Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 214/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov o námietke predpojatosti sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

uplatnenej obchodnou spoločnosťou C., spol. s r. o., B., a C., spol. s r. o. v dodatočnej

likvidácii, zastúpených advokátom JUDr. J. K., B., v konaní o ich sťažnosti vedenej

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth a Sergej Kohut

n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o., a C., spol. s r. o. v

dodatočnej likvidácii (ďalej len „sťažovateľky“), vedená pod sp. zn. ,

ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl.

48 ods. 2 a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. novembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľky podaním z 25. marca 2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

doručeným ústavnému súdu 27. marca 2013 vyhlásili, že po pridelení sťažnosti II. senátu

ústavného súdu odmietajú sudcov tohto senátu Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta pre ich

predpojatosť.

Dôvodom podanej námietky «sú skutočnosti viažuce sa k spôsobu, akým sudcovia

rozhodovali v inom konaní, vecne nerozlučne spojenom s v súčasnosti napádaným

rozhodnutím.

Menovaní sudcovia totiž, ako členovia senátu ÚS SR v konaní č.

rozhodovali o sťažnosti sťažovateľa – F. - pre porušenie o. i. jeho práva na spravodlivé

súdne konanie, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo 16. novembra 2005. V konaní o tejto sťažnosti vtedajší sťažovateľ

v podstate z viacerých dôvodov tvrdil nezákonnosť a protiústavnosť rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR. ktorý ako odvolací súd zruši1 uznesenie prvostupňového konkurzného

súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na úpadcu - sťažovateľa v terajšom

konaní (C., spol. s r. o.). Ústavný súd SR sťažnosti v časti vyhovel, vyhodnotil porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie a napádané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zrušil a

vrátil mu ho na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Čo je však s ohľadom na predkladanú námietku podstatné, uvedený senát svoje

rozhodnutie odôvodnil výlučne tým, že odvolací súd mal v napádanom rozhodnutí konať

o odvolaní podanom neoprávnenou osobou (úpadcom, ktorý nebol navrhovateľom),

v zmysle interpretácie ustanovení v znení účinnom v rozhodnom čase

namietanými sudcami. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedená interpretácia je

neudržateľná, keď popiera základný predpoklad právneho štátu v podobe súdnej kontroly

zákonnosti, možnosti preskúmania prvoinštančného rozhodovania súdu na návrh účastníka

konania, sudcami označený dôvod vôbec nebol predmetom príslušného konania...

Samotný Ústavný súd SR v dotknutom náleze tvrdenia sťažovateľa v časti tvrdeného

porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozvádza na ôsmich stranách (s. 8 - 16 dotknutého nálezu).

Je zrejmé, že súdom použitý dôvod vôbec nebol tvrdený sťažovateľom, nemohol byť

predmetom prieskumu ústavného súdu. a ak dotknutí sudcovia sami pojali do predmetu

konania vlastné dôvody, na ktorých následne aj postavili výrok rozhodnutia, konali výslovne

nad rámce sťažnosti „ultra petitum“, a v rozpore s ust. ..

Zároveň by sme chceli poukázať na vyjadrenia predsedu Najvyššieho súdu... JUDr.

Š. H., ktoré boli uverejnené v médiách/a ktorými tento ústavný činiteľ spochybňuje morálne

kvality sudcov Ústavného súdu JUDr. Horvátha a JUDr. Kohúta.

Aj tieto vyjadrenia nás vedú k presvedčeniu, že naša námietka proti uvedeným

sudcom je zákonná a dôvodná. Neexistuje zákonná záruka v osobách sudcov JUDr.

Horvátha a JUDr. Kohúta, že budú rozhodovať nezaujato a objektívne. Podľa nášho

názoru, uvedení sudcovia nemôžu rozhodovať vo veci tak, aby neporušili ústavné práva

sťažovateľa.».

Sťažnosť sťažovateliek bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012

účinného od 1. marca 2012 do 28. februára 2013 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená

sudcovi Lajosovi Mészárosovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom II. senátu

ústavného súdu.

Označená vec týkajúca sa námietky predpojatosti bola predložená 23. apríla 2013

na rozhodnutie podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na základe

rozvrhu práce IV. senátu ústavného súdu.

Sudcovia Juraj Horváth a Sergej Kohut vo svojich podaniach zo 17. apríla 2013

k námietke predpojatosti uplatnenej sťažovateľkami uviedli, že v predmetnej veci sa necítia

byť predpojatí „ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu

zástupcovi“, pričom obidvaja sudcovia ústavného súdu dôvody ich vylúčenia, ktoré mali

spočívať v rozhodovaní v inej veci, považujú za nedôvodné a neprípustné. Poukázali pritom

na rozhodnutie ústavného súdu č. k. -15 z 26. júna 2012.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateliek opierajúce sa o vyhlásenia predsedu najvyššieho

súdu, tie podľa sudcov ústavného súdu nie sú „vôbec konkretizované (napr. konkrétne

v ktorých médiách, konkrétne ktoré vyjadrenia, konkrétne v ktorých príspevkoch a pod.)“,

a tiež sudcovia zhodne uviedli, že nevedia k nim zaujať stanovisko, pretože takéto neurčité

námietky podľa nich nemôžu byť skutkovým východiskom na vylúčenie z predmetného

konania.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý

sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu

pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudcovia ústavného súdu Juraj Horváth a Sergej Kohut vo svojich vyjadreniach

uviedli, že námietku predpojatosti uplatnenú účastníkmi konania považujú za nedôvodnú

a že vo veci vedenej pod sp. zn. sú pripravení rozhodovať objektívne

a nestranne.

Účastníci konania námietku zaujatosti vo vzťahu k dvom sudcom ústavného súdu

odôvodnili okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe ich rozhodovania vo veci vedenej

ústavným súdom pod sp. zn. .

Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať aj z právnej úpravy

obsiahnutej v ustanovení („Dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto

účastníkmi konania prezentované dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti

označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených

okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada.

Vychádzajúc z uvedeného záveru III. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaní

sťažovateliek nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa

viedli k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. .

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Juraj

Horváth a Sergej Kohut nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013