Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 248/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. L., prechodne bytom B., zastúpeného advokátom

JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla

2012 doručená sťažnosť Ing. S. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Právny predchodca sťažovateľa vo

veci, spoločnosť A. spol. s r. o... podala návrh na súdne konanie... podľa dôkazu č. 1 na

Okresný súd Bratislava II dňa 02. 12. 2004. Okresný súd Bratislava II... upovedomením č.

k. z 31. 1. 2005... návrh postúpil z dôvodu príslušnosti Okresnému súdu Žilina.

Pôvodný navrhovateľ vo veci postúpil pohľadávku, ktorá je meritom konania

sťažovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávky...

Dňa 31. 7. 2009 pôvodný navrhovateľ prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline...

ktorým bol spis z dôvodu príslušnosti vrátený Okresnému súdu Bratislava II, ktorý vec

v súčasnosti eviduje v konaní č. k. . V tomto konaní prvým úkonom vo veci

dňa 30. 8. 2010... pôvodný navrhovateľ splnil svoju dovtedy nevykonateľnú povinnosť

a predložil súdu návrh podľa dôkazu č. 3.

Uznesením č. k. -108 podľa dôkazu č. 9 Okresný súd Bratislava II

pripustil vstup sťažovateľa do konania.

Dňa 24. 02. 2011 podal sťažovateľ sťažnosť pre prieťahy v konaní č. k.

predsedníčke Okresného súdu Bratislava II podľa dôkazu č. 10.

Listom z 8. 3. 2011 podľa dôkazu č. 11 predsedníčka súdu označila sťažnosť podľa

dôkazu č. 10 za nedôvodnú...

Súd konal dňa 12. 5. 2011... prvým pojednávaním vo veci od 2. 12. 2004, kedy

konanie začalo...

Sťažovateľ dňa 21. 07. 2011 podľa dôkazu č. 13 súd požiadal, aby pokračoval

v konaní a aby vytýčil pojednávanie vo veci...

Na deň 6. 12. 2011 súd síce vypísal pojednávanie, to sa ale neuskutočnilo a bolo

odročené na neurčito...

Vo veci sťažovateľa v konaní o určenie povinnosti súhlasiť s vydaním predmetu

úschovy... teraz vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. , odo dňa

doručenia návrhu na začatie konania súdu dňa 02. 12. 2004 do súčasnosti, t. j. po dobu

8 rokov od začatia konania, nebol Okresným súdom v Bratislave II vydaný rozsudok

a uskutočnilo sa len jediné pojednávanie.“

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu jeho základných práv,

lebo „... Súdy sú s výnimkou krátkeho obdobia prípravy 1. pojednávania vo veci po celý čas

nečinné.“. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Sťažovateľ sa v neposlednom rade domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal

tento nález:

„Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 ... v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. 23

porušené bolo.

Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 ... v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina v konaní vo veci vedenej

pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II vo veci sp. zn.

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný

sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. S. L. náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 323,49 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená

alebo podaná oneskorene.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod

sp. zn.

8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,

ktorá sa dotýka okresného súdu I, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné

odmietnuť.

9. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie

lehoty na včasnosť podania sťažnosti (, ).

10. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo 14. mája 2009

rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie veci vedenej okresným súdom I je

okresný súd II. Následne okresný súd I vec postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne

príslušnému okresnému súdu II, o čom mal vedomosti aj sťažovateľ, lebo 30. augusta 2010

doručil už okresnému súdu II svoj návrh na vstup do konania na miesto doterajšieho

navrhovateľa. Okresný súd II uznesením č. k. -108 zo 17. januára 2011

pripustil, aby doterajší navrhovateľ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ.

Teda okresný súd I najneskôr po 17. januári 2011 už nemohol žiadnym spôsobom

porušovať základné práva sťažovateľa, pretože príslušným na prerokovanie a rozhodnutie

vo veci bol už len okresný súd II.

11. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 23. apríla 2012, teda

dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom

pod sp. zn.

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti okresnému súdu II je neprípustná.

13. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré má podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol

a ani ústavný súd ich nezistil.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Ústavný súd v kontexte už uvedeného poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ

stal sa účastníkom konania pred okresným súdom II až na základe uznesenia č. k.

-108 zo 17. januára 2011, ktorým bolo pripustené, aby doterajší navrhovateľ

z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ. Okresný súd II uskutočnil 12. mája

2011 súdne pojednávanie už so sťažovateľom (ako navrhovateľom), ktorý však na

pojednávaní prítomný nebol, ale na základe splnomocnenia ho zastupoval Ing. F. L.

19. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh nezistil, žeby

sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť

na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. K sťažnosti priložený list z 24. februára 2011

označený ako sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal sťažovateľ, ale podala ho spoločnosť

A., spol. s r. o., B., i keď v tom čase sťažovateľ už bol účastníkom predmetného súdneho

konania (na základe rozhodnutia okresného súdu II – pozri bod 18). Ani priložený list z 21.

júla 2011 nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (nie

je adresovaný predsedovi okresného súdu II, navrhuje sa v ňom vykonanie označených

dôkazov a nariadenie ďalšieho pojednávania, pozn.). Navyše, opakovane ako navrhovateľ je

tu označená spoločnosť A., spol. s r. o., B., hoci týmto bol už sťažovateľ.

20. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného

súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

21. Ústavný súd v neposlednom rade konštatuje, že sťažovateľ sa stal účastníkom

posudzovaného súdneho konania na základe uznesenia okresného súdu II zo 17. januára

2011, a to v dôsledku postúpenia mu pohľadávky pôvodným navrhovateľom, čo bolo

oznámené okresnému súdu II ešte 30. augusta 2010. Vo veci žalobného návrhu od tohto

času vystupuje ako navrhovateľ teda už iba sťažovateľ (a nie spoločnosť A., spol. s r. o.,

B.).

22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevysloví porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (, ) alebo návrh odmietne ako zjavne

neopodstatnený (, ).

23. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že celková doterajšia dĺžka konania,

odkedy vstúpil do konania sťažovateľ, je necelých 15 mesiacov a v rámci tejto doby

okresný súd uskutočnil 12. mája 2011 súdne pojednávanie. V zmysle ustálenej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn. , , ,

, . Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by

postup okresného súdu a celková doterajšia dĺžka konania od vstupu sťažovateľa do konania

v posudzovanej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

24. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti (II.B) odmietol podľa § 25

ods. 2 aj ako zjavne neopodstatnenú.

III.

25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti okrem už uvedeného

(časť II odôvodnenia tohto rozhodnutia) zistil aj ďalšie jej zákonné nedostatky.

26. Podľa k návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom,

ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

27. V sťažnosti je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený advokátom JUDr. S. J., avšak

k sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie udelené sťažovateľom tomuto advokátovi

(splnomocnenie pre advokáta podpísal pôvodný zástupca sťažovateľa v súdnom konaní –

Ing. F. L., CSc., a nie sťažovateľ, pozn.).

28. Z už uvedeného vyplýva, že advokát v konaní pred ústavným súdom predložil

plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa, ktoré neudelil sťažovateľ, ale zástupca

sťažovateľa, ktorý nemal/nemá oprávnenie na udelenie plnomocenstva na zastupovanie

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho tiež neboli splnené zákonom

predpísané náležitosti podanej sťažnosti.

29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

30. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie (predovšetkým v časti II.B

a III) nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle ,

a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ

v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu II v nej

dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012