Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 248/2012
PDF · 220.25 KB
No categories available
I. ÚS 248/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. L., prechodne bytom B., zastúpeného advokátom
JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb/89/2009 a postupom Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb/368/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. S. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla
2012 doručená sťažnosť Ing. S. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb/89/2009 a postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Právny predchodca sťažovateľa vo
veci, spoločnosť A. spol. s r. o... podala návrh na súdne konanie... podľa dôkazu č. 1 na
Okresný súd Bratislava II dňa 02. 12. 2004. Okresný súd Bratislava II... upovedomením č.
k. 20 C 279/04 z 31. 1. 2005... návrh postúpil z dôvodu príslušnosti Okresnému súdu Žilina.
Pôvodný navrhovateľ vo veci postúpil pohľadávku, ktorá je meritom konania
sťažovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávky...
Dňa 31. 7. 2009 pôvodný navrhovateľ prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline...
ktorým bol spis z dôvodu príslušnosti vrátený Okresnému súdu Bratislava II, ktorý vec
v súčasnosti eviduje v konaní č. k. 23 Cb/368/2009. V tomto konaní prvým úkonom vo veci
dňa 30. 8. 2010... pôvodný navrhovateľ splnil svoju dovtedy nevykonateľnú povinnosť
a predložil súdu návrh podľa dôkazu č. 3.
Uznesením č. k. 23 Cb/368/2009-108 podľa dôkazu č. 9 Okresný súd Bratislava II
pripustil vstup sťažovateľa do konania.
Dňa 24. 02. 2011 podal sťažovateľ sťažnosť pre prieťahy v konaní č. k.
23 Cb/368/2009 predsedníčke Okresného súdu Bratislava II podľa dôkazu č. 10.
Listom z 8. 3. 2011 podľa dôkazu č. 11 predsedníčka súdu označila sťažnosť podľa
dôkazu č. 10 za nedôvodnú...
Súd konal dňa 12. 5. 2011... prvým pojednávaním vo veci od 2. 12. 2004, kedy
konanie začalo...
Sťažovateľ dňa 21. 07. 2011 podľa dôkazu č. 13 súd požiadal, aby pokračoval
v konaní a aby vytýčil pojednávanie vo veci...
Na deň 6. 12. 2011 súd síce vypísal pojednávanie, to sa ale neuskutočnilo a bolo
odročené na neurčito...
Vo veci sťažovateľa v konaní o určenie povinnosti súhlasiť s vydaním predmetu
úschovy... teraz vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 23 Cb/368/2009, odo dňa
doručenia návrhu na začatie konania súdu dňa 02. 12. 2004 do súčasnosti, t. j. po dobu
8 rokov od začatia konania, nebol Okresným súdom v Bratislave II vydaný rozsudok
a uskutočnilo sa len jediné pojednávanie.“
3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu jeho základných práv,
lebo „... Súdy sú s výnimkou krátkeho obdobia prípravy 1. pojednávania vo veci po celý čas
nečinné.“. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Sťažovateľ sa v neposlednom rade domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal
tento nález:
„Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. 23
Cb/368/2009 porušené bolo.
Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina v konaní vo veci vedenej
pod sp. zn. 11Cb/89/2009 porušené bolo.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 23 Cb/368/2009
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný
sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný sťažovateľovi
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. S. L. náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 323,49 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená
alebo podaná oneskorene.
II.A
K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 Cb/89/2009
8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,
ktorá sa dotýka okresného súdu I, bola podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné
odmietnuť.
9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie
lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
10. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 14 Ncb/4/2009 zo 14. mája 2009
rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie veci vedenej okresným súdom I je
okresný súd II. Následne okresný súd I vec postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne
príslušnému okresnému súdu II, o čom mal vedomosti aj sťažovateľ, lebo 30. augusta 2010
doručil už okresnému súdu II svoj návrh na vstup do konania na miesto doterajšieho
navrhovateľa. Okresný súd II uznesením č. k. 23 Cb/368/2009-108 zo 17. januára 2011
pripustil, aby doterajší navrhovateľ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ.
