Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 514/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti dipl. Ing. S. B., V., R., Mgr. T. B., V., R., a S. B.,

V., R., zastúpených advokátom JUDr. A. B., B., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK , za účasti

Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo dipl. Ing. S. B., Mgr. T. B. a S. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. PK p o r u š e n é b o l i .

2. Dipl. Ing. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur) a Mgr. T. B., ako aj S. B. každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré im j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť dipl. Ing. S. B., Mgr. T. B.

a S. B. trovy konania v sume 497,95 € (slovom štyristodeväťdesiatsedem eur a

deväťdesiatpäť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. A. B., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2011

doručená sťažnosť dipl. Ing. S. B., V., R. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), Mgr. T. B., V.,

R. (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“), a S. B., V., R., zastúpených advokátom JUDr. A. B., B.

(ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“, všetci spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú stranami trestného konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. PK v procesnom postavení

poškodených. Konanie pred okresným súdom začalo podaním obžaloby z 3. februára 2004

Okresnou prokuratúrou Pezinok (ďalej len „okresná prokuratúra“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že «… sú účastníkmi trestného

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. PK v procesnom postavení

poškodených. V predmetnom trestnom konaní bola dňa 3. 2. 2004 podaná na súd obžaloba

voči obv. M. H. pre trestný čin sprenevery, pričom sťažovateľka v 1. rade a jej zosnulý

manžel Ing. T. B., nar. ..., si uplatnili riadne nárok na náhradu škody vo výške 1.214.348,-

Sk (40.308,97 €), ktorú im obvinený spôsobil svojím konaním ešte v rokoch 2000 − 2001.

Od počiatku, najmä však od roku 2005, je konanie pred okresným súdom poznačené

zbytočnými prieťahmi. Pokiaľ okresný súd vykonáva vo veci procesné úkony, tieto sú

vykonávané s veľkými časovými odstupmi a neefektívne, že sa až stráca význam

predmetného súdneho konania. Okresný súd pristupuje k tejto trestnej veci bez akejkoľvek

razancie, smerujúcej k meritórnemu rozhodnutiu, akceptuje rôzne neadekvátne

ospravedlnenia obžalovaného prípadne jeho obhajcu. Vo veci bolo vytýčených viacero

termínov pojednávaní, avšak rozhodnuté bolo prvý krát až dňa 3. 11. 2009. Tento rozsudok

však odvolací súd zrušil, nakoľko podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo dňa 19. 8. 2010 „... nie je vypracovaný v súlade s ,

pretože odôvodnenie rozsudku je nejasné, nie je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje

právne závery o vine obžalovaného...“. Preto aj samotné rozhodnutie okresného súdu

zo dňa 3. 11. 2009 nemožno považovať za také, ktoré by smerovalo k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľov, pretože sa (ako skonštatoval odvolací súd) nejednalo o kvalifikované

rozhodnutie.

Vo veci boli podané sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu dňa

12. 10. 2007 a 11. 11. 2007, na ktoré odpovedal listom pod č. Spr. 2228/2007 zo dňa

15. 11. 2007 tak, že ich uznal za dôvodné a oznámil, že zákonná sudkyňa bude z jeho strany

„disciplinárne riešená a potrestaná.“.

K odstráneniu prieťahov však ani po intervencii predsedu súdu nedošlo…».

Podľa sťažovateľov nečinnosťou okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu

do ich základných práv, „… a to najmä ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety

a podľa dohovoru“.

Sťažovatelia tvrdia, že „... prieťahmi je poznačené konanie okresného súdu

predovšetkým v období od roku 2005. Okresný súd neúmerné predĺženie skúmaného

konania spôsobil nielen svojou nečinnosťou, ale predovšetkým svojou neefektívnou

činnosťou. Od uvedeného roku je prieťahmi poznačené konania ako celok, preto máme

za to, že v tomto prípade postačuje len vymedzenie tohto obdobia neefektívnej činnosti,

ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy...“.

