Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/1021/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúp.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar: 22.6.1967, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie 9467,13 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra pod sp. zn. 400EX 448/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. februára 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 16.02.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9467,13 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.02.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Dňa 13.07.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Paulu Miššíkovú, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 400EX 448/2020. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený pôvodne exekučne súdu dňa 02.08.2023. Vyšší súdny úradník preskúmal návrh povinného spolu s pripojenými prílohami a skonštatoval, že tento bol podaný až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (t.j. nemá odkladný účinok s poukazom na § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku) a zároveň nie je dôvodný. Poukázal najmä na to, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Zároveň zdôraznil, že okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj

povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Napriek spomenutej koncentračnej zásade považoval vyšší súdny úradník za potrebné venovať sa jednotlivým argumentom z návrhu povinného. Uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie (bez odkladného účinku) žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu, namietal postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu oprávneného na súčasného oprávneného, ďalej namietal možnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie tzv. „fikciou“, kedy sa upovedomenie o začatí exekúcie nedoručí povinnému priamo do vlastných rúk. Nosnou časťou návrhu povinného boli argumenty týkajúce sa vykonateľnosti exekučného titulu a aktívnej vecnej legitimácie. K námietkam povinného vyšší súdny úradník uviedol, že povinný sa nesprávne domnieva, že upovedomenie o začatí exekúcie nemožno doručiť fikciou, in concreto zverejnením v Obchodnom vestníku. Toto „náhradné“ doručenie normatívne upravuje § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno v prípade nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk doručiť upovedomenie o začatí exekúcie jeho zverejnením v obchodnom vestníku. Uvedené je pritom logickým následkom nemožnosti doručenia upovedomenia povinnému do vlastných rúk a je plne v súlade so základnými princípmi ako aj účelom exekučného konania. V prípade, ak by upovedomenie o začatí exekúcie bolo možné povinnému doručiť len do jeho vlastných rúk, kedy akákoľvek iná (náhradná) forma doručenia je vylúčená, dospeli by sme do absurdných záverov, kedy povinný by sa prebratiu zásielky mohol (aj úspešne) vyhýbať, teda zásielku by neprevzal a rovnako tak by ani výkon exekúcie samotnej začať nemohol. Bol by tak de facto zmarený nielen výkon exekúcie, no exekučné konanie ako také, a teda aj možnosť oprávneného sa úspešne domôcť vymoženia pohľadávky. Súd mal v predmetnom smere za preukázané, že povinný sa v zmysle vykonaných lustrácii na adrese svojho trvalého bydliska zdržuje, resp. by sa zdržovať mal, pričom poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie adresoval povinnému na uvedenú adresu, no tá nebola v odbernej lehote prevzatá. Vo vzťahu k doručovaniu exekučného titulu vyšší súdny úradník konštatoval, že doručovanie bolo zo strany Okresného súdu Nové Zámky vykonávané zákonnou formou (z predloženej doručenky je zrejmé, že platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 18.11.2019 bol povinnému riadne doručený dňa 27.01.2020 do vlastných rúk na adresu C. XXXX/XX, XXX XX D.) a keďže povinný v zákonom stanovenej lehote nepodal odpor, vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Čo sa týka namietanej aktívnej legitimácie oprávneného v tejto exekúcii, vyšší súdny úradník dal do pozornosti, že v exekučnom titule je ako žalobca označená Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava -Ružinov, IČO: 31 320 155. Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcami na jednej strane a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154 (oprávnený v tomto exekučnom konaní) ako postupníkom na strane druhej súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30.11.2017 a v ten istý deň nadobudla účinnosť. Oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol a označil ako listiny preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu na podanie návrhu Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 11.05.2020, a prílohu identifikujúcu postúpenú pohľadávku. K účinnému prevodu pohľadávky voči povinnému došlo dňa 11.05.2020 Žiadosťou o prevod a postúpenie, ktorá sa odvoláva na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 30.11.2017, t. j. stalo sa tak po vydaní exekučného titulu (platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2019) a teda pohľadávka bola postúpená na Intrum Slovakia s.r.o., ktorý je oprávneným v tomto konaní, až po rozhodnutí súdu v základnom konaní. Záverom vydaného uznesenia vyšší súdny úradník poukázal na rímskoprávnu zásadu „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Vzhľadom k tomu, že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 27.08.2022, zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nepodrobil súdnej kontrole neprijateľné podmienky v zmluve a tiež z dôvodu premlčania.

