Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 8/2012-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. júna 2012

vo veci sťažnosti politickej strany 99 % ‒občiansky hlas, B., zastúpenej spoločnosťou B.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. P. M., pre namietanú neústavnosť

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012, za účasti SMER –

sociálna demokracia (SMER – SD), B., Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), B.,

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, T., MOST – HÍD, B., Slovenská demokratická a

kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS), B., a Sloboda a Solidarita (SaS), B.,

takto

rozhodol:

Sťažnosť politickej strany 99 % ‒ občiansky hlaso d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2012

doručená sťažnosť politickej strany 99 % ‒občiansky hlas, B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. P. M.,

ktorou namietala neústavnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„národná rada“) konaných 10. marca 2012.

Navrhovateľka ako účastníkov konania označila politické strany, ktoré

v parlamentných voľbách získali zastúpenie v národnej rade, a to: SMER – sociálna

demokracia (SMER – SD), B., Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), B., OBYČAJNÍ

ĽUDIA a nezávislé osobnosti, T., MOST – HÍD, B., Slovenská demokratická a kresťanská

únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS), B., a Sloboda a Solidarita (SaS), B. (ďalej len

„účastníci konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je registrovanou politickou stranou

a s kandidátnou listinou zaregistrovanou Ústrednou volebnou komisiou 19. decembra 2011

sa zúčastnila volieb do národnej rady konaných 10. marca 2012.

Vo volebnej sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie základného princípu slobody

súťaže politických síl zaručeného v a porušenie , ktorý

zaručuje kandidátom sťažovateľky za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným

verejným funkciám. Uvedené porušenia dáva sťažovateľka do súvisu s ňou tvrdeným

opakovaným porušením ústavného o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej

len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) v čase

predvolebnej kampane, ktoré spočívalo „v nerešpektovaní zákazu v zmysle ustanovenia

článku 4 ústavného zákona, podľa ktorého je akákoľvek reklama (politickú reklamu

nevynímajúc), v ktorej bude použitá osoba verejného funkcionára (poslanec NR SR, člen

vlády SR, vedúci ústredného orgánu štátnej správy a pod.), jej meno a priezvisko,

podobizeň, obrazová snímka, záznam hlasu a pod., v rozpore s ústavným zákonom“. V tejto

súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že:

„... ústavný zákon neupravuje žiadnu výnimku z vyššie uvedeného zákazu reklamy,

a preto sa tento zákaz vzťahuje aj na reklamu politickú. Ústavný zákon zároveň reklamu

žiadnym spôsobom neobmedzuje a ani nezužuje. Ústavný zákon zakazuje reklamu verejných

funkcionárov vo všetkých jej podobách (t.j. outdoor, printy, elektronické médiá, bilboardy,

televízna reklama a pod.). Argumentácia, že takáto reklama je v súlade s ustanoveniami §24

Zákona o voľbách neobstojí, nakoľko ústavný zákon je vo vzťahu k Zákonu o voľbách

právnym predpisom vyššej právnej sily a lex specialis, nakoľko expressis verbis vylučuje

akúkoľvek reklamu (prezentáciu) osobitného okruhu subjektov - verejných funkcionárov,

a to vrátane politickej reklamy. ...

Ústavný zákon a Zákon o voľbách treba z hľadiska ich obsahu a účelu vykladať tak,

že politická reklama je aprobovaná za podmienok v zmysle Zákona o voľbách, tak aby

všetkým politickým stranám a hnutiam bol poskytnutý rovnaký priestor a žiadna z nich

nebola zvýhodnená. Za politické strany a hnutia sú však z politickej reklamy vylúčení tí

kandidáti politickej strany či hnutia, ktorí sú definovaní v článku 2 ústavného zákona, teda

verejní funkcionári, nakoľko práve títo by z titulu výkonu verejnej funkcie mohli byť

zvýhodnení oproti iným kandidátom politických strán a hnutí, ktorí verejnú funkciu

nevykonávajú. ...

V priebehu predvolebnej kampane pred Voľbami verejní funkcionári z rôznych

politických strán prezentovali svoje meno a priezvisko, svoje podobizne ako aj záznamy

hlasu, za účelom politickej reklamy v prospech konkrétnych politických strán, za ktoré

vo Voľbách kandidovali. Túto politickú reklamu vykonávali nezakryto a s jednoznačným

úmyslom zadovážiť konkrétnej politickej strane prospech pozostávajúci z úspechu

vo Voľbách, a teda v zisku čo možno najvyššieho počtu voličských hlasov. U niektorých

verejných funkcionárov došlo k zneužitiu verejnej funkcie až v takej miere, že svoje meno

a priezvisko a svoju podobizeň spojili v politickej reklame priamo s označením svojej

verejnej funkcie ako aj s označením konkrétneho politického subjektu kandidujúceho

vo Voľbách spolu s označením čísla, pod ktorým konkrétny politický subjekt vo Voľbách

kandidoval (napr. M. D., ... a pod.). Tým nad akúkoľvek mieru pochybností získali výhodu z

titulu verejnej funkcie, akú by v podmienkach dodržiavania slobody súťaže politických síl...

inak nezískali. Rovnako je zrejmé, že prezentovaním svojej vlastnej osoby ako verejného

funkcionára na reklamách politických strán sa dostal do konfliktu ich osobný záujem a

verejný záujem, pričom je rovnako zrejmé, že uprednostňovali a sledovali touto reklamou

výlučne záujmy vlastné a materskej politickej strany a žiaden verejný záujem, hoci sa

prezentovali ako verejní funkcionári, čo možno kvalifikovať ako závažné porušenie

ústavného zákona a . Niet žiadnej pochybnosti, že verejní

funkcionári vedome porušovali ustanovenia ústavného zákona s cieľom ovplyvňovať názory

voličov, pričom takéto konanie uskutočňovali v takom rozsahu, ktorý obsiahol a ovplyvnil

taký počet voličov, že došlo k priamemu ovplyvneniu výsledku Volieb. ...

Pokiaľ sa strany, ktoré boli zvolené v parlamentných voľbách 2012 v rámci

predvolebnej kampane prezentovali v rámci politickej reklamy predstaviteľmi, ktorí boli

zároveň verejnými funkcionármi, uprednostnili tak ich osobný záujem pred záujmom

verejným (ktorým bezpochyby je aj záujem na slobodnej súťaži politických síl) a získali tak

volebnú výhodu, ktorú nemala možnosť získať politická strana, v ktorej kandidátke

absentujú verejní funkcionári. ...