Sťažovatelia požadujú, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie za porušenie

ich práv garantovaných a dohovorom „... v sume 8.000 € pre sťažovateľku v 1. rade

(6.000 € ako účastníčke namietaného konania od počiatku a 2.000 € ako zákonnej dedičke

po zosn. T. B. v podiele 1/3), pre sťažovateľa v 2. rade sumu 2.000 € ako zákonnému

dedičovi po zosn. T. B. v podiele 1/3 a pre sťažovateľku v 3. rade sumu 2.000 € ako

zákonnej dedičke po zosn. T. B. v podiele 1/3. Na odôvodnenie takej požiadavky

sťažovatelia uvádzajú, že zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje

sa stav ich právnej neistoty, v ktorom sa ocitli následkom trestnej činnosti obžalovaného,

neefektívnou činnosťou okresného súdu...“.

Sťažovatelia 6. októbra 2011 doručili ústavnému súdu podanie označené ako

„Doplnenie skutkového opisu sťažnosti o aktuálne skutočnosti“, v ktorom uviedli, že v deň

pojednávania (29. septembra 2011) im sudkyňa oznámila, že hlavné pojednávanie v ich veci

tak skoro nezačne, pretože bude ešte aj „poobede pojednávať tú predchádzajúcu trestnú

vec“. Sťažovatelia zdôraznili, že „... bez kompetentného zásahu ústavného súdu predmetná

vec nebude v dohľadnej dobe skončená, u sťažovateľov sa naďalej prehlbuje výrazný pocit

právnej neistoty a bezprávia, ktorého sa im dostalo nielen od obžalovaného, ale

v súčasnosti sa im dostáva od Okresného súdu Bratislava 3“.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava 3 v konaní vedenom pod sp. zn. PK porušil

základné právo sťažovateľov Dipl. Ing. S. B., Mgr. T. B. a S. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava 3 je povinný vyplatiť Dipl. Ing. S. B. sumu 8.000 €, Mgr. T.

B. sumu 2.000 € a S. B. sumu 2.000 € ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Bratislava 3 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava 3 je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume

497,95 € na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. A. B., B., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -19

z 13. decembra 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval podpredsedu okresného súdu povereného výkonom funkcie predsedu,

ako aj právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľov a podpredseda okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov z 8. júna 2011

a predsedu okresného súdu z 9. januára 2012, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie, v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu vo svojom prípise sp. zn. Spr. 3463/2011

z 23. septembra 2011 (prípis bol ústavnému súdu doručený až 23. novembra 2011, pozn.)

predložil svoje vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom v rámci popisu doterajšieho priebehu

konania predovšetkým poukázal na viacero zmien zákonných sudcov v namietanom konaní

a konštatoval, že „Na základe vyššie uvedenej chronológie mám za to, aj z preštudovania

spisového materiálu, že v predmetnej trestnej veci sa neustále koná“, ale zároveň pripustil,

že „... vo veci vznikli určité prieťahy, ktoré boli však spôsobené objektívnymi okolnosťami

a to či už odchodom pôvodného zákonného sudcu JUDr. K., následným prerozdelením jeho

agendy, potom následne opätovným znovuzriadením Okresného súdu Pezinok a vzniknutými

spormi medzi odovzdávajúcimi a nadobúdajúcimi súdmi, ktoré boli s konečnou platnosťou

riešené až Krajským súdom v Bratislave, keďže dotknutými súdmi boli okresné súdy, ktorým

spoločný nadriadený súd je Krajský súd Bratislava“.

Vyjadrenie podpredsedu doplnil predseda okresného súdu v prípise

sp. zn. Spr. 3463/2011 z 9. januára 2012, v ktorom uviedol, že „... zotrvávame vo vyjadrení,

ktoré bolo Ústavnému súdu SR podané pod zn. Spr. 3463/2011 zo dňa 23. septembra 2011“,

a zároveň uviedol, že „... v predmetnej trestnej veci vedenej pod č. PK bolo

rozhodnuté rozsudkom zo dňa 20. 12. 2011, pričom zákonná sudkyňa JUDr. Ľ. H.

momentálne vypracováva písomné odôvodnenie rozsudku...“.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil takýto priebeh namietaného

konania:

1. Dňa 3. februára 2004 okresná prokuratúra doručila Okresnému súdu Pezinok

obžalobu v trestnej veci obžalovaného Ing. H. (ďalej len „obžalovaný“) pre trestný čin

sprenevery podľa a .

2. Okresný súd Pezinok nariadil prvé pojednávanie vo veci na 11. máj 2004, ktoré

bolo odročené na 16. jún 2004 pre práceneschopnosť obžalovaného.