Teda okresný súd I najneskôr po 17. januári 2011 už nemohol žiadnym spôsobom
porušovať základné práva sťažovateľa, pretože príslušným na prerokovanie a rozhodnutie
vo veci bol už len okresný súd II.
11. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 23. apríla 2012, teda
dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
II.B
K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Cb/368/2009
12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti okresnému súdu II je neprípustná.
13. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol
a ani ústavný súd ich nezistil.
15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
18. Ústavný súd v kontexte už uvedeného poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ
stal sa účastníkom konania pred okresným súdom II až na základe uznesenia č. k.
23 Cb/368/2009-108 zo 17. januára 2011, ktorým bolo pripustené, aby doterajší navrhovateľ
z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ. Okresný súd II uskutočnil 12. mája
2011 súdne pojednávanie už so sťažovateľom (ako navrhovateľom), ktorý však na
pojednávaní prítomný nebol, ale na základe splnomocnenia ho zastupoval Ing. F. L.
19. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh nezistil, žeby
sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť
na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. K sťažnosti priložený list z 24. februára 2011
označený ako sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal sťažovateľ, ale podala ho spoločnosť
A., spol. s r. o., B., i keď v tom čase sťažovateľ už bol účastníkom predmetného súdneho
konania (na základe rozhodnutia okresného súdu II – pozri bod 18). Ani priložený list z 21.
júla 2011 nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (nie
je adresovaný predsedovi okresného súdu II, navrhuje sa v ňom vykonanie označených
dôkazov a nariadenie ďalšieho pojednávania, pozn.). Navyše, opakovane ako navrhovateľ je
tu označená spoločnosť A., spol. s r. o., B., hoci týmto bol už sťažovateľ.
20. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného
súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
21. Ústavný súd v neposlednom rade konštatuje, že sťažovateľ sa stal účastníkom
posudzovaného súdneho konania na základe uznesenia okresného súdu II zo 17. januára
2011, a to v dôsledku postúpenia mu pohľadávky pôvodným navrhovateľom, čo bolo
oznámené okresnému súdu II ešte 30. augusta 2010. Vo veci žalobného návrhu od tohto
času vystupuje ako navrhovateľ teda už iba sťažovateľ (a nie spoločnosť A., spol. s r. o.,
B.).
22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).
23. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že celková doterajšia dĺžka konania,
odkedy vstúpil do konania sťažovateľ, je necelých 15 mesiacov a v rámci tejto doby
okresný súd uskutočnil 12. mája 2011 súdne pojednávanie. V zmysle ustálenej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná
neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť
medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97,
I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by
postup okresného súdu a celková doterajšia dĺžka konania od vstupu sťažovateľa do konania
v posudzovanej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.
24. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti (II.B) odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.
III.
25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti okrem už uvedeného
(časť II odôvodnenia tohto rozhodnutia) zistil aj ďalšie jej zákonné nedostatky.
26. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom,
ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
27. V sťažnosti je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený advokátom JUDr. S. J., avšak
k sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie udelené sťažovateľom tomuto advokátovi
(splnomocnenie pre advokáta podpísal pôvodný zástupca sťažovateľa v súdnom konaní –
Ing. F. L., CSc., a nie sťažovateľ, pozn.).
28. Z už uvedeného vyplýva, že advokát v konaní pred ústavným súdom predložil
plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa, ktoré neudelil sťažovateľ, ale zástupca
sťažovateľa, ktorý nemal/nemá oprávnenie na udelenie plnomocenstva na zastupovanie
sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho tiež neboli splnené zákonom
predpísané náležitosti podanej sťažnosti.
29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
30. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie (predovšetkým v časti II.B
a III) nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde,
a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ
v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu II v nej
dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2012