Politické subjekty, ktorých verejní funkcionári porušovali ústavný zákon podľa

oficiálnych výsledkov Volieb získali dostatočný počet hlasov vo Voľbách potrebný pre

získanie mandátov v Národnej rade SR. Je teda nespochybniteľné, že politickou reklamou

verejných funkcionárov, ktorá je vylúčená v ústavnom zákone pre tento okruh subjektov...

došlo k hrubému, závažnému a opätovnému (udialo sa tak aj vo voľbách do NR SR v rokoch

2006 a 2010) porušeniu zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb, ktoré je príčinou

pre uplatnenie právomoci ústavného súdu, nakoľko malo priamy vplyv na výsledok Volieb.“

Sťažovateľka v ďalšej časti volebnej sťažnosti namieta porušenie politických

ústavných práv zaručených , a to z dôvodu „vážneho narušenia slobody

volieb nezákonnými, pokračujúci zásahmi policajných zložiek v čase krátko pred Voľbami,

ktoré vo veľkej miere ovplyvnili volebný výsledok Navrhovateľa“. Vo vzťahu k tejto

námietke sťažovateľka uviedla:

«Podľa zverejnených informácii poskytnutých médiám prezidentom Policajného

zboru SR J. S. dňa 29.02.2012, ktoré sa týkali preverovania podpisových hárkov

Navrhovateľa, dňa 13.02.2012 obdržala sekcia verejnej správy MV SR podnet, podľa

ktorého došlo údajne k sfalšovaniu podpisov na registrových hárkoch pri registrácii

Navrhovateľa ako politickej strany a sekcia vnútornej správy začala tento podnet

preverovať s výsledkom, že ho odstúpila Policajnému zboru SR. Policajný zbor SR začal

na základe odstúpenia tento podnet preverovať, a to najskôr náhodným výberom údajov -

kontroloval osobné údaje. Počet takto v úvode preverovaných osobných údajov prezident

Policajného zboru na tlačovej besede nešpecifikoval a uviedol, že zistili, že všetky náhodné

vybrané údaje sú falošné, potom údajne vybrali väčšiu vzorku 200 mien a zistili z registra

obyvateľov, že všetkých týchto 200 mien zo vzorky je rovnako falošných. Následne vybrali

vzorku aj z iných hárkoch (počet neuviedol) a zistili, že aj tieto boli falošné (nesedeli údaje

osôb s číslom občianskeho preukazu, neplatné občianske preukazy, v hárkoch boli uvedené

už nežijúce osoby) a doplnil, že skoro vo všetkých prípadoch bolo číslo občianskeho

preukazu nesprávne. Prezident Policajného zboru uviedol, že bolo na mieste podozrenie

z trestného činu podvodu. Preto postupovali v dvoch rovinách - prvá trestná rovina -

preskúmali, či sú dané dôvody na trestné stíhanie vo veci podvodu, pričom podľa

vyjadrenia prezidenta Policajného zboru dňa 29.02.2012 bolo začaté trestné stíhanie vo

veci podvodu. V druhej rovine postupovali podľa Zákona o policajnom zbore v zmysle §

17a, a to na základe pokynu samotného prezidenta Policajného zboru tak, že všetky mená zo

zoznamu registračných hárkov Navrhovateľa je potrebné preveriť a potvrdiť kým a v akom

rozsahu sa tento podvod zrealizoval. Podľa vyjadrení bolo potrebné konať rýchlo, rozhodne

a rázne a v čo najkratšej dobe povedať verejnosti „že sme tie hárky preverili a že politická

strana sa môže kľudne uchádzať o priazeň voličov, lebo disponuje minimálne 10 000

podpismi“. Prezident Policajného zboru ďalej uviedol, že zistili, že naozaj boli zneužívané

osobné údaje občanov SR a dokonca za nich bol vyjadrený súhlas so vznikom politickej

strany Navrhovateľovi... Priebežné zistenia neuviedol, a prisľúbil, že túto informáciu

zverejní až po tom, ako bude vyšetrovanie uzatvorené. Rovnako sa nechcel vyjadriť k počtu

policajtov pridelených na toto preverovania... Na otázku, či si myslí, že to stihnú do volieb

povedal prezident policajného zboru SR, že samozrejme a neskôr doplnil, že sú na 70%

hotoví.

Podľa informácii Navrhovateľa pár dní pred Voľbami boli doručené na Generálnu

prokuratúru SR dve podania vo veci oznámenia o podozrení zo zneužitia osobných údajov

ako aj sfalšovania podpisu pri zbere podpisov za účelom založenia politickej strany

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a Národ a spravodlivosť. Napriek týmto

skutočnostiam boli zo strany prezidenta Policajného zboru medializované iba podozrenia z

falšovania registračných hárkov Navrhovateľa a jedine k týmto hárkom bola v čase pred

Voľbami zvolaná dokonca tlačová beseda prezidenta Policajného zboru...

Samotný prezident Policajného zboru... uviedol, že všetky podpisy z náhodných

vzoriek, ktoré polícia preverila, či už v rámci trestného konania, alebo postupom podľa

Zákona o policajnom zbore sa ukázali ako falošné, ale ich presný počet nechcel

špecifikovať ani na stovky, či tisíce. Tým podľa Navrhovateľa mohol vyvolať medzi voličmi

pochybnosti o riadnej registrácii jeho politickej strany. Do volieb sa už prezident

Policajného zboru SR napriek predošlému prísľubu nevyjadril k stavu preverovania, hoci

účelom tak razantného postupu a preverovania malo byť práve objasnenie veci pred

Voľbami a informovanie voličov o presnom počte falošných podpisov...

V tejto súvislosti Navrhovateľ poukazuje aj na neštandardný postup Policajného

zboru v tomto prípade, kde o začatom trestnom stíhaní informoval prezident Policajného

zboru, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, pričom detailne poukázal

na niektoré tvrdenia z oznámenia na podklade, ktorého bolo začaté trestné stíhanie (spôsob

získavania podpisov) a hlavne zdôraznil aj pasáž, v ktorej osoba, ktorá mala takto

registračné hárky falšovať uviedla, že ju ubezpečili, že takýto postup je v poriadku, keďže tí

ktorí ju ubezpečili majú kontakty v Policajnom zbore SR a v S. Identita týchto osôb mala byť

zistená v trestnom konaní. Táto informácia vzhľadom na spôsob jej podania a krátky časový

interval pred Voľbami však bola jednoznačne spôsobilá vyvolať u voličov presvedčenie, že

takto navádzali na falšovanie registračných hárkov predstavitelia politickej strany

Navrhovateľa, čím sa stali v očiach verejnosti nedôveryhodnými. Toto tvrdenie

Navrhovateľa preukazujú predvolebné prieskumy agentúry F., ktoré Navrhovateľovi

prisudzovali v januári a februári 2012 preferencie voličov na úrovni zvoliteľnosti do

parlamentu SR a samotný volebný výsledok vo Voľbách, kde 10.03.2012 Navrhovateľ získal

iba 1,585 % hlasov voličov. Tlačová beseda prezidenta Policajného zboru, ktorej obsahové

časti prebrali takmer všetky média v SR sa pritom konala 29.02.2012 teda len pár dní pred

Voľbami samotnými a poškodila Navrhovateľa najmä tým, že pokým sa rozsiahlo

medializovali čiastočné tvrdenia o falšovaní jeho registračných hárkov, ani do Volieb

samotných neboli zverejnené ďalšie informácie k výsledkom preverovania, čím u voliča

pretrvávala pochybnosť o jednak o zákonnej registrácii Navrhovateľa a jednak Navrhovateľ

ostal v očiach voličov nevierohodným, čo negatívne ovplyvnilo jeho volebný výsledok.

Navrhovateľ má ďalej za to, že postupom prezidenta Policajného zboru SR

a informovaním o začatom trestnom stíhaní... masívnymi previerkami u sympatizantov

Navrhovateľa... došlo k ovplyvňovaniu názoru voličov v krátkom čase pred Voľbami.

Previerky na mieste u sympatizantov politickej strany Navrhovateľa, v čase mimo rámca

(zvyčajne sa realizujú v čase 7,00 - 20,00 v úradných

miestnostiach) boli rovnako spôsobilé v rámci takto rozsiahleho prieskumu poškodiť dobré

meno Navrhovateľa a negatívne vyplývať na jeho voličov...»

Podaním z 21. marca 2012 sťažovateľka doplnila svoju volebnú sťažnosť o ďalšie

dôvody, v rámci ktorých uviedla:

„Vo voľbách do NR SR kandidovala pod číslom 24 aj Strana maďarskej koalície -

Magyar Koalíció Pártja (ďalej len „SMK“). Štatutárnym orgánom SMK je Mgr. J. B.

Podľa verejne dostupných zdrojov, Mgr. J. B. dobrovoľne požiadal o udelenie cudzieho

štátneho občianstva v januári roku 2011, teda v zmysle o

štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov... nie je občanom

Slovenskej republiky.

Dňa 16.04.2011 nemohol byť preto Mgr. J. B. zvolený do funkcie predsedu SMK,

nakoľko podľa o politických stranách a politických

hnutiach v znení neskorších predpisov... nespĺňal základný predpoklad na zvolenie, a to

štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Mgr. J. B. zároveň kandidoval vo Voľbách na mieste číslo 1 kandidátnej listiny SMK.

Podľa o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v

znení neskorších predpisov... nemohol Mgr. J. B. kandidovať vo Voľbách, nakoľko nie je

občanom Slovenskej republiky. ...

Slovenská národná strana podala dňa 19.12.2011 podnet na Ústrednú volebnú

komisiu, v ktorom poukázala na vyššie uvedené skutočnosti.

Ústredná volebná komisia podľa o voľbách

do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dňa 19.12.2011

zaregistrovala kandidátnu listinu SMK.

SMK získala vo voľbách 4,287 % z celkového počtu hlasov.“

Podľa sťažovateľky „aj týmto vyššie popísaným konaním došlo k porušeniu

princípov slobodnej súťaže politických síl (v zmysle článku 31 Slovenskej

republiky)... ako aj článku 30 ods. 4 ...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že voľby

do národnej rady vyhlásené rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

č. o vyhlásení volieb do Národnej rady Slovenskej republiky

z 19. októbra 2011, ktoré sa konali 10. marca 2012, vyhlasuje za neplatné.

Na preukázanie namietanej neústavnosti volieb sťažovateľka predložila tieto dôkazy:

fotodokumentáciu politickej reklamy kandidujúcich subjektov zúčastnených vo voľbách,

predvolebné prieskumy verejnej mienky agentúry F., oznámenia J. I. a P. T. o podozrení zo

zneužitia osobných údajov a falšovania podpisov pri založení politických strán Obyčajní

ľudia a nezávislé osobnosti a Národ a spravodlivosť. Sťažovateľka súčasne navrhla ako

dôkaz vyžiadať vyšetrovací spis vo veci trestného stíhania pre trestný čin podvodu v

súvislosti s podozrením falšovania podpisov na registračných hárkoch sťažovateľky a

vykonať dôkaz výsluchom svedkov J. S. a M. P. V súvislosti s namietanou registráciu

kandidátnej listiny Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (ďalej len „SMK“)

sťažovateľka ako dôkaz predložila podnet Slovenskej národnej strany a navrhla vykonať

dôkaz výsluchom Mgr. J. B.

II.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho

parlamentu.

Podľa ustanovenia sťažnosť pre neústavnosť

alebo nezákonnosť volieb do národnej rady, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu

miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov

uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietaná neústavnosť volieb do národnej

rady konaných 10. marca 2012 z dôvodu namietaného porušenia základných práv

garantovaných a 4 a namietaného porušenia .

Podľa sťažovateľky v čase predvolebnej kampane boli porušené princípy slobodnej

súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, a to spôsobom, ktorý bol jednoznačne

spôsobilý ovplyvniť výsledky volieb z dôvodu porušovania ústavného zákona, ako aj

z dôvodu úkonov uskutočnených Policajným zborom pri preverovaní pravosti registračných

hárkov sťažovateľky v krátkom čase pred voľbami. Sťažovateľka namieta aj proces

registrácie kandidátnej listiny SMK, resp. kandidáta tejto strany.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí

verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných predpisov. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava

volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je

nezávislý prieskum regulárnosti priebehu a výsledkov volieb, garancie legitimity moci

dodržaním legality jeho utvárania. Volebné súdnictvo je pritom z pohľadu ústavného

založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to objektívnou alebo

potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke,

podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto

domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom

alebo zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo

vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh

a výsledok volieb ().

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Ústavný súd súhlasí so širším chápaním volieb presadzovaným účastníkom konania

a vo svojich rozhodnutiach z neho dlhodobo vychádza. Posudzuje ústavnosť a zákonnosť

nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ

táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom (registrácia kandidátov) (napr. ).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

posudzoval, či sťažovateľkou namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom

porušením označených článkov .

III.

Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje neústavnosť

volieb do národnej rady, ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať označených

účastníkov konania (politické strany a hnutia, ktoré získali zastúpenie v národnej rade), aby

sa vyjadrili k obsahu volebnej sťažnosti.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd listom

z 2. apríla 2012 vyžiadal vyšetrovací spis vo veci trestného stíhania pre prečin podvodu

v súvislosti s podozrením o zneužití osobných údajov a falšovaní podpisov na registračných

hárkoch sťažovateľky. Zároveň vyzval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo vnútra“), aby sa vyjadrilo k sťažovateľkou namietanému postupu Policajného

zboru. Ministerstvo vnútra zastúpené generálnou riaditeľkou sekcie legislatívy a vonkajších

vzťahov v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 vo vzťahu k namietanému

postupu Policajného zboru v podstatnom uviedlo:

«Dňa 22. februára 2012 prezídium zaevidovalo žiadosť z odboru všeobecnej

vnútornej správy, sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„sekcia verejnej správy“) o preverenie osôb pod č. OVVS3-2011/29916 zo dňa

21. februára 2012. Dôvodom odstúpenia žiadosti boli zistené nezrovnalosti pracovníkmi

sekcie verejnej správy v zoznamoch občanov a v informačnom systéme R. (evidencia

obyvateľov), ktorí súhlasili so vznikom politickej strany s názvom 99 % - občiansky hlas. ...

Predmetná žiadosť bola posúdená a prerokovaná medzi prezidentom a vedúcim

štábu na zabezpečenie nerušenej prípravy volieb, vec bola prerokovaná súčasne aj s členmi

štábu prezidenta v zmysle rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 2/2012. Súčasťou

žiadosti bol aj konkrétny a relevantný podnet z možného falšovania podpisov na

podpisových hárkoch, neuhradenie dohodnutej peňažnej odmeny (z možného podvodu), v

prospech aktivistov politickej strany 99 % - občiansky hlas. Ďalej podnet obsahoval prílohu

podania, ktoré uvádzalo postupy a praktiky pri získavaní podpisov na podpisových hárkoch,

konkrétne obce, mená občanov a možné ďalšie zneužitie zákonom chránených osobných

údajov občanov.

Z rokovania štábu a z rozhodnutia prezidenta vyplynula, úloha: „vykonať previerku

fyzickej existencie sporných osôb v rámci teritórií krajských riaditeľstiev Policajného zboru

B. a T., súčasne s overením pravosti ich podpisov na základe existujúcich podpisových

hárkov“ s termínom do 27. februára 2012. ...

Dňa 22. februára 2012 bolo spracované dožiadanie na Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v T. pod č. p.: PPZ-SVP-21-023/2012 a dožiadanie na Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v B. pod č. p.: PPZ-SVP-21-024/2012 na vykonanie

previerky fyzickej existencie osôb v rámci teritórií krajských riaditeľstiev Policajného zboru

a pravosti ich podpisov na základe priložených listinných podkladov. ...

Dňa 24. februára 2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. pod č. p.: KRPZ-

BA-OPP-93-056/2012 zaslalo odpoveď, kde okrem iného bolo zistené že niektoré uvádzané

osoby v hárkoch fyzicky neexistujú, ďalší občania podľa ich vlastného vyjadrenia

nepodpisovali predmetné hárky, použité osobné údaje občanov z občianskych preukazov

boli irelevantné z dôvodu, že tieto neplatné osobné doklady už v minulosti boli úradne

skartované respektíve osobné údaje o občanoch na podpisových hárkoch nesúhlasili

s údajmi v evidenciách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Obdobné boli zistenia aj

v služobnom obvode Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. zo dňa

27. februára 2012 pod č. p.: KRPZ-TT-VO-101-032/2012 ktoré konštatovalo, že všetky

podpisy ktoré preverovali sa potvrdzujú ako nepravé a údaje o osobách nekorešpondujú

s evidenciou obyvateľov. Príslušníci Policajného zboru vykonávali služobnú činnosť

v zmysle ustanovenia , o Policajnom zbore, cit. „policajt je

oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu

skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa“. ...

Dňa 27. februára 2012 bol z dôvodu podozrenia zneužitia osobných údajov občanov

a možného podvodu vydaný pokyn všetkým krajským riaditeľstvám Policajného zboru pod

č. p.: PPZ-SVP-21-030/2012 na vykonanie previerok v rámci služobných obvodov

jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru v rámci Slovenskej republiky

s cieľom preverenia fyzickej existencie podpísaných osôb a overenia pravosti ich podpisov

na podpisových hárkoch. Termín úlohy bol stanovený na deň 01. marca 2012 a do služobnej

činnosti boli zapojení policajti služby poriadkovej a kriminálnej polície v rámci bežného

výkonu služby. Postupným preverovaním podpisových hárkov občanov sa potvrdzovali

podozrenia zneužitia osobných údajov v rámci ďalších krajských riaditeľstiev Policajného

zboru. ...

Na základe získaných informácií z previerok vykonaných Krajským riaditeľstvom

Policajného zboru v T. a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v B., úrad kriminálnej

polície prezídia v súlade s čl. 19 ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č.

175/2010... vydal v predmetnej veci opatrenie prezidenta Policajného zboru č. p.: PPZ-

UKP-OVK-319/2012 zo dňa 28. februára 2012, kde ako príslušný útvar na trestné konanie

bolo určené Obvodné oddelenie Policajného zboru v S. Príslušný útvar Policajného zboru

ktorému bol postúpený spisový materiál z prezídia pod ČVS: ORP-124/OEK-SE-2012 zo

dňa 29. februára 2012, vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1/

pre prečin podvodu podľa . ...

Dňa 29. februára 2012 sa o 14:25 hod. uskutočnila tlačová beseda lídrov hnutia

99 %-občiansky hlas na ktorej okrem iného boli vyslovené dezinformácie a nepravdy, cit.:

„Polícia je zneužívaná v politickom boji proti hnutiu 99 % - občiansky hlas. Táto rozsiahla

policajná akcia má podľa nás za cieľ zastrašiť našich sympatizantov a spochybniť

existenciu 99 %. Ide o ďalší útok skorumpovaných goríl, ktoré sa chcú zúfalo udržať pri

moci. O policajnom nátlaku na ľudí, ktorí podpísali petíciu za vznik hnutia 99 % -

občiansky hlas, nás informujú naši priaznivci z celého Slovenska. Konanie polície považujú

za jej zneužívanie v predvolebnom boji. Viacerí vyjadrujú obavy, že budú za prejavenie

svojho politického názoru prenasledovaní. Takto hrubo bola polícia naposledy zneužívaná

na politické ciele v 90-tych rokoch za nedemokratickej Mečiarovej vlády a predtým iba

v časoch ŠTB. Teraz sa k rovnakým praktikám uchyľujú skorumpované gorily. Kandidát

99 %-občiansky hlas P. V. si myslí, že polícia koná v rozpore so zákonom a dopúšťajú sa

zneužitia právomocí verejného činiteľa, pretože nejde o priestupok ani trestný čin a vyzval

vedenie polície alebo ministerstva vnútra aby vysvetlili, aký priestupok alebo trestný čin

vyšetrujú.“ ...

Ako reakcia na závažné obvinenia Policajného zboru reprezentantmi politickej

strany 99 % - občiansky hlas, sa uskutočnila následne v ten istý deň o 15.30 hod. tlačová

konferencia prezidenta, kde v súlade s , platnými všeobecne

záväznými predpismi a internými aktmi riadenia reagoval na výzvu predstaviteľov uvedenej

politickej strany. Prezident na tlačovej konferencií objasnil dôvody a postup policajtov

Policajného zboru v danej veci a uviedol verejnosti iba tie dôležité skutočnosti, ktoré mal

k dispozícií v zmysle platných predpisov, a o ktorých je oprávnený informovať. Prezident

oznámil aj skutočnosť, že bolo v danej veci začaté trestné stíhanie, neinformoval o iných

úkonoch z procesu trestného konania a ani objektívne nemohol lebo v daný deň ani neboli

vykonané, nakoľko v nasledujúci deň t.j. 01. marca 2012 bol celý spisový materiál

z Obvodného oddelenia Policajného zboru v S. odstúpený príslušnému vyšetrovateľovi na

základe opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry v S.

Samotný podnet doručený na prezídium zo sekcie verejnej správy nebol dôvodom

na postup podľa , stal sa ním až v okamihu, keď polícia svojou

činnosťou v dňoch 22. februára 2012 až 29. februára 2012 v súlade so zákonom

o Policajnom zbore, odhalila relevantnosť údajov a informácií uvedených v samotnom

podnete a v jeho prílohách.

Políciou boli zistené aj ďalšie dôležité skutočnosti zakladajúce podozrenia

z protiprávneho zneužitia osobných údajov aj v rámci teritórií iných krajských riaditeľstiev

Policajného zboru. Ak by polícia takto nepostupovala, nemuseli byť uvedené neoprávnené

nakladania s osobnými údajmi nikdy zistené. ...

Dňa 01. marca 2012 Okresná prokuratúra v S. vydala pod číslom -4

opatrenie, ktorým nariaďuje podľa vyšetrovanie

v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v S. ...

Dňa 01. marca 2012 Obvodné oddelenie Policajného zboru v S. na základe

opatrenia Okresnej prokuratúry v S. odstúpilo vec odboru kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v S. Dňa 02. marca 2012 bola vec pridelená vyšetrovateľovi

odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S. a je vedená pod

ČVS: ORP -79/OEK-SE-2012. ...

Dňa 01. marca 2012 bol spracovaný pokyn na všetky krajské riaditeľstvá

Policajného zboru pod č. p.: PPZ-SVP-21-038/2012, ktorým bol zrušený postup podľa

ustanovenia o Policajnom zbore, nakoľko ďalší postup bude

určovať vyšetrovateľ Policajného zboru podľa . ...

Dňa 05. marca 2012 bola rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v T. č. 27 zriadená pracovná skupina na objasnenie trestného činu podvodu podľa

, spáchaného v súvislosti s falšovaním zoznamov občanov,

ktorí súhlasili so vznikom politickej strany 99 % - občiansky hlas.

Dňa 06. marca 2012 vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v S. pod ČVS: ORP -79/OEK-SE-2012 spracoval dožiadanie na všetky

krajské riaditeľstvá Policajného zboru, v ktorom žiada o ustálenie a vyťaženie osôb

uvedených na hárkoch. ...

Dňa 05. marca 2012 boli prezídiu doručené podnety zo sekcie verejnej správy

od občanov J. L., B., evidovaný pod č. p: OVVS 3-2012/004196 zo dňa 02. marca 2012 a o

podnet občana Ing. V. V., T., evidovaný pod č. p.: OVVS 3-2012/004196 zo dňa 5. marca

2012. Podania svojím všeobecným obsahom smerovali na preverenie pravosti podpisov na

podpisových hárkoch už skoršie právoplatne zaregistrovaných politických strán, pričom na

rozdiel od podania vo vzťahu k podpisom podporovateľov strany 99 % - občiansky hlas,

neobsahovali tieto žiadne konkrétne nezrovnalosti, taktiež neboli polícií príslušnou sekciou

zaslané sporné zoznamy (originály podpisových hárkov), absentovali prípadné iné zistenia

a pochybenia z procesu úradného overovania. Prezídium pre tieto uvedené dôvody muselo

zvoliť iný postup a požiadalo listom sekciu verejnej správy zo dňa 6. marca 2012 o

doplnenie podnetov o ďalšie listinné podklady.»

Prílohou stanoviska ministerstva vnútra boli tieto dôkazy: spisový materiál získaný

pred začatím trestného stíhania, prepis vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: ORP-

79/OEK-SE-2012, stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, fotokópie

interných aktov riadenia a zvukovo-obrazový záznam tlačovej konferencie sťažovateľky

z 29. februára 2012. Preskúmaním listinných dôkazov pripojených k stanovisku ministerstva

vnútra ústavný súd zistil, že postup Policajného zboru a následne orgánov činných

v trestnom konaní uvádzaný v stanovisku zodpovedá obsahu vyšetrovacieho spisu.

Návrh sťažovateľky na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov J. S. a M. P. ústavný

súd nepovažoval za účelné akceptovať. Záznam tlačovej besedy prezidenta Policajného

zboru uskutočnenej 29. februára 2012 je verejne prístupný na internetovej stránke

www.ta3.com a doslovný prepis tejto tlačovej besedy je aj súčasťou spisového materiálu

ministerstva vnútra doručeného ústavnému súdu.

Ústavný súd tiež nepovažoval za účelné duplicitne uvádzať obsah tlačovej besedy

prezidenta Policajného zboru, ktorej podstatné časti zhrnula sťažovateľka vo svojej

sťažnosti a ktoré ústavný súd cituje v časti I tohto rozhodnutia.

IV.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd dospel k týmto skutkovým

a právnym záverom.

K namietanému porušeniu a nerešpektovaním zákazu

vyplývajúceho z čl. 4 ústavného zákona

Porušenie základného princípu slobody súťaže politických síl zaručeného v čl. 31

, ako aj porušenie dáva sťažovateľka do súvisu s údajným

porušením čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda

s údajným nerešpektovaním zákazu akejkoľvek reklamy (politickej reklamy nevynímajúc)

verejnými funkcionármi, ktorí v parlamentných voľbách kandidovali za konkrétne politické

strany či hnutia. V dôsledku nerešpektovania uvedeného zákazu bola sťažovateľka

znevýhodnená oproti tým kandidujúcim politickým stranám a hnutiam, ktoré sa počas

volebnej kampane prezentovali prostredníctvom verejných funkcionárov.

Obmedzenia formulované v čl. 4 ústavného zákona je nutné vnímať v kontexte účelu

ústavného zákona, ktorým je ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií vymedzeného

okruhu verejných funkcionárov a zamedzenie, resp. aspoň obmedzenie vzniku rozporu

záujmov pri výkone verejných funkcií.

Podľa dôvodovej správy čl. 4 ústavného zákona ustanovuje všeobecné povinnosti

a obmedzenia pre verejných funkcionárov, ktorých dodržiavanie pri výkone verejnej

funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu verejného záujmu a zároveň vysoký morálny

kredit verejných funkcionárov. Zákazy a obmedzenia, ktoré sú v čl. 4 obsiahnuté, majú v čo

najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosti vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť

k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. mohlo by dôjsť k poskytnutiu

nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho funkcie. Odsek 2 ustanovuje

činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne

vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide o taxatívny výpočet takých činností a právnych

vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem

pred verejným a získať výhodu z výkonu verejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej

funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár

nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona verejný funkcionár sa musí pri výkone

svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na

tento účel verejný funkcionár nesmie používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju

podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu.

Článok 3 ústavného zákona definuje na účely tohto zákona pojmy verejný záujem,

osobný záujem a rozpor záujmov. Podľa zákonnej definície verejným záujmom je taký

záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo

mnohým občanom. Na druhej strane osobný záujem prináša majetkový prospech alebo iný

prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Rozpor záujmov je

skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem

pred verejným záujmom.

V tomto kontexte je potrebné vnímať aj obmedzenie pre verejných funkcionárov

formulované v čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona, ktoré zakazuje verejným

funkcionárom použitie svojej osoby, mena a priezviska, ako aj ďalších v ňom vymedzených

prejavov osobnej povahy na reklamu. Samotný ústavný zákon však pojem reklama

nedefinuje ani neodkazuje na definíciu tohto pojmu v inom právnom predpise.

o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní

a retransmisii“) v § 32 ods. 1 prvej vety definuje pojem reklamy na účely tohto zákona, teda

len pre oblasť vysielania a retransmisie.

Všeobecnú definíciu pojmu reklamy obsahuje o reklame

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o reklame“), ktorý v § 2 ods. 1 písm. a) vymedzuje pozitívne pojem reklamy. V zmysle

citovaného ustanovenia reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť

ich na trhu. Zákon o reklame zároveň definuje pojem produkt, ktorým je tovar, služby,

nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva

a záväzky súvisiace s podnikaním. Pojmovými znakmi reklamy sú teda produkt, ktorý musí

súvisieť s podnikateľskou činnosťou a jeho prezentácia s cieľom uplatniť ho na trhu.

Reklama má teda ovplyvniť ekonomické správanie jej adresátov.

Politická reklama je definovaná v zákone o vysielaní a retransmisii (pre účely tohto

zákona) ako verejné oznámenie určené na

a) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo

kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani,

b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia

alebo kandidáta (§ 32 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii).

o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov síce pojmy reklama a politická reklama nedefinuje, ale v súvislosti

s úpravou volebnej kampane v ustanovení § 24 striktne tieto pojmy rozlišuje.

Vychádzajúc z účelu ústavného zákona zákaz ustanovený verejným funkcionárom

v čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona je nutné vykladať tak, že tento sa vzťahuje len na

účasť v tzv. komerčnej reklame (tak ako ju definuje zákon o reklame), pretože len táto je

spôsobilá priniesť verejnému funkcionárovi okamžitý majetkový alebo iný prospech, ktorý

má na mysli ústavný zákon v čl. 3 ods. 3 a ktorý nepochybne vedie ku vzniku rozporu

záujmov.

V prípade podľa sťažovateľky ústavným zákonom neaprobovanej politickej

reklamy, ktorej subjektom je verejný funkcionár, podľa názoru ústavného súdu absentuje

rozpor záujmov, pretože samotnú kandidatúru verejného funkcionára v parlamentných

voľbách a potenciálnu možnosť jeho zvolenia za poslanca národnej rady nemožno vnímať

ako nenáležitú výhodu plynúcu z výkonu verejnej funkcie, ktorú by inak nebolo možné

získať, resp. ako uprednostnenie osobného záujmu pred verejným. V podmienkach

parlamentnej demokracie je nepochybne správa vecí verejných prostredníctvom

demokraticky zvolených zástupcov občanov (verejných funkcionárov nevynímajúc)

predovšetkým vo verejnom záujme.

Nemožno sa preto stotožniť s extenzívnym výkladom sťažovateľky, podľa ktorého

zákaz obsiahnutý v čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona sa vzťahuje aj na reklamu

politickú. Takýto výklad by bol v rozpore nielen s účelom samotného ústavného zákona, ale

tiež porušením možnosti rovnakého prístupu občanov k voleným a iným verejným funkciám

zaručeného v a v konečnom dôsledku popretím princípu slobodnej

súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Ustanovenie je nie len vyjadrením rovnosti občanov (

), ale zároveň deklaruje demokratický charakter fungovania štátnej moci, resp. jej

jednotlivých inštitútov.

Prístup za rovnakých podmienok znamená, že nemožno v procese tvorby či aplikácie

práva preferovať alebo diskriminovať niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní sa

o verejné funkcie. Subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa

o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči

budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých

podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým

spôsobom (). zaručuje za rovnakých podmienok prístup k voleným či

iným verejným funkciám, čo však neznamená právo danú funkciu získať, resp. obsadiť

(). Význam rovnakých podmienok je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek

sily ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať niektoré skupiny

občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám ().

Výklad ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona, ktorý predkladá

sťažovateľka, by bol diskriminačný, pretože občania so statusom verejného funkcionára

uchádzajúci sa o volenú funkciu poslanca by nemali rovnaké možnosti prezentácie svojej

osoby a politického subjektu, za ktorý kandidujú, v rámci volebnej kampane, ktorej

imanentným prvkom je práve politická reklama. Títo by boli znevýhodnení oproti

kandidátom, ktorí v čase volebnej kampane verejnú funkciu nezastávajú, v možnosti

prístupu k volenej funkcii za rovnakých podmienok, súčasťou ktorých sú aj rovnaké

možnosti vedenia volebnej kampane.

Sťažovateľkou prezentovaný výklad je výkladom ad absurdum, pretože kandidáti

na funkciu poslanca národnej rady by boli z dôvodu zastávania verejnej funkcie fakticky

vylúčení z možnosti účasti vo volebnej kampani a vo voľbách. Status verejného funkcionára

by tak v konečnom dôsledku znemožnil občanovi inak spĺňajúcemu podmienky pasívneho

volebného práva ( ) uchádzať sa o (volenú) funkciu poslanca národnej

rady.

Účelom ústavného zákona nie je diskriminovať verejných funkcionárov v možnosti

prístupu k volenej funkcii za rovnakých podmienok, a tým zvýhodniť tých kandidátov, ktorí

takýto status nemajú, pretože by to viedlo k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl

v demokratickej spoločnosti. Takéto obmedzenie nemá žiadne opodstatnenie ani z aspektu

verejného záujmu, pretože neexistuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho

volebného práva občanov ‒verejných funkcionárov.

Ústavný súd už uviedol, že ústavný princíp slobodnej súťaže politických síl nemožno

uplatniť spôsobom, pri ktorom sa mimo rámca ustanoveného zasiahne

do základných práv a slobôd ().

Obsahom princípu ustanoveného je aj záväzok ostatných orgánov

verejnej moci uplatňovať zákony upravujúce politické práva a slobody jedine spôsobom,

ktorý umožní a ochráni slobodnú súťaž politických síl (). Slobodná súťaž

politických síl sa zaručuje aj vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí, medzi

všetkými občanmi, ktorí uplatňujú ústavné právo na prístup k volenej funkcii

().

V súlade s ústavným princípom zaručeným preto nemôže byť realizácia

takého postupu, pri ktorom dôjde k obmedzeniu pasívneho volebného práva kandidátov

politických strán a hnutí zúčastnených vo voľbách len z dôvodu, že títo kandidáti zastávajú

verejnú funkciu.

Na základe uvedených právnych záverov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou

namietaným postupom nedošlo k porušeniu čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie ústavného zákona, ktorým sťažovateľka

odôvodňovala namietanú neústavnosť volieb, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného

práva zaručeného v ani ústavného princípu zaručeného v .

Preto prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej.

K namietanému porušeniu postupom Policajného zboru

v súvislosti s preverovaním pravosti registračných hárkov sťažovateľky

Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie základných práv zaručených čl. 30

ods. 1 , a to z dôvodu vážneho narušenia slobody volieb nezákonnými zásahmi

Policajného zboru pri preverovaní pravosti jej registračných hárkov a informáciami

medializovanými prezidentom Policajného zboru z procesu tohto preverovania. Podľa slov

sťažovateľky „detaily preverovania zverejnené prezidentom Policajného zboru SR na jeho

tlačovej besede pár dni pred Voľbami... a spôsob preverovania registračných hárkov

Navrhovateľa... spôsobili ovplyvnenie slobodnej vôle voličov odovzdať svoj hlas

vo Voľbách práve Navrhovateľovi z dôvodu nátlaku a dezinformácii, nepresných informácii,

ovplyvňovania politického názoru s cieľom odradiť ich od hlasovania za politickú stranu

Navrhovateľa“.

V súvislosti s touto námietkou ústavný súd predovšetkým skúmal, či sťažovateľkou

namietaný postup Policajného zboru nevybočil z rámca svojich zákonných kompetencií

a právomocí.

Postavenie a úlohy Policajného zboru upravuje zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o Policajnom zbore“). V zmysle uvedeného zákona je Policajný zbor ozbrojeným

bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti,

boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,

ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi , ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona Policajný zbor (okrem

iných úloh) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov a vykonáva vyšetrovanie

o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch. Pri vyšetrovaní a skrátenom

vyšetrovaní postupuje podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Podľa zákona o Policajnom zbore policajt

je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu

skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvodom razantného postupu polície bola

žiadosť sekcie verejnej správy ministerstva vnútra (ďalej len „sekcia verejnej správy“)

doručená prezídiu Policajného zboru 22. februára 2012, ktorou žiadala preveriť údaje

o osobách uvedených v zoznamoch občanov, ktorí súhlasili so vznikom sťažovateľky (ďalej

len „zoznamy občanov“), ako aj pravosť ich podpisov z dôvodu zistených nezrovnalostí

v informačnom systéme registra obyvateľov. Súčasťou žiadosti bol aj podnet na preverenie

zoznamu občanov vzhľadom na dôvodné podozrenie z porušenia zákona pri registrácii

sťažovateľky a z kupovania a falšovania podpisov občanov (ďalej len „podnet“), ktorý bol

doručený sekcii verejnej správy 13. februára 2012. Prílohou podnetu bolo notárom overené

čestné vyhlásenie, v ktorom boli uvedené postupy a praktiky pri získavaní podpisov

na podpisových hárkoch, s uvedením mien konkrétnych osôb, ktorých podpisy boli

sfalšované.

Ďalší postup prezídia Policajného zboru preto smeroval k prevereniu týchto

podozrení vykonaním previerok fyzickej existencie osôb uvedených v podnete a overením

pravosti ich podpisov najprv v rámci obvodov krajských riaditeľstiev v Bratislave

a v Trnave, neskôr na základe informácií získaných z týchto krajských riaditeľstiev, ktoré

potvrdzovali dôvodnosť uvedených podozrení aj v rámci teritórií ďalších krajských

riaditeľstiev v rámci Slovenskej republiky.

Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú námietku sťažovateľky voči postupu polície,

ktorá previerky na mieste u sympatizantov sťažovateľky uskutočňovala mimo rámca § 55

ods. 2 . Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, Policajný zbor

v štádiu preverovania podozrení zo zneužitia osobných údajov a z falšovania podpisov

v zoznamoch občanov nepostupoval podľa , ale podľa zákona

o Policajnom zbore.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v okolnostiach namietaného

postupu Policajného zboru nezistil svojvôľu, účelovosť, resp. vybočenie z rámca jeho

zákonom vymedzených kompetencií a právomocí. Preto aj prípadné čiastkové pochybenia

polície, ku ktorým mohlo dôjsť v jednotlivých prípadoch v procese preverovania na mieste

(vzhľadom na rozsah policajnej akcie), nemohli v posudzovanom prípade podľa názoru

ústavného súdu spochybniť zákonnosť postupu polície ako takého.

Ústavný súd sa už vyjadril k pojmu „slobody volieb“, keď uviedol: „O slobodné

voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej

plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiaden nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý

zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú

možnosť prístupu k relevantným informáciám, a sú tak dané základné predpoklady na ich

kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich

postojov nezávisle, bez použitia násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho

ovplyvňovania akéhokoľvek druhu“ ().

Súčasťou princípu slobody volieb je aj možnosť voličov mať prístup k relevantným

informáciám, čo je základným predpokladom pre kvalifikované volebné rozhodovanie.

Princíp slobody volieb je tak úzko spätý s realizáciou základného práva na informácie

garantovaného , ktoré spolu s volebným právom predstavuje dôležitý

fundament politických práv jednotlivca.

Vo vzťahu k uplatneniu práva na informácie vo volebnej kampani už ústavný súd

uviedol: „Obdobie volebnej kampane je obdobím zvýšeného záujmu obyvateľstva štátu

o verejné veci aj obdobím zvýšeného významu informácií o verejných

záležitostiach. ... V demokratickej spoločnosti počas volebnej kampane občania hodnotia

stav spoločnosti zaznamenaný v predchádzajúcom volebnom období a uvažujú o ďalšom

smerovaní štátu. Na základe prijatých informácií rozhodujú o tom, koho vo voľbách

splnomocnia na výkon od nich pochádzajúcej moci v nasledujúcom volebnom období.

Informácie o politickej strane, jej programe, zámeroch a názoroch jej predstaviteľov majú

zásadný význam pre uplatnenie práva, ktoré sa zaručuje . Informácie o

okolnostiach, podľa ktorých občania uplatnia svoje právo podľa , majú

väčší význam pred uplatnením aktívneho volebného práva ako v ďalších fázach volebného

obdobia“ ().

Niet pochýb o tom, že v čase volebnej kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá

miera zdržanlivosti v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti. Ochranu slobodnej súťaže politických síl vo voľbách však nemožno vykladať

tak extenzívne, aby v snahe o jej absolútne zachovanie bolo negované základné právo

občanov na informácie.

Úlohou štátu pri príprave volieb a počas ich konania je zabezpečiť občanom

príležitosť pre uplatnenie všetkých zaručených práv a slobôd, ktoré sú

predpokladom riadneho uplatnenia práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo

alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov ().

Požiadavka objektívneho informovania verejnosti o otázkach verejného záujmu

v čase volebnej kampane sa stáva naliehavejšou o to viac, ak sa prostredníctvom

medializovaných informácií spochybní regulárnosť registrácie politického subjektu

kandidujúceho vo voľbách.

Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov informovať verejnosť o svojej

činnosti je realizáciou , podľa ktorého sloboda prejavu a právo

na informácie sú zaručené, ako aj , podľa ktorého orgány verejnej moci

majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom

jazyku.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tlačová beseda prezidenta Policajného

zboru uskutočnená 29. februára 2012 o 15.30 h. bola bezprostrednou reakciou (cit.: „Musel

som túto tlačovú besedu zvolať vzhľadom k tomu, že predstavitelia politickej strany 99 %

vyzvali policajný zbor, aby vysvetlil, z akých dôvodov vykonáva podľa nich rozsiahlu

policajnú akciu smerujúcu podľa nich k zastrašovaniu ich sympatizantov.“) na závažné

obvinenia vyslovené predstaviteľmi sťažovateľky na adresu polície na tlačovej besede

uskutočnenej 29. februára 2012 o 14.25 h. (napr. cit.: „Zjavne si niekto v tejto krajine

uvedomil, že zmene sa už nedá zabrániť pri urnách, takže teraz sa snaží využiť políciu na to,

aby zabránil tejto zmene iným spôsobom.“ alebo „... vedenie ministerstva vnútra, vedenie

policajného zboru je poplatné zase záujmom politiky, úzkym záujmom skupín

a jednotlivcov“, alebo „... kde sme sa to dostali, že v roku 2012 máme znaky policajného

štátu, aby policajti sekírovali, buzerovali a otravovali slušných a normálnych občanov, aby

vyvolávali atmosféru strachu, aby naznačovali, vyhrážali sa, skúšali, ovplyvňovali.“)

a na priamu výzvu jej lídrov, aby vedenie polície vysvetlilo, čo je dôvodom rozsiahlej

policajnej akcie zastrašujúcej jej sympatizantov, aký priestupok alebo trestný čin Policajný

zbor vyšetruje.

Informácie prezentované prezidentom Policajného zboru sa opierali o fakty z procesu

preverovania konkrétnych podozrení uvedených v podnete príslušnými, resp. poverenými

organizačnými zložkami polície. Keďže výsledky tohto preverovania odôvodňovali začatie

trestného stíhania, uznesením z 29. februára 2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci

prečinu podvodu, v ktorom je sťažovateľka v procesnom postavení poškodenej. Na druhej

strane, prebiehajúce vyšetrovanie vyžadovalo určitú zdržanlivosť pri informovaní

o presných počtoch prípadov zneužitia osobných údajov, keďže výsledky z procesu

preverovania postupom podľa zákona o Policajnom zbore nemali povahu dôkazu

použiteľného v trestnom konaní, ale slúžili ako podklad na začatie trestného stíhania.

Ústavný súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vedomá

manipulácia voličov s cieľom poškodiť sťažovateľku. Tlačová beseda prezidenta

Policajného zboru sa neuskutočnila so zámerom diskreditácie sťažovateľky v čase

prebiehajúcej volebnej kampane, resp. s cieľom ovplyvňovania voličov v jej neprospech.

Na tlačovej besede neodzneli informácie, ktoré by boli nepravdivé, skreslené alebo účelové.

Neinformovanie verejnosti, resp. zdržanlivosť Policajného zboru pri poskytovaní informácií

by v posudzovanom prípade znamenalo porušenie základného práva občanov (voličov)

na informácie ako základného predpokladu na riadne uplatnenie ich aktívneho volebného

práva.

V súvislosti s námietkou existencie ďalších podnetov vo veci podozrenia zo zneužitia

osobných údajov pri registrácii iných skôr zaregistrovaných politických strán, o ktorých

prezident Policajného zboru neinformoval, ústavný súd po oboznámení sa s týmito

podnetmi uvádza, že podozrenia v nich uvedené sú formulované veľmi všeobecne bez

uvedenia konkrétnych podozrení, nezrovnalostí, príp. pochybení. V prípade týchto podnetov

bol preto opodstatnený iný postup prezídia Policajného zboru spočívajúci v ich doplnení

o ďalšie dôkazy.

Čo sa týka sťažovateľkou predloženého dôkazu ‒prieskumov verejnej mienky

agentúry F., ktorým sťažovateľka preukazovala namietané porušenie ,

ústavný súd konštatuje, že výsledky prieskumov verejnej mienky nemajú pre ústavný súd

povahu dôkazu opodstatňujúceho vyslovenie rozhodnutia o neplatnosti volieb (PL. ÚS

19/94).

Ústavný súd pripúšťa, že sťažovateľkou namietaný postup polície bol objektívne

spôsobilý ovplyvniť voličov v neprospech voľby sťažovateľky v niektorých individuálnych

prípadoch, a ovplyvniť tak aj výsledky volieb. Zároveň je však potrebné konštatovať, že

k uvedenému pôsobeniu v neprospech sťažovateľky nedošlo v dôsledku nezákonného alebo

neústavného postupu Policajného zboru porušujúceho princípy slobody volieb a slobodnej

volebnej súťaže, ale povahou okolností (skutočností) sprítomnených práve v čase volebnej

kampane.

V súvislosti s volebnou kampaňou ústavný súd pripomína, že pri posudzovaní

volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý

ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť

zrušenie výsledku volieb (). Sloboda volieb totiž znamená slobodu

rozhodovania každého jednotlivého voliča ().

Ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti

volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej

opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľky

pokračovať v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľkou

namietaným postupom Policajného zboru a porušením neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, čo je zároveň

pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť (porov. , ).

Ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania o volebnej sťažnosti bolo trestné

oznámenie sťažovateľky proti bývalému prezidentovi Policajného zboru Jaroslavovi

Spišiakovi uznesením vyšetrovateľa odmietnuté, čo len potvrdzuje, že v súvislosti

so sťažovateľkou namietaným konaním sa nedopustil žiadneho trestného činu.

K námietke registrácie kandidátnej listiny SMK

Ústavný súd konštatuje, že na prerokovanie tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

namietala porušenie a v súvislosti so zaregistrovaním kandidátnej

listiny SMK, resp. zaregistrovaním kandidáta SMK Mgr. J. B., nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Zákonodarca vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly ústavnosti

a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do národnej rady a zveril ju

všeobecnému (najvyššiemu) súdu.

Preskúmavanie a registrácia kandidátnych listín politických strán kandidujúcich

vo voľbách do národnej rady je úlohou Ústrednej volebnej komisie, ktorá postupuje podľa

§ 18 a nasl. zákona o voľbách. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o voľbách Ústredná

volebná komisia vyčiarkne z kandidátnej listiny kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky

uvedené v § 3 zákona o voľbách (jednou z podmienok zvoliteľnosti je aj štátne občianstvo

Slovenskej republiky). Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona Ústredná volebná komisia

odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, ako aj

kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 19 ods. 2. Podľa odseku 4 citovaného

ustanovenia proti rozhodnutiu Ústrednej volebnej komisie o registrácii kandidátnej listiny,

o registrácii kandidátnej listiny s úpravami a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie

kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh

na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidátnej listiny, o ponechaní kandidáta

na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej

listiny na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Návrh možno podať do troch dní odo dňa

rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie. Súdne konanie vo veciach registrácie kandidátnych

listín pre voľby do národnej rady je upravené v ustanovení

v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu súdu nie je

prípustný opravný prostriedok (odsek 4). V namietanej veci takéto konanie na všeobecnom

súde neprebehlo, preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že v otázke

obligatórneho právneho zastúpenia sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom sa vyskytli

nezrovnalosti v osobe splnomocnenca, resp. v označení osoby konajúcej za splnomocnenca

sťažovateľky. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd sa uvedeným

nedostatkom bližšie nezaoberal.

V.

Ústavný súd sumarizujúc svoje predbežné závery k jednotlivým námietkam

sťažovateľky konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala svojou volebnou sťažnosťou, že pri

voľbách do národnej rady došlo k hrubému a závažnému, príp. opakovanému porušovaniu

zákona spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti, ktoré by malo za následok porušenie jej základných práv a slobôd. Námietky

formulované vo volebnej sťažnosti sú zjavne nedostatočné na to, aby ústavný súd mohol

v kontexte so všeobecnými východiskami, ktoré uplatňuje pri predbežnom prerokovaní

volebných sťažností, rozhodnúť o jej prijatí na ďalšie konanie a v ďalšom štádiu konania

v súlade s návrhom sťažovateľky uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a)

, t. j. vyhlásiť voľby za neplatné.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012