Poukázal na zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR - PLz. -9 zo dňa 15.06.2022 vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok v situácii keď exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy. V podanej sťažnosti ďalej zopakoval svoje argumenty z návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom nedoručenia Upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk a na niekoľkých stranách citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR k otázkam posudzovania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru povinného konal exekučný Súd v rozpore s a únijným právom keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko neprihliadol na nevykonateľnosť exekučného titulu. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované do vlastných rúk a na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená, preto povinný žiada súd aby predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil. Povinný sa v podanej sťažnosti venoval aj výkladu ustanovení o bankách, týkajúcimi sa možnosti postúpenia pohľadávok banky na inú osobu. Uviedol, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné, ak takéto postúpenie je v rozpore s ust. zákona o bankách. Zároveň, v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa, nakoľko je zjavné, že takýmto odklonom (v neprospech spotrebiteľa) by bol porušený a spotrebiteľ by si objektívne zhoršil svoje zmluvné postavenie.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré

povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinná nemala uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako jej to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

18. Nad rámec odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka, s prihliadnutím na tvrdenia povinného v sťažnosti, sudca dodáva nasledovné. Pokiaľ povinný sťažnosť odôvodňoval v značnej časti všeobecnou citáciou súdnych rozhodnutí bez väzby na konkrétnosti prejednávaného prípadu, nebol dôvod sa nimi pri rozhodovaní o sťažnosti zaoberať. Judikatúru súdov možno vnímať ako akýsi „živý organizmus“, ktorý sa v priestore a čase vyvíja, prípadne aj mení, a to jednak pod vplyvom zmeny právnej úpravy, aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít či dokonca pod vplyvom zmeny nazerania na konkrétnu právnu normu, reflektujúc aj na vývojové tendencie podnikateľských subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Len samotná skutočnosť, že rovnaký súd rozhodol v právne podobnej veci odlišne, nie je v žiadnom prípade argumentom spôsobilým docieliť zastavenie práve teraz prebiehajúcej exekúcie na podklade tých-ktorých skutočností.

19. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pri oneskorene podanom, príp. opakovanom návrhu na zastavenie exekúcie sudca musí pristúpiť aj k uplatneniu koncentračnej zásady podľa ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd uvádza, že so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a skutočností ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V konaní o v poradí druhom návrhu povinného

na zastavenie exekúcie povinný nepredložil žiadne nové dôkazy. Z tohto dôvodu vyšší súdny úradník správne postupoval, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie použil koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania.

20. Je potrebné tiež uviesť, že uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje okrem iného aj v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Vzhľadom na uvedené je potrebné vnímať aj sťažnostné konanie, ktoré je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť a zaoberať sa skutočnosťami a dôkazmi, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri prvom včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, prípadne ešte v opravnom prostriedku voči exekučnému titulu. Za použitia uvedenej koncentračnej zásady musí súd konštatovať, že nevzhliadol dôvod na zrušenie a vrátenie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale vzhľadom k tomu, že povinný ani v ďalšom návrhu na zastavenie exekučného konania nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by súd podľa Exekučného poriadku exekúciu zastavil, súd sťažnosť povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zamietol, keď sa stotožnil so záverom o tom, že exekúcia bola nariadená dôvodne a v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by muselo dôjsť k jej zastaveniu.

21. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. S poukazom na uvedené považuje sudca odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka za dostatočné a zrozumiteľné.

22. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.02.2024 ako nedôvodnú zamietol.

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

25. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej nevznikli (v rámci vyjadrenia si k sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd prvej inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 22. mája 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a