Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 285/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. H. ,G., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., G., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 28.

februára 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. z 8.

februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2012

doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“ ) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 31

z 28. februára 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 8. februára 2011.

2. Sťažovateľ zo svojho uhlu pohľadu opísal skutkový a právny stav danej veci

a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. V podstatnom uviedol: „Napadnuté uznesenie

(správne má byť napadnutý rozsudok, pozn.) Krajského Trnava v spojení

s rozsudkom Okresného súdu v Galante považujem za nezákonné z dôvodov uvedených v

žalobe, prednesených na verejnom pojednávaní, odvolaní a doplnení odvolania. V

napadnutom uznesení absentuje značná časť právnej argumentácie prednesených verbálne

navrhovateľom ako aj jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 15. 10. 2009. V zmysle

zákona ako aj zaužívanej judikatúry ÚS-SR a ESĽP, uznesenie v ktorom absentuje

vyslovená alebo napísaná právna argumentácia účastníkov konania treba považovať v

zmysle vyššie uvedeného za uznesenie nezákonné. Už táto skutočnosť zakladá arbitrárnosť

uznesenia, nakoľko navrhovateľovi neodkryli všetky súvislosti, nedá sa z nich pochopiť,

prečo súd zamietol žalobu. V odôvodnení bola navrhovateľom dostatočne právne

preukázaná absencia právnej subjektivity odporcu ako aj dostatočne preukázaný naliehavý

právny záujem navrhovateľa. V uznesení absentujú nasledovné právne skutočnosti (7), ktoré

boli na pojednávaní súčasťou právnej argumentácie navrhovateľa, pričom na vyslovenie

neplatnosti úverovej zmluvy postačuje aj jeden z nich...“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, . Slovenskej

republiky konaní vedenom na Krajskom súde Trnava pod. sp. zn. , zo dňa

28. 02. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. , zo dňa

08. 02. 2011 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa ods. l Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. , zo dňa

28. 02. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. , zo dňa

08. 02. 2011 porušené bolo.

3. Sťažovateľ rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. , zo dňa

28. 02. 2012 v zmysle čl.6/1 Dohovoru bol diskriminovaný.

3. Podľa , zákona o organizácií Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení,

Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. , zo dňa 28. 02.

2012 zrušuje.

4. Podľa , zákona o organizácií

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení , Ústavný

súd vracia Krajskému súdu Trnava vec sp. zn. , zo dňa 28. 02. 2012 na

ďalšie konanie.“

II.

4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva... Podľa každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 8. februára 2011, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. februára 2012 boli porušené jeho

v sťažnosti označené práva (bod 1).

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a aj jeho rozsudok

z 8. februára 2011. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup

v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľ využil, a o odvolaní proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací

rozsudkom sp. zn. z 28. februára 2012. Z tohto dôvodu bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods.

2 .

9. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 28. februára 2012, zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto

súdu, ktoré však podľa názoru sťažovateľa vyplývali z nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci a jeho následného nesprávneho posúdenia. Krajskému súdu v podstatnom vytýkal

arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť jeho rozhodnutia.

10. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

11. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa

rozsudkom sp. zn. z 28. februára 2012 sú zlučiteľné s označeným článkom

(resp. dohovoru).

12. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako

vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca

z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

Krajský súd v odôvodnení okrem iného uviedol:

„... súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané

dôkazy logicky a vecne správne vyhodnotil, pričom sa vysporiadal s celým rozsahom

argumentácie žalobcu, a v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.

s. p. stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré, skutočnosti považoval za preukázané a ktoré

nie, z ktorých, dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil.

Z obsahu odvolania nie je odvolaciemu súdu zrejmé, absenciu ktorej časti jeho

argumentácie zo dňa 18. 1. 2011 v odôvodnení rozhodnutia mal žalobca na mysli,

všeobecne však možno konštatovať, že úlohou súdu nie je doslovné - otrocké opísanie,

všetkých prednesov účastníka v konaní, ale vystihnutie podstaty jeho právnej či skutkovej

argumentácie, s ktorou je potrebné sa v rámci posudzovania návrhu vysporiadať...

Zmluva o úvere aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu je v časti označenia

zmluvných strán určitou, dostatočne identifikujúcou poskytovateľa úveru i subjekt klienta

a nie sú tu žiadne skutočnosti dôvodne spochybňujúce existenciu oprávnenia Z. F. konať v

mene S., ktorá bola v konaní preukázaná dokladmi a internými predpismi organizácie

predloženými žalovaným. Neplatnosť zmluvy nemôže spôsobovať nedostatok úpravy

označenej peňažnej meny na základe spoločenských zmien v neskoršom období, ani

prípadné odlišné rozhodnutia súdov v obdobných veciach, pričom však v súvislosti s tým je

potrebné uviesť, že v tomto konaní to bol žalovaný, ktorý na podporu svojich stanovísk

predložil súdu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR riešiace ako otázku predbežnú otázku

oprávnenia konať v mene S. v úverových veciach v období totožnom s obdobím uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy.

Nakoľko odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutí nezistil ani

žiadne skutočnosti spôsobujúce nepredvídateľnosť rozsudku, s právnym názorom súdu

prvého stupňa a dôvodmi jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil a preto ho podľa

a potvrdil.“

13. Predmetné rozhodnutie krajského súdu (a v jeho rozsahu tiež prvostupňové

rozhodnutie, keďže bolo potvrdené odvolacím súdom, pozn.) obsahuje podľa názoru

ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by

jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

14. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Ústavný súd poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 28. februára 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne odvolacie závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav (odvolávajúc sa aj na predošlé konanie vo veci,

pozn.), k čomu krajský súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj

, ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

16. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Keďže sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1

len z dôvodu svojvoľnosti a arbitrárnosti záverov napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným

článkom , ktorý mal byť podľa neho taktiež porušený. Pretože ústavný súd nezistil

príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a rozsudkom krajského súdu a možným

porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , resp.

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno vzhľadom na to

uvažovať ani o porušení základného práva podľa .

18. Absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej

zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľa

hmotnoprávneho charakteru (). Ústavný súd totiž v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

19. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa je aj v časti

namietajúcej porušenie zjavne neopodstatnená.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012