Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/1021/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti povinnému: A. B., nar: 22.6.1967, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie 9467,13 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, sp. zn. 400EX 448/2020, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9467,13 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.02.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 13.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 400EX 448/2020 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Tunajšiemu súdu bol dňa 02.08.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Keďže exekučný súd nie je, resp. nemá byť adresátom návrhov na zastavenie exekúcie, súd v súlade s exekučným poriadkom sa majú doručovať súdnemu exekútorovi, súd dňa 10.08.2023 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil exekútorovi na postup v súlade s § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor dňa 13.11.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 13.07.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť, čo je preukázané aj listinnou doručenkou v spise. Dňa 19.10.2020 prostredníctvom Obchodného vestníka pod. č. 201/2020 bolo zverejnené Oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku a to dňa 18.11.2020. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že nesúhlasi s vedením exekúcie a navrhuje ju zastaviť z dôvodu, nevykonateľnosti exekučného titulu. V tejto veci poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, zahŕňajúc okresné ako aj krajské súdy, a to vyčerpávajúcim spôsobom prepísaním odôvodnenia rozhodnutí (týchto) súdov rozoberajúce (o.i.) dokazovanie doručenia (listinnej zásielky) fyzickej osobe, a to v nadväznosti na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom oprávneného. Povinný rovnako namietal možnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie tzv. „fikciou“, kedy

sa upovedomenie o začatí exekúcie nedoručí povinnému priamo do vlastných rúk. Poukazujúc na (ďalšie) rozhodnutia súdov Slovenskej republiky argumentoval nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie oprávneného z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, o.i. z dôvodu porušenia zákona o bankách. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie rovnako uviedol, že navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu odňatia ústavných práv v súlade s článkom 46 a nasl. . Uviedol, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože nemá byť vykonateľným po formálnej stránke. Súdom udelené poverenie tak má byť v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky V ďalšom poukázal na ustanovenie , článok 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv, ako i na ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce dôvody zastavenia exekúcie súdom. Uviedol, cit.: „Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to: návrhom Oprávneného na vykonanie exekúcie Oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné“. Súd požiadal o zastavenie exekúcie, pretože tu sú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvodu, pre ktoré je exekúcie neprípustná. Rovnako uviedol, že súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvy v súlade s . Povinný ďalej namietal vykonateľnosť exekučného titulu, pričom o. i. uviedol, cit.: „Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené.“ Povinný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené povinný žiada súd o zastavenie exekúcie.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Námietky povinného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 11.02.2020. Povinný v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v námietkach absentuje kvalifikovaný právny dôvod brániaci vymáhateľnosti nami uplatneného nároku navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

16. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

18. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

19. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 31.07.2023, teda po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.11.2020. Posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na štvrtok dňa 03.12.2020. 15 dňová lehota by bola zachovaná, keby podanie povinného - návrhu na zastavenie exekúcie bolo odovzdané na poštovú prepravu najneskôr dňa 03.12.2020 (štvrtok). Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietku musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie

exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá vyplýva z § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na námietku, pokiaľ je podaná v neskôr podanom návrhu (po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie).

20. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.

21. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

22. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi namietnutými v návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

23. Na dôvažok súd uvádza, že povinný sa nesprávne domnieva, že upovedomenie o začatí exekúcie nemožno doručiť fikciou, in concreto zverejnením v obchodnom vestníku. Toto „náhradné“ doručenie normatívne upravuje § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno v prípade nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk doručiť upovedomenie o začatí exekúcie jeho zverejnením v obchodnom vestníku. Uvedené je pritom logickým následkom nemožnosti dorečnia upovedomenia povinnému do vlastných rúk a plne v súlade so základnými princípmi ako aj účelom exekučného konania. V prípade, ak by sme dospeli totiž k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie možno povinnému doručiť len do jeho vlastných rúk, kedy akákoľvek iná (náhradná) forma doručenia je vylúčená, dospeli by sme do absurdných záverov, kedy povinný by sa prebratiu zásielky mohol (aj úspešne) vyhýbať, teda zásielku by neprevzal a rovnako tak by ani výkon exekúcie samotnej začať nemohol. Bol by tak de facto zmarený nielen výkon exekúcie, no exekučné konanie ako také, a teda aj možnosť opraveného sa úspešne domôcť vymoženia pohľadávky. Povinný sa správne domnieva, že s doručením upovedomenia o začatí exekúcie sa spája viacero právnych následkov, ktoré majú podstatný vplyv na práva dotknutej osoby (povinného), o.i. aj plynutie lehôt. Zo strany povinného je tak nevyhnutné pristupovať k preberaniu (či nepreberaniu) zásielok od súdneho exekútora s náležitou obozretnosťou, plne si byť vedomý právnych následkov prípadného neprevzatia uvedenej zásielky a prípadné zmeny v pobyte náležite hlásiť dotknutým orgánom v súlade so zákonom o hlásení pobytu občanov. Súd mal v predmetnom smere za preukázané, že povinný sa v zmysle vykonaných lustrácii na adrese svojho trvalého bydliska zdržuje, resp. by sa zdržovať mal, pričom poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie adresoval povinnému na uvedenú adresu, no tá nebola v odbernej lehote prevzatá. Ergo súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zverejnil v obchodnom vetníku tak, ako súd už vyššie poukázal. V neposlednom rade súd dáva povinnému do pozornosti, že súd disponuje doručenkou od upovedomenia o začatí exekúcie, kedy tá je v rozsahu, v akom obsahuje výsledok doručenia či nedoručenia, za verejnú listinu, skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak ( ).

24. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený, v dôsledku čoho má absentovať formálna stránka jeho vykonateľnosti. Na preukázanie skutočností tvrdených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie súd požiadal o súčinnosť Okresný súd Nové Zámky, ktorý predmetný exekučný titul vydal žiadosťou o súčinnosť zo dňa 08.01.2023 o zaslanie doručenky preukazujúcej doručenie predmetného platobného rozkazu povinnému. Dňa 12.01.2023 bola predmetná doručenka doručená z Okresného súdu Nové Zámky. Súd má na základe predloženej doručenky za preukázané, že platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2019 bol povinnému riadne doručený dňa 27.01.2020 do vlastných rúk na adresu C. XXXX/ XX, XXX XX D..

25. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Jedným z nedostatkov predmetnej exekúcie má byť aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného.

27. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

28. Procesné podmienky nie sú síce zákonom výslovne definované, dajú sa však vyvodiť z jednotlivých ustanovení . Sú nimi napr. právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita účastníkov konania ( a nasl. ) a iné.

29. Súd k námietke povinného, ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v prvom rade uvádza, že povinný namietal jednu z podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť tzv. „procesné podmienky“, a tieto je súd povinný ex offo skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania.

30. Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.(uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. ).

31. Súd uvádza, že v exekučnom titule je ako žalobca označená Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VUB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava -Ružinov, IČO: 31 320 155. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol a označil ako listiny preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu na podanie návrhu Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 11.05.2020, ktoré sú založené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. a prílohou identifikujúcou postúpenú pohľadávku, ktorú priložil k návrhu. Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcami na jednej strane a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154 (oprávnený v tomto exekučnom konaní) ako postupníkom na strane druhej, ktorá je evidovaná v OpP registri tunajšieho súdu, súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30.11.2017 a v ten istý deň nadobudla účinnosť (čl. 1 bod 1.1. Definície). V úvodných ustanoveniach sa ďalej uvádza, že konkrétna pohľadávka, ktorá sa má predať a postúpiť z postupcov na postupníka, bude určená v jednotlivých ZPP. ZPP znamená žiadosť o postúpenie a prevod pozostávajúci z: (i) oznámenia postupcov postupníkovi vo forme uvedenej v prílohe 4, (ii) tlačenej verzie dokumentu vyhotovenej k dátumu vyhotovenia oznámenia a podpísanej zástupcami postupcov, ktorá obsahuje zoznam pohľadávok postupovaných na postupníka na základe tejto zmluvy; a (iii) nosič CD ROM vyhotovený k dátumu vyhotovenia oznámenia a podpísaný zástupcami postupcov, ktorý obsahuje zoznam pohľadávok postupovaných na postupníka na základe tejto zmluvy. Podľa bodu 2.1 Rámcovej zmluvy s účinnosťou od každého postúpenia a v súlade s podmienkami tejto zmluvy postupcovia predajú a postúpia Pohľadávky určené v príslušnej ZPP na Postupníka a Postupník ich kúpi a nadobudne od Postupcu. K účinnému prevodu pohľadávky došlo dňa 11.05.2020 Žiadosťou o prevod a postúpenie zo dňa 11.05.2020, ktorá sa odvoláva na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 30.11.2017, t. j. po vydaní exekučného titulu (platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 18.11.2019) a teda pohľadávka bola postúpená na Intrum Slovakia s.r.o., ktorý je oprávneným v tomto konaní, až po rozhodnutí súdu v základnom konaní.

32. Súd ďalej konštatuje, že povinný namieta skutočnosti, ktoré mohol namietať už v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť, nakoľko je nedôvodný a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie.

33. Súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. ).

34. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

35. Nakoľko si oprávnený ani povinný neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.