Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. Č., N., zastúpenej advokátskou kanceláriou H., s. r. o.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2012 doručená sťažnosť A. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , správne má byť

sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Porušovateľom základného práva sťažovateľa je všeobecný, vecne a miestne

príslušný odvolací súd, konajúci vo veci, ktorým je Krajský súd v Bratislave...

V občiansko-právnom konaní vo veci žalobcov/navrhovateľov: 1.) I. C.,... 2.) J. C.,...

3.) J. C.,... 4.) M. C.,... 5.) A. C.,... 6.) E. C.,... 7.) A. Č.,... 8.) A. Č.,... 9.) Z. Č.,... 10.) A.

Č.,... všetci zast. advokátskou kanceláriou H., s.r.o.... proti žalovaným/odporcom: 1.) SR -

Ministerstvo spravodlivosti SR,..., 2.) SR -Ministerstvo vnútra SR,..., 3.) SR - Ministerstvo

financií SR,..., 4.) SR - Ministerstvo hospodárstva SR,..., vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o náhradu škody, sťažovateľ podal dňa 23. apríla

2004 žalobu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (v zmysle § 18

a nasl. z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom) o zaplatenie 2.060.000,- Sk (68.379,47 Eur)

s príslušenstvom. ...

Po viac než šiestich rokoch nečinnosti Okresný súd Bratislava I, ako súd prvého

stupňa konajúci vo veci, svojim rozsudkom zo dňa 25. mája 2010, č. k. - 152,

predmetný návrh zamietol a zároveň nepriznal odporcom náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že predmetnú žalobu možno považovať za

predčasne podanú a zároveň súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné

predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu

a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Sťažovateľ podal proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa, dňa 24. júna

2010, včas odvolanie, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Po viac než pätnástich mesiacoch nečinnosti vydal Krajský súd v Bratislave, ako

odvolací súd, dňa 19. októbra 2011 rozsudok, č. k. -198, ktorým potvrdil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Rozsudok odvolacieho súdu bol sťažovateľovi doručený dňa 25. novembra 2011.

Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava I ako prvostupňový súd

a následne Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd právoplatne rozhodli v predmetnom

konaní po viac než siedmich rokoch a piatich mesiacoch, a to bez zavinenia na strane

sťažovateľa, ostatných žalobcov alebo žalovaných. ...

Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie nezmyselne predĺžilo, a to najmä

nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I a následnou nečinnosťou Krajského súdu

v Bratislave, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez

zbytočných prieťahov.

Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi ujma

spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy

nedokázali právoplatne rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba zároveň

prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada škody predstavuje výšku finančných

prostriedkov investovaných do tzv. „nebankových subjektov“, pričom tieto finančné

prostriedky predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľa...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa A. Č., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR, bolo postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.

2. A. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- EUR..., ktoré jej

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie H., s.r.o.,... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... za

poskytovanie právnych služieb) sťažovateľovi A. Č. v sume 323,49 EUR... na účet

advokátskej kancelárie H, s.r.o.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pod týmto číslom konania však prebieha celkom iný

spor, v ktorom sťažovateľka nie je účastníčkou, z príloh k sťažnosti však vyplýva, že ide

o spor vedený pod sp. zn. ), dochádza k porušovaniu jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Podľa zistenia ústavného súdu po odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu

Okresného súdu Bratislava I bol spis 18. júla 2011 postúpený na rozhodnutie krajskému

súdu. Krajský súd rozhodol rozsudkom 19. októbra 2011, ktorý mu bolo doručený

25. novembra 2011. Krajský súd teda na vydanie rozhodnutia potreboval 3 mesiace.

Obdobie troch mesiacov, v ktorých krajský súd rozhodol, nemožno podľa ústavného súdu

v žiadnom prípade považovať za neprimerané.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle .

Podľa ústavného súdu teda neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48

ods. 2 , preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012