3. Na ďalšom pojednávaní uskutočnenom 16. mája 2004 Okresný súd Pezinok

vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, znalca, poškodenej sťažovateľky v 1. rade

a pojednávanie odročil na 29. september 2004, ktoré bolo opätovne odročené

na 16. november 2004 pre neprítomnosť svedkov a prísediacich.

4. Na pojednávaní uskutočnenom 16. novembra 2004 Okresný súd Pezinok vykonal

dokazovanie výsluchom svedkov a pojednávanie odročil na neurčito vzhľadom

na skutočnosť, že nadobudnutím účinnosti o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov malo dôjsť od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva aj

v posudzovanej trestnej veci na okresný súd.

5. V ďalšom období konal vo veci okresný súd, ktorý nariadil termín ďalšieho

pojednávania na 7. jún 2005; na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného a svedkov a pojednávanie odročil na 13. september 2005.

6. Pojednávanie nariadené na 13. september 2005 bolo okresným súdom odročené

na neurčito.

7. Ďalšie pojednávanie nariadil okresný súd až na 17. apríl 2007 po dvoch

predchádzajúcich urgenciách okresného prokurátora (z 21. februára a 26. apríla 2006), ktoré

bolo následne odročované na 12. júl 2007, resp. 6. november 2007 z dôvodov neúčasti

obžalovaného a svedkov.

8. Pojednávanie nariadené na 6. november 2007 bolo odročené na neurčito s tým, že

„predmetná vec sa opätovne postúpi novovzniknutému Okresnému súdu Pezinok, ktorý bol

znovu zriadený ku dňu 01. 012. 2008. Následne po nejasnostiach a prechodom výkonu

súdnictva... vzájomné vzťahy medzi odovzdávajúcimi a nadobúdacími súdmi a stanoviskom,

ktoré v tejto veci zaujal aj Krajský súd Bratislava sa predmetná vec opätovne vrátila

Okresnému súdu Bratislava III...“ (citované z prípisu okresného súdu

sp. zn. Spr. 3463/2011 z 23. septembra 2011, pozn.).

9. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil okresný súd (po uplynutí viac ako roka)

na 20. november 2008, pričom následne boli termíny pojednávaní nariadené

na 10. február 2009, 30. apríl 2009 a 9. júl 2009 odročované z dôvodov ospravedlnení

obžalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ako aj neúčasti predvolaných svedkov.

10. Na pojednávaní uskutočnenom 3. novembra 2009 okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom, proti ktorému podali odvolanie obžalovaný a tiež sťažovateľka v 1. rade.

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok svojím rozhodnutím

z 19. augusta 2010 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd nariadil ďalšie pojednávania

na 9. december 2010, 31. máj 2011 a 29. september 2011, ktoré však tento súd odročoval

bez vykonania pojednávania.

12. Právny zástupca sťažovateľky v 1. rade a ďalšieho poškodeného (Ing. T. B.)

okresnému súdu podaním z 22. novembra 2011 oznámil, že poškodený Ing. T. B. umrel ...,

pričom pozostalosť po zomrelom sa odovzdáva synovi Mgr. T. B., dcére S. B. a vdove S.

B., pričom syn a dcéra vstupujú do konania na strane poškodených a splnomocňujú ho na

zastupovanie vo veciach nárokov voči obžalovanému.

13. Na pojednávaní uskutočnenom 20. decembra 2011 okresný súd rozhodol vo veci

oslobodzujúcim rozsudkom, pričom sťažovateľov ako poškodených odkázal so svojím

nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie; proti tomuto rozsudku podala

okresná prokuratúra odvolanie (okresnému súdu bolo doručené 5. marca 2012).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom

ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené

či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody,

prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (, ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o obžalobe z 3. februára 2004

podanej okresnou prokuratúrou pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 4 písm. c)

, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, pričom sťažovatelia sú v procesnom

postavení poškodených. Ústavný súd pripustil určitú mieru faktickej zložitosti namietaného

konania vzhľadom na potrebu vykonať v predmetnej veci časovo náročné dokazovanie,

zároveň ale zdôraznil, že faktickou zložitosťou veci nemožno ospravedlniť neodôvodnenú

nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súdu v tomto konaní. Navyše ústavný súd

z hľadiska hodnotenia povahy veci v zhode so svojou doterajšou judikatúrou, ako

aj judikatúrou ESĽP zdôraznil, že primeraná lehota na konanie v trestných veciach

v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobnostných práv a slobôd, ktorý je

s priebehom trestného procesu spojený, sa musí posudzovať prísnejšie (,

) ako v iných veciach, pričom v trestných veciach treba s osobitným zreteľom

pristupovať aj k právam poškodených.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľov ako strany v namietanom trestnom konaní

ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka v 1. rade sa pravidelne zúčastňovala nariadených

pojednávaní aj napriek tomu, že je občiankou iného štátu, pričom sa aktívne domáhala

odstránenia nečinnosti okresného súdu aj prostredníctvom sťažností na prieťahy v konaní

adresovaných predsedovi okresného súdu. Sťažovatelia v 2. a 3. rade (Mgr. T. B. a S. B.

ml., pozn.) vstúpili do konania v dôsledku procesného nástupníctva po poškodenom Ing. T.

B., zomrelom ... Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že k ich vstupu do namietaného

konania na strane poškodených došlo na základe univerzálnej sukcesie, a v tejto súvislosti

poukázal na svoju judikatúru (napr. ), v zmysle ktorej si sťažovatelia v 2. a 3.

rade môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania,

ktoré tejto zmene predchádzalo.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľov nijakým

spôsobom neovplyvnilo doterajšiu dĺžku namietaného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní.

V tejto súvislosti poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu namietaného konania podrobne analyzovaného

v časti I tohto nálezu ústavný súd konštatoval, že konanie ako celok (zvlášť v období

po roku 2005) je poznačené viacerými obdobiami aj dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti

a neefektívnej činnosti (prejavujúcej sa najmä v častom odročovaní už nariadených

pojednávaní). Ústavný súd vzal tiež do úvahy, že v predmetnej veci sa skutok, pre ktorý

bola podaná obžaloba, stal v roku 2000, teda pred 12 rokmi, pričom samotná obžaloba bola

podaná pred ôsmimi rokmi a namietané konanie ešte stále nie je právoplatne skončené.

Takáto zdĺhavosť trestného konania neúmerne predlžuje stav právnej neistoty strán konania

(a teda aj sťažovateľov) do takej miery, že ich právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. , , ).

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu v namietanom konaní, ako aj jeho neefektívnou činnosťou došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj ich práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovatelia sa tiež domáhali, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľov

nevyhovel. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti totiž okresný súd ako súd

prvého stupňa vo veci už meritórne rozhodol rozsudkom z 20. decembra 2011 a doručil

tento rozsudok stranám konania, t. j. vykonal vo veci všetky procesné úkony, ktoré mu

ukladá zákon (). Za tejto situácie už nemohlo v čase rozhodovania

ústavného súdu dochádzať postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom v konaní.

Na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že vec ešte nie je právoplatne skončená,

keďže okresná prokuratúra podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bude

rozhodovať odvolací súd.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov

garantovaného im , ako aj ich práva podľa dohovoru,

zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, a to pre sťažovateľku v 1. rade v sume

8 000 € a pre sťažovateľov v 2. a 3. rade v sume po 2 000 €.

Pri určovaní sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadňujúc najmä povahu posudzovanej veci (trestnoprávna vec),

procesné postavenie sťažovateľov v namietanom konaní ako poškodených, doterajšiu

neprimeranú dĺžku namietaného konania, ako aj obdobia neodôvodnenej nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu dospel k záveru, že priznanie finančného

zadosťučinenia sťažovateľke v 1. rade v sume 6 000 € a sťažovateľom v 2. a 3. rade

po 2 000 € bude v danom prípade primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2

výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. A. B. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2011. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a

spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16

ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2011 patrí podľa vyhlášky v danom prípade odmena 123,50 €, pričom tarifný základ pre

troch sťažovateľov aplikáciou § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 185,25 € (123,50 : 2 =

61,75 € x 3). Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie

sťažnosti) patrí advokátovi odmena v sume 370,50 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný

paušál 6 x 7,41 € (44,46 €), čo predstavuje sumu 414,76 €. Takto určenú sumu ústavný súd

zvýšil o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH. Celkovo tak

ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume 497,95 €, ktorú je okresný

súd povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľov (bod 3 tohto nálezu).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012