Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 178/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., Ž., vo veci namietaného porušenia práva na

prejednanie jeho záležitosti verejne v jeho prítomnosti a verejné vyhlásenie rozsudku

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012

doručená sťažnosť Ing. R. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie práva

na prejednanie svojej záležitosti verejne v jeho prítomnosti a verejné vyhlásenie rozsudku

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 31. mája 2011.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina

(ďalej len „okresný súd“) domáhal „spolu so svojimi sestrami náhrady škody voči

Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, spôsobenej nesprávnym

postupom Štátneho notárstva v Žiline v konaní pod sp. zn. RI 557/69 o registrácii kúpnej

zmluvy a následne nesprávnym postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici v konaní pod sp. zn. “. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 8. júna 2009 žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v rámci

odvolacieho konania „v odvolaní zo 4. 9. 2009 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že

okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy a teda ani nemohol dospieť k správnym skutkovým

zisteniam“. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že krajský súd bol povinný

nariadiť pojednávanie pri prerokovaní jeho odvolania a tým, že tak neurobil, mu mal odňal

možnosť konať pred súdom. Krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 30. marca 2010 rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ nespokojný s rozhodnutím

odvolacieho súdu podal dovolanie, v ktorom namietal, že „mu postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, že žiaden zo súdov nevykonal ním predložené dôkazy,

že odvolací súd nenariadil pojednávanie, aby sa na ňom vykonali ešte aj ďalšie dôkazy“.

Najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 31. mája 2011 dovolanie

sťažovateľa odmietol. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vyčíta, že „odmietnutie môjho

dovolania zo strany Najvyššieho súdu nie je založené na žiadnych skutočných skutkových

zisteniach a preto ho považujem za nenáležité, tendenčné a nezákonné“. Na základe

uvedeného sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušené

jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V závere sťažnosti preto sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa, Ing. R. M., aby sa jeho vec verejne prerokovala

v jeho prítomnosti a verejne bol vyhlásený rozsudok podľa Čl. 6, ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd, postupom Krajského súdu v Žiline pod

zn. a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod zn. bolo

porušené.

2. Navrhovateľovi Ing. R. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 tis. Eur,

ktoré mu bude vyplatené do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ nepriložil k predloženej sťažnosti žiadne relevantné prílohy a nie je

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,

že táto nespĺňa povinné obsahové náležitosti. Sťažovateľ k sťažnosti nepripojil kópiu

právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré označil ako porušujúce jeho právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Takéto zistenie štandardne vedie ústavný súd k výzve sťažovateľovi na doplnenie

jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké sú

prípadné následky nevyhovenia výzve.

Sťažovateľ ďalej žiadal ústavný súd, aby mu „ustanovil právneho zástupcu, ak je to

potrebné...“.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti

konania podľa (

v znení neskorších predpisov v spojení s ) od výzvy

adresovanej sťažovateľovi upustil a sťažovateľa ani neodkázal na Centrum právnej pomoci,

ktoré je oprávnené rozhodnúť o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom podľa . Dôvodom zvoleného postupu bolo

samotné rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania.

Ústavný súd totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani

prípadné doplnenie sťažnosti sťažovateľa o povinné náležitosti by nemohlo za žiadnych

okolností viesť k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

1. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ústavný súd na okresnom súde

zistil, že napadnuté uznesenie sp. zn. z 31. mája 2011 sa stalo

právoplatným 19. júla 2011.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2011 nadobudlo právoplatnosť

19. júla 2011. Sťažnosť odoslal sťažovateľ na poštovú prepravu ústavnému súdu

2. marca 2012, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako

oneskorene podanú.

2.Vzhľadom na to, že ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie svojich označených práv dovolacím rozhodnutím najvyššieho súdu, odmietol

z dôvodu jej oneskorenosti, nebolo podľa názoru ústavného súdu možné aplikovať

judikatúru ústavného súdu (napr. m. m. , , ,

) vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , podľa ktorej lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí

o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne

vylučujú. V posudzovanom prípade táto okolnosť, že sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k dovolaciemu rozhodnutiu bola odmietnutá ako oneskorené podaná, bráni zachovaniu

lehoty aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, pretože v opačnom

prípade by sa možnosť podania ústavnej sťažnosti vo vzťahu k odvolaciemu rozhodnutiu

po rozhodnutí o dovolaní stala časovo neohraničenou. Keďže nebolo možné aplikovať už

uvedenú judikatúru, ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že postup krajského súdu bolo

možné namietať podľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozsudku krajského súdu z 30. marca 2010 (nadobudol právoplatnosť

18. mája 2010, pozn.), teda do 18. júla 2010, a sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú

prepravu ústavnému súdu 2. marca 2012, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

na podanie sťažnosti, ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti

sťažovateľa ako oneskorene podanú.

3. Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval

ústavný súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky a vady podania sťažovateľa,

pretože taký postup by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní

predloženej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2012