Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 305/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené prostredníctvom

jeho predsedu JUDr. Š. H. o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. J. H., JUDr. S. K.

a JUDr. L. M. n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. apríla 2012

doručené vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo

„účastník konania“) vyjadrené prostredníctvom jeho predsedu JUDr. Š. H., ktorým namieta

predpojatosť sudcov ústavného súdu JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci sťažnosti JUDr. M. T.,

správkyne konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. „v konkurze“, B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , ktorou namieta porušenie svojich

základných práv zaručených , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.

1 Obdo .

Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie

od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.

Účastník konania v rámci uplatnenej námietky zaujatosti uviedol:

«Predpojatosť JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. naznačuje spôsob rozhodnutia

druhého senátu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej

nálezom o.i. rozhodol, že Špecializovaný trestný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

PK a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušili a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom M. Š. na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti väzby a najvyššiemu súdu uložil povinnosť zaplatiť M. Š.

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €. Najvyšší súd však, ako to ostatne

vyplýva zo zberného spisu , právo M. Š. na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby neporušil. Sťažnosť obžalovaného M. Š. smerujúca proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu, bola najvyššiemu súdu predložená na rozhodnutie

28. septembra 2010. Predseda senátu najvyššieho súdu 30. septembra 2010 určil termín

neverejného zasadnutia na 6. októbra 2010, kedy najvyšší súd vo veci rozhodol a to tak, že

sťažnosť obžalovaného zamietol. Podľa rozsudok treba

písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných

veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom podľa

citované ustanovenie treba primerane použiť aj na písomné vyhotovenie uznesenia.

Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sudcom spravodajcom odovzdané predsedovi senátu v

piatok 15. októbra 2010, teda v siedmy pracovný deň po vyhlásení rozhodnutia a v ôsmy

pracovný deň, 18. októbra 2010, bol spis vrátený Špecializovanému trestnému súdu v

Pezinku. Od rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu, až po odovzdanie písomne vypracovaného rozhodnutia

do trestnej kancelárie a vrátenie spisu prvostupňovému súdu uplynulo osem pracovných

dní.

Ústavný súd svojím rozhodnutím v bode 2. výroku nálezu sp. zn.

nerešpektoval citované ustanovenia , keď vyslovil, že aj najvyšší súd

porušil právo M. Š. na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby argumentujúc, že písomné

vyhotovenie uznesenia si nielen na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, ale aj

na najvyššom súde vyžiadalo „neprimerane dlhú dobu“ (str. 22 nálezu) a za „prieťahy“

v konaní najvyššieho súdu priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 €. Takéto a označenému nálezu podobné rozhodnutia neposilňujú dôveru verejnosti

k ústavného súdu, ani dôveru v nezávislé a spravodlivé rozhodovanie všeobecných súdov.

Cieľom inštitútu vylúčenia sudcu nie je sankcionovanie osoby sudcu, ale

zabezpečenie realizácie práva na spravodlivé konanie účastníkov konania, ktorého

súčasťou je aj právo na subjektívne a objektívne nestranný súd. Okolnosti uvedené vo

vzťahu k sudcom JUDr. H., JUDr. K., a JUDr. M. odôvodňujú vznik pochybností

objektívnej povahy o nepredpojatosti sudcu ústavného súdu voči Najvyššiemu súdu ako

účastníkovi konania a voči JUDr. Š. H., ako zástupcovi účastníka konania v zmysle § 27

ods. 1 »

K vyhláseniu o predpojatosti sa listami z 25. mája a 28. mája 2012 vyjadrili sudcovia

ústavného súdu JUDr. L. M., JUDr. J. H. a JUDr. S. K., v ktorých okrem iného uviedli, že

podstata námietok predpojatosti vo vzťahu k ich osobám spočíva v spôsobe ich

rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , pričom

poukázali na obsah ustanovenia

(aplikovateľného v konaní pred ústavným súdom na základe ustanovenia § 31a zákona

o ústavnom súde), podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce

v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

V závere vyjadrenia teda uzavreli, že ako dôvody na ich vylúčenie účastník konania

uviedol spôsob ich rozhodovania v inej veci, preto tieto námietky predpojatosti treba

považovať za nedôvodné. Súčasne vyhlásili, že sa v predmetnej veci účastníka konania

necítia byť predpojatí ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania a ani

k právnemu zástupcovi.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudcovia ústavného súdu L. M., J. H. a S. K. vo svojich vyjadreniach uviedli, že

námietku predpojatosti uplatnenú účastníkom konania považujú za nedôvodnú a že vo veci

vedenej pod sp. zn. sú pripravení rozhodovať objektívne a nestranne.

Účastník konania námietku zaujatosti vo vzťahu k osobám všetkých troch

označených sudcov ústavného súdu odôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe ich

rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Pri posúdení

námietky účastníka konania treba vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 14

ods. 3 („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkom konania prezentované dôvody, o ktoré

opiera spochybnenie nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú

do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní

o vylúčení sudcu neprihliada.

Vychádzajúc z uvedeného záveru III. senát ústavného súdu konštatuje, že nezistil

také skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom

súde pod sp. zn. . Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia

ústavného súdu JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012