní z 9. marca 2012 uviedol, že

zotrváva na skutočnostiach uvedených v sťažnosti a zároveň súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Keďže súhlas s upustením od ústneho pojednávania už predtým vyjadril aj okresný

súd, ústavný súd podľa upustil od jeho konania, pretože

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 27. júla 2007 bol okresnému súdu doručený návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozdelením veci,

- 11. septembra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 30 dní predložil

znalecký posudok, na ktorý sa v návrhu odvoláva,

- 24. októbra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

ktorý jeho zaplatenie realizoval 6. novembra 2007,

- 10. marca 2008 okresný súd zaslal odporcovi návrh a vyzval ho, aby sa k nemu

vyjadril, čo odporca realizoval podaním doručeným okresnému súdu 14. apríla

2008,

- 2. mája 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. júl 2008,

- 29. júla 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito „za účelom výzvy

na odstránenie vád podania odporcu podľa , “,

- 31. júla 2008 okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní doplnil a upresnil

návrh na prerušenie konania z 27. júla 2007,

- 19. augusta 2008 okresný súd dal pokyn na pripojenie súvisiaceho súdneho spisu

sp. zn. D 488/55,

- 18. marca 2010 okresný súd dal pokyn na pripojenie súvisiaceho súdneho spisu

sp. zn. ,

- 12. apríla 2010 okresný súd uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie

konania,

- 11. mája 2010 odporca doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

z 12. apríla 2010,

- 25. mája 2010 okresný súd uznesením vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní doplnil

odvolanie proti uzneseniu z 12. apríla 2010, čo odporca urobil 10. júna 2010,

- 30. júla 2010 okresný súd predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) súdny spis na rozhodnutie o odvolaní žalovaného,

- 30. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 31. augusta 2010, ktorým potvrdil uznesenie okresného

súdu z 12. apríla 2010 o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania,

- 14. marca 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. máj 2011,

- 16. mája 2011 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu nariadenia

znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie,

- 4. novembra 2011 okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 7 dní predložil

vyplnené tlačivo o majetkových, zárobkových a osobných pomeroch v súvislosti

so zložením zálohy na vykonanie znaleckého dokazovania; požadované tlačivo

odporca predložil okresnému súdu 23. novembra 2011,

- 20. decembra 2011 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru geodézie a kartografie, pričom súdny spis sa stále nachádza u znalca.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z v znení účinnom v relevantnom čase,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako

aj z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že predmetom napadnutého

konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozdelením veci. Ústavný súd zastáva názor, že vec nie je právne zložitá, v súvislosti s čím

možno poukázať na dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov. Ústavný súd

pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti, ktorá vyplýva z potreby vykonania znaleckého

dokazovania, avšak vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo okresným súdom

nariadené až 20. decembra 2011, nemohla mať táto skutočnosť podľa názoru ústavného

súdu vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by v uvedenej súvislosti bolo potrebné pripísať

na jeho ťarchu.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v posudzovanom

konaní, pričom zistil jedno dlhodobé obdobie jeho nečinnosti v trvaní od 19. augusta 2008

(pokyn na pripojenie dedičského spisu sp. zn. D 488/55) do 18. marca 2010 (pokyn

na pripojenie dedičského spisu sp. zn. ).

Podľa názoru ústavného súdu bol však postup okresného súdu v preskúmavanom

konaní aj neefektívny, čomu nasvedčuje skutočnosť, že znalecké dokazovanie vo veci bolo

nariadené až po štyri a pol roku od začatia konania. Ústavný súd v nadväznosti na to

pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ).

Pokiaľ okresný súd, resp. zákonný sudca vo svojom vyjadrení argumentoval okrem

iného aj vysokým počtom pridelených vecí, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

9 783,90 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, pričom zdôraznil, že „Finančné

zadosťučinenie je iste dôraznejšie a účinnejšie voči súdu, než len prikázanie

prvostupňovému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou M..., s. r. o., Ž. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

bola 741 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €, t. j. spolu 247 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 261,82 €. Keďže advokátska kancelária

je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 314,18 €.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred

ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred

ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi

(). Ústavný súd vzhľadom na to pri rozhodovaní o úhrade trov konania

nemohol vychádzať z hodnoty veci, ktorá je predmetom napadnutého konania, ako to

požadovala právna zástupkyňa sťažovateľa.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2012