Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 591/2015
PDF · 435.69 KB
No categories available
II. ÚS 591/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a dislava Orosza predbežne prerokoval námietky predpojatosti sudcov
Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka a Milana Ľalíka vznesené prezidentom
Slovenskej republiky Andrejom Kiskom o dôvodoch ich vylúčenia z výkonu sudcovskej
funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015
a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík n i e s ú
v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta
2014 doručená sťažnosť JUDr. Gabriely Šimonovej, sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia svojich
základných práv a slobôd podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 21 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku o odvolaní z funkcie členky Súdnej rady
Slovenskej republiky č. 1249 2014 BA zo 16. júna 2014.
Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2014 pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, pričom predsedom senátu je Peter
Brňák, sudcom spravodajcom je Milan Ľalík a ďalšou členkou senátu je Marianna
Mochnáčová.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podaním doručeným ústavnému súdu
23. júna 2015 vzniesol námietku predpojatosti proti sudcovi tohto senátu Petrovi Brňákovi
a Milanovi Ľalíkovi, v ktorom uviedol:
„... Proti uzneseniu o prijatí niet žiadneho opravného prostriedku; niet žiadneho
právneho prostriedku, ktorým by sa účastník konania mohol domôcť predloženia veci
do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov. Z toho vyplýva, že proti
takému postupu väčšiny I. senátu, ktoré považujem za svojvoľné, sa dá brániť len procesným
úkonom podľa § 28 zákona o ústavnom súde: odmietnutím sudcov pre ich predpojatosť.
... Ako účastník konania odmietam sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pre ich
zaujatosť; dôvodom na záver o ich predpojatosti je to, že bez ústavného a zákonného
podkladu (rozhodnutie pléna o zjednotení právnych názorov senátov) prijali sťažnosť
Gabriely Šimonovej na ďalšie konanie. Vzhľadom na arbitrárnosť ich postupu a nedostatok
odôvodnenia v uznesení o prijatí je dôvodné predpokladať, že odmietnutí sudcovia konali
a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie z osobných dôvodov (vzťah
ku sťažovateľke).“
K vyhláseniu o predpojatosti sa sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík
vyjadrili listami z 2. júla 2015.
Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:
„V predmetnej veci sa necítim byť zaujatý, keďže nemám žiadny vzťah k veci ani
k účastníkom konania; sťažovateľku osobne nepoznám.“
Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol:
„V predmetnej veci sa necítim byť predpojatý, pretože nemám žiadny vzťah k veci ani
k účastníkom konania; sťažovateľku poznám iba bežne tak, ako celý rad sudcov Slovenskej
republiky.“
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k
veci, k účastníkom konania alebo i k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju
účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014 a na rok 2015 pri rozhodovaní
v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov
I. senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík vo svojich vyjadreniach uviedli,
že námietku predpojatosti uplatnenú prezidentom Slovenskej republiky považujú
za nedôvodnú.
Prezident Slovenskej republiky námietku predpojatosti proti týmto sudcom ústavného
súdu v podstate odôvodnil tým, že prijali sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie bez toho,
aby vec predložili do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov, keď
iný senát v obdobnej veci meritórne rozhodol. Tento postup mal svedčiť o arbitrárnosti ich
postupu a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v uznesení, takže je dôvodné
predpokladať, že títo sudcovia konali a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
z osobných dôvodov (vzťah k sťažovateľke).
Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať z právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto
účastníkmi konania prezentované dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti
označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených
okolností, na ktoré konajúci ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.
Prezentovaný dôvod uvedený v námietkach proti uvedeným sudcom spadá do rámca
negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu
prihliadať nemôže, pretože išlo o vyslovenie právneho názoru premietnutého
do rozhodnutia, čo je výlučne vecou daného senátu, ktorý o veci rozhoduje. Ústavný súd
v kontexte toho tiež zohľadnil ústavne postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiež
skutočnosť, že garanciou pre nestrannosť ochrany ústavnosti v označenej veci je aj to, že jej
prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti celého senátu, a nie samotného sudcu.
Obidvaja sudcovia sa vyjadrili, že nemajú žiadny vzťah k sťažovateľke, keď námietka
vznesená v tomto smere vznesená prezidentom Slovenskej republiky navyše bola založená
len na predpoklade, a nie na relevantných skutočnostiach, ktoré by potvrdzovali tento
predpoklad.
Vychádzajúc z uvedených záverov, II. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaní
prezidenta Slovