Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2012

doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) ktorou namieta nečinnosť Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z kontextu sťažovateľových námietok vyplýva, že krajský súd má byť v konaní

o jeho odvolaní nečinný viac ako 9 mesiacov, a preto 15. marca 2012 podal predsedovi

krajského súdu sťažnosť podľa o súdoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ však v sťažnosti tvrdí, že do

dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (t. j. 9. mája 2012) mu nebola doručená odpoveď

na túto jeho sťažnosť, čím mal predseda krajského súdu porušiť § 65 ods. 1 a 2 zákona

o súdoch. Vzhľadom na to sťažovateľ namieta, že nemohol ďalej postupovať podľa § 67

zákona o súdoch, a preto sa so svojou sťažnosťou obracia na ústavný súd.

Sťažovateľ vidiac v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn.

porušenie svojho základného práva zaručeného žiada priznať aj finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, pretože mu tým „súdy svojím postupom... spôsobili nielen

materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu“. Poukazujúc na absenciu svojho právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ súčasne žiada aj o ustanovenie právneho

zástupcu.

S prihliadnutím na uvedené sťažovateľ navrhuje vydať vo veci samej takéto

rozhodnutie:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 postupom sudcu Krajského súdu v Košice, v konaní č. k.

porušené bolo.

2. Krajskému v Košiciach prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav pred

porušením základného práva a práva upraveného v Slovenskej

republiky.

3. Sťažovateľovi J. P. priznáva finančné zadosťučinenie 3 000 EUR... , ktoré je

Krajský súd v Košiciach povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi J. P. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia

advokáta... ktorého sťažovateľovi pridelí Ústavný súd SR...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

ochrana základnému právu podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

().

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (i práva podľa dohovoru), nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ,

) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, , , , ).

V prvom rade sa žiada uviesť, že doručená sťažnosť je po obsahovej stránke

nekonzistentná, keď sťažovateľ v argumentácii sťažnosti na jednom mieste uvádza, že jeho

sťažnosť „predsedom OS KE I“ vybavená nebola a na inom mieste uvádza, že svoju

sťažnosť predkladá „bez odpovede na vybavenie sťažnosti predsedom KS KE“. Uvedená

nekonzistentnosť v obsahu sťažnosti sa prejavuje v označení porušovateľa, keď sťažovateľ

v úvode podanej sťažnosti uvádza ako porušovateľa krajský súd a v návrhu na rozhodnutie

ústavného súdu „sudcu Krajského súdu v Košiciach“. Avšak vzhľadom na to, že sťažovateľ

nemal v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu, bolo namieste najskôr

s prihliadnutím na celkový obsah sťažnosti a označený článok preskúmať, či by

v prípade opravy a doplnenia formálnych náležitostí sťažnosti existovali dôvody na prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie.

Podstatou námietok uvádzaných v sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s dĺžkou konania

krajského súdu o jeho odvolaní, resp. s nečinnosťou viac ako 9 mesiacov v jeho veci

vedenej krajským súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že v sťažovateľovej veci uznesením

sp. zn. z 27. februára 2012 krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie

a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol 30. apríla 2012 vrátený Okresnému súdu Košice II,

kde je sťažovateľova vec vedená pod sp. zn. . Označené rozhodnutie

krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 10. mája 2012.

Z uvedených okolností vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(t. j. 9. mája 2012) už krajský súd vo veci nekonal, pretože o odvolaní sťažovateľa bolo

príslušným senátom krajského súdu rozhodnuté 27. februára 2012 a spis bol ešte 30. apríla

2012 vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažnosť bola teda ústavnému súdu

doručená už v čase, keď nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom krajského súdu. Napokon zistené okolnosti prípadu ani

nesignalizujú tak významné prieťahy v občianskom súdnom konaní, ktoré by svojou

intenzitou mohli viesť k vysloveniu porušenia označeného základného práva. Uvedené

dôvody považuje ústavný súd za dostatočné pre vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej.

Vzhľadom na tvrdenie sťažovateľa, že mu nebola doručená odpoveď predsedu

krajského súdu na jeho sťažnosť podanú podľa § 62 ods. 1 zákona o sudcoch, ústavný súd

dopytom na oddelení kontroly a sťažností krajského súdu overoval výsledok ne/vybavenia

tejto sťažnosti. V tejto súvislosti však bolo zistené, že sťažnosť z 15. marca 2012, ktorou sa

sťažovateľ mal obrátiť na predsedu krajského súdu z dôvodu vzniku zbytočných prieťahov

v súdnom konaní, nie je na krajskom súde vedená v evidencii sťažností podaných podľa

zákona o súdoch, a takéto podanie sťažovateľa nie je zaradené ani v spise okresného súdu

vedenom vo veci samej. Sťažovateľ pritom k svojmu podaniu nepripojil kópiu sťažnosti

adresovanej predsedovi krajského súdu ani jej podanie iným spôsobom neosvedčil, a preto

ústavný súd nemôže považovať podanie takejto sťažnosti za dokázané. Nepreukázanie

podania sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch predsedovi súdu vedie ústavný súd aj

k záveru, že v danej veci neboli sťažovateľom využité všetky právne prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, čo v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odôvodňuje odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Ústavný súd vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom konštatuje, že u sťažovateľa nie sú splnené predpoklady

priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. V zmysle § 138 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý je podľa potrebné na túto otázku primerane

aplikovať, patrí k predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov aj to, že vo veci nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V sťažovateľovom

prípade však boli už pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavným súdom jednoznačne

zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti, a preto bolo namieste považovať sťažnosť

za zrejme bezúspešné bránenie práva. Keďže u sťažovateľa nedošlo k naplneniu

predpokladov na to, aby mu bol Centrom právnej pomoci ustanovený právny zástupca, bolo

aj bez právneho významu sťažovateľa pred rozhodnutím ústavného súdu odkazovať

na Centrum právnej pomoci v zmysle .

Na základe uvedených dôvodov bola sťažnosť ústavným súdom odmietnutá podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012