Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/289/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ A. M.,

bývajúca v Ž., 2/ R. M., bývajúci v Ž., zastúpený Mgr. Ľ. K., advokátom v Ž., 3/ I. K.,

bývajúca v Ž., 4/ E. Ď., bývajúca v Ž., proti žalovanému : Slovenská republika – zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie č. 13, o zaplatenie 15 700,36 € z titulu náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca

2010 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom (v poradí druhým) z 8. júna 2009 č.k. 18 C 350/1994-

212 zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali náhrady škody v súvislosti s nesprávnym

úradným postupom orgánov štátu v zmysle voči žalovanému.

V odôvodnení uviedol, že žalobcovia vyššie popísané nehnuteľnosti riadne odpredali v roku

1977 štátu. Predávajúcim boli vyplatené peniaze. Nebolo špecifikované, akým spôsobom

spôsobil škodu žalobcom krajský súd, resp. bývalé štátne notárstvo.

Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. marca 2010 č.k.

-231 potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Poukázal na to, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie

odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného

2

súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach vzhľadom k uvedenému

konštatovaniu naň odvolací súd aj poukazuje v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov sa preto

v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. So všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcami v odvolaní sa v dostatočnej

miere zaoberal už prvostupňový súd.

Žalobca 2/ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodil tým, že postupom odvolacieho súdu

sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že ani prvostupňový a ani odvolací súd

nevykonali dôkazy, pričom na odvolacom súde ani tieto nemohol navrhnúť, keďže odvolací

súd nenariadil vo veci pojednávanie. Poukázal na nesprávny postup v konaní o registrácii

predmetnej zmluvy a to v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. .

Taktiež namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal obsahom a predmetom žaloby

žalobcov napriek skutočnosti, že žalobca predložil súdu dôkazy o konkrétnych prípadoch

nesprávneho postupu štátneho notárstva a Krajského súdu v Banskej Bystrici v príslušných

konaniach. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rovnako aj

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu 2/ odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktorý v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania ani

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací

súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238

3

ods. 1, 2 a 3 je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie

podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobca 2/ v podanom dovolaní namietal, že tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd

nevykonali dôkazy ním navrhované, teda skutkový stav zostal nezistený. Konaním oboch

súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania

nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom

(napr. R 37/1993). Žalobcovi 2/ ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným

postupom súdu v zmysle na pojednávaní pred okresným súdom ako aj

odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca 2/ ďalej namietal, že nenariadením pojednávania pred odvolacím súdom,

na ktorom chcel navrhnúť vykonanie dôkazov mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím

súdom.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa

nerozhodol bez pojednávania a v predmetnej veci to ani nevyžadoval dôležitý verejný záujem,

aby bolo nariadené pojednávanie. Uvedené skutočnosti vedú dovolací súd k tomu, že tým, že

odvolací súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie pred odvolacím súdom svojím

konaním neodňal možnosť žalobcovi 2/ konať pred odvolacím súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa, z ktorých niektoré

sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatkoch v skutkových zisteniach).

V dovolacom konaní nebol žalobca 2/ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová