Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 60/2012
PDF · 150.06 KB
No categories available
II. ÚS 60/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť I. C., K., zastúpeného advokátskou kanceláriou H., s. r. o.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 276/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára
2012 doručená sťažnosť I. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 276/2010, správne má byť
sp. zn. 2 Co 276/2011.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
«Porušovateľom základného práva sťažovateľa je všeobecný, vecne a miestne
príslušný odvolací súd, konajúci vo veci, ktorým je Krajský súd v Bratislave...
V občiansko-právnom konaní vo veci žalobcov/navrhovateľov: 1.) I. C.,... 2.) J. C.,...
3.) J. C.,... 4.) M. C.,... 5.) A. C.,... 6.) E. C.,... 7.) A. Č.,... 8.) A. Č.,... 9.) Z. Č.,... 10.) A.
Č.,... všetci zast. advokátskou kanceláriou H., s.r.o... proti žalovaným/odporcom: 1.) SR -
Ministerstvo spravodlivosti SR,..., 2.) SR -Ministerstvo vnútra SR,..., 3.) SR - Ministerstvo
financií SR,..., 4.) SR - Ministerstvo hospodárstva SR,..., vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 9C/102/2004, o náhradu škody, sťažovateľ podal dňa 23. apríla
2004 žalobu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (v zmysle § 18
a nasl. z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom) o zaplatenie 2.060.000,- Sk (68.379,47 Eur)
s príslušenstvom. ...
Po viac než šiestich rokoch nečinnosti Okresný súd Bratislava I, ako súd prvého
stupňa konajúci vo veci, svojim rozsudkom zo dňa 25. mája 2010, č. k. 9C 102/2004 - 152,
predmetný návrh zamietol a zároveň nepriznal odporcom náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že predmetnú žalobu možno považovať za
predčasne podanú a zároveň súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu
a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Sťažovateľ podal proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa, dňa 24. júna
2010, včas odvolanie, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Po viac než pätnástich mesiacoch nečinnosti vydal Krajský súd v Bratislave, ako
odvolací súd, dňa 19. októbra 2011 rozsudok, č. k. 2Co 276/2010-198, ktorým potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Rozsudok odvolacieho súdu bol sťažovateľovi doručený dňa 25. novembra 2011.
Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava I ako prvostupňový súd
a následne Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd právoplatne rozhodli v predmetnom
konaní po viac než siedmich rokoch a piatich mesiacoch, a to bez zavinenia na strane
sťažovateľa, ostatných žalobcov alebo žalovaných. ...
Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie nezmyselne predĺžilo, a to najmä
nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I a následnou nečinnosťou Krajského súdu
v Bratislave, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez
zbytočných prieťahov.
Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi ujma
spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy
nedokázali právoplatne rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba zároveň
prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada škody predstavuje výšku finančných
prostriedkov investovaných do tzv. „nebankových subjektov“, pričom tieto finančné
prostriedky predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľa...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa I. C., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.
2. I. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- EUR..., ktoré mu
je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie H., s.r.o.,... do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... za
poskytovanie právnych služieb) sťažovateľovi I. C. v sume 323,49 EUR... na účet
advokátskej kancelárie H., s.r.o.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 276/2010 (pod týmto číslom konania však prebieha celkom iný
spor, v ktorom sťažovateľ nie je účastníkom, z príloh k sťažnosti však vyplýva, že ide o spor
vedený pod sp. zn. 2 Co 276/2011), dochádza k porušovaniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis
Podľa zistenia ústavného súdu po odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava I vec bola 18. júla 2011 postúpená na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský
súd rozhodol rozsudkom 19. októbra 2011, ktorý mu bol doručený 25. novembra 2011.
Krajský súd teda na vydanie rozhodnutia potreboval 3 mesiace. Obdobie troch mesiacov,
v ktorých krajský súd rozhodol, nemožno podľa ústavného súdu v žiadnom prípade
považovať za neprimerané.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne
nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa ústavného súdu teda neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup
krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2012