Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 381/2015
PDF · 336.57 KB
No categories available
II. ÚS 381/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval námietku predpojatosti sudkyne Ústavného súdu
Slovenskej republiky Marianny Mochnáčovej vznesenú , t. č. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou
Lechmanovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, o dôvodoch jej vylúčenia
z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 5408/2015 a takto
rozhodol:
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianna Mochnáčová n i e j e
v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 5408/2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2015
doručené doplnenie sťažnosti , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
25 C 220/2006 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2013.
Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2015 pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, ktorého členkou je aj sudkyňa
Marianna Mochnáčová, ktorej bola vec sťažovateľa pridelená ako sudkyni spravodajkyni.
Sťažovateľ v doplnenej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. mája 2015 uviedol:
„Sťažovateľ týmto vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Marianne
Mochnáčovej a žiada jej vylúčenie z konania ohľadom rozhodovania o jeho Ústavnej
sťažnosti a to z dôvodu, že na ňu podal trestné oznámenie pre korupčné správanie,
ohováranie osoby sťažovateľa a pod. a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia
podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená
pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné
pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“
K vyhláseniu o predpojatosti sa sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová
vyjadrila listom z 26. mája 2015, v ktorom uviedla, že má pridelenú ešte jednu vec
sťažovateľa vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 5408/2015 a že sa necíti byť vo veci
predpojatá.
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní
v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov
I. senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom písomnom vyjadrení
uviedla, že sa necíti byť predpojatá vo veci.
Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať aj z právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkmi
konania prezentované dôvody, o ktoré sa opiera spochybnenie nezaujatosti označenej
sudkyne ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností,
na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.
Vychádzajúc z uvedeného záveru, II. senát konštatuje, že v podaní sťažovateľa
nezistil také konkrétne a závažné skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom
súde viedli k vylúčeniu uvedenej sudkyne z výkonu sudcovskej funkcie v konaní, pretože
zo subjektívneho hľadiska sa necíti byť predpojatá vo veci konať a objektívne sťažovateľom
uvedené len všeobecné dôvody bez označenia konkrétnych dôvodov nemôžu zakladať
zákonný dôvod na jej vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie.
II. senát výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudkyňa ústavného súdu
Marianna Mochnáčová nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015