Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 238/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej I. s. r. o.,

B., konajúcou prostredníctvom jej konateľa a advokáta Mgr. I. L., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -32 z 30. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) a podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -32 z 30. septembra 2011

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že dve fyzické osoby ako navrhovatelia v konaní pred

všeobecnými súdmi (ďalej len „navrhovatelia“) sa žalobou o ochranu práv spotrebiteľa

a vydanie bezdôvodného obohatenia proti sťažovateľke ako odporkyni doručenou

Okresnému súdu Zvolen 1. apríla 2011 domáhali určenia bezodplatnosti dvoch úverov

na základe zmlúv o úvere uzatvorených právnou predchodkyňou navrhovateľov

so sťažovateľkou, ako aj určenia neprijateľných podmienok v týchto zmluvách, vydania

bezdôvodného obohatenia a poskytnutia finančného zadosťučinenia. Navrhovatelia

považovali obe zmluvy za zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Sťažovateľka vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo 16. júna 2011 namietala

miestnu príslušnosť Okresného súdu Zvolen s poukazom na skutočnosť, že s navrhovateľmi

neuzavrela žiadnu zmluvu, a preto vo vzťahu k nej nejde o spotrebiteľov, a zároveň žiadala,

aby vec bola postúpená súdu miestne príslušnému podľa jej sídla (ako sídla odporkyne),

a to Okresnému súdu Bratislava I. V nadväznosti na to Okresný súd Zvolen vec postúpil

Okresnému súdu Bratislava I.

Navrhovatelia nesúhlasili s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava I Okresným

súdom Zvolen namietajúc v zmysle (ďalej len

„OSP“), že predmetom sporu je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a miestna príslušnosť

Okresného súdu Zvolen je daná podľa .

Krajský súd ako súd nadriadený súdu, ktorému bola vec postúpená, po oboznámení

sa s dôvodmi postúpenia veci a s obsahom predloženého spisu zistil, že predmetom sporu je

vydanie bezdôvodného obohatenia sťažovateľkou, ktorý mal byť získaný na základe plnenia

zo zmluvy o úvere. Podľa názoru krajského súdu ide o plnenie vyplývajúce z neprijateľnej

(a teda neplatnej) podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve a vzhľadom na to rozhodol

napadnutým uznesením tak, že miestne príslušným je v zmysle Okresný

súd Zvolen ako súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko.

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka sťažnosť podľa

, ktorou navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že ním krajský súd porušil

jej základné právo na súdnu ochranu podľa a podľa listiny,

základné právo na zákonného sudcu podľa a podľa listiny,

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej navrhuje, aby

ústavný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jeho predbežnom prerokovaní

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. ,

, , , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel

a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne

rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej

logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (, , ).

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky so spôsobom, akým krajský súd

aplikoval o miestnej príslušnosti súdu, a to z toho dôvodu, že medzi

navrhovateľmi a ňou nedošlo podľa nej k uzatvoreniu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy, čím

malo dôjsť k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv.

Podľa a podľa listiny každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa a podľa listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný

aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Sťažovateľka uvádza, že „základným predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia

[ , pozn.] je existencia právneho statusu spotrebiteľa v prípade žalobcu.

V danom prípade však žalobu podali osoby, s ktorými sťažovateľ zmluvy neuzavrel, a teda

nemôžu byť z procesnoprávneho pohľadu spotrebiteľmi.“.

Podľa sťažovateľky sa krajský súd „v odôvodnení uznesenia nevysporiadal

so skutkovým stavom, a to najmä so skutočnosťou, že žalovaný neuzavrel so žalobcami

žiadnu zmluvu, a teda nemôžu byť považovaní za spotrebiteľov. Sťažovateľ je presvedčený,

že argumentácia súdu v odôvodnení Uznesenia nekorešponduje s právnou úpravou a najmä

so skutkovým stavom, čo činí predmetné Uznesenie arbitrárnym a svojvoľným... Vydaním

predmetného uznesenia došlo podľa názoru sťažovateľa k zásadnému porušeniu zákonom

stanovených pravidiel konania súdneho orgánu, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho

práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle SR, Listiny a

Dohovoru... Nakoľko sa Uznesenie dotýka otázky miestnej príslušnosti, došlo aj k porušeniu

ústavného práva sťažovateľa podľa § SR a Listiny.

Intenzitu porušenia uvedených základných práv a slobôd zvyšuje i skutočnosť, že v takomto

prípade slovenský právny poriadok znemožňuje využitie riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov, pričom neposkytuje žiaden ďalší prostriedok nápravy.“.

V napadnutom uznesení krajský súd najprv konštatoval, že „predmetom sporu je

vydanie bezdôvodného obohatenia odporcu, získaného na základe plnenia zo zmluvy

o úvere, vyplývajúce z neplatnej, neprijateľnej podmienky zmluvy“. Následne krajský súd

reprodukoval ustanovenia vymedzujúce spotrebiteľské zmluvy

( až 4 ) a nadväzne na to uviedol:

„Vzhľadom na skutočnosť, že zákon hmotnoprávne determinuje spotrebiteľské

zmluvy tak, ako je uvedené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a s poukazom na

, podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie

príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej

zmluvy a , Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.“

Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu poukazuje ústavný

súd predovšetkým na to, že uznesenie o miestnej príslušnosti je procesným uznesením,

na ktorého odôvodnenie nemôžu byť kladené také požiadavky, ako na rozhodnutie

všeobecného súdu vo veci samej.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v napadnutom uznesení síce stručne, ale

vzhľadom na procesné štádium – rozhodovanie o príslušnosti súdu – dostatočne

rekapituloval skutkový stav, klasifikáciu tvrdeného právneho nároku navrhovateľov,

uviedol rozhodujúce právne normy vzťahujúce sa na predmetný právny nárok, ako aj na

posúdenie miestnej príslušnosti, a tiež dôvody, ktoré ho viedli k záveru o miestnej

príslušnosti.

Za daných okolností preto takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského

súdu ústavný súd považuje za dostatočné, a preto ho z ústavného hľadiska nemožno

hodnotiť ako zjavne neodôvodnené a neakceptovateľné. Nemožno preto prijať ani názor

sťažovateľky o jeho arbitrárnosti vyúsťujúci do záveru o porušení v sťažnosti označených

práv.

Ústavný súd navyše považuje za vecne akceptovateľnú aj úvahu krajského súdu,

ktorá je podkladom jeho napadnutého rozhodnutia a podľa ktorej je nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy takým uplatneným nárokom,

ktorý predstavuje spor zo spotrebiteľskej zmluvy na účel určenia miestnej príslušnosti podľa

, a to aj v okolnostiach daného prípadu, ak navrhovatelia ako dediči

nastúpili do práv a povinností zosnulej. Pravidlá miestnej príslušnosti vytvárajú rámec

na určenie zákonného sudcu, a tým aj na realizáciu základného práva podľa čl. 48 ods. 1

a podľa listiny. Dôsledná aplikácia pravidiel o miestnej príslušnosti

krajským súdom nemôže predstavovať porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa a podľa listiny.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia krajského súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a v okolnostiach danej

veci nemohlo napadnutým uznesením krajského súdu dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a podľa listiny ani

základného práva na zákonného sudcu podľa a podľa

listiny, a rovnako tak ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov

a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi

vlastnými.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky

obsiahnutými v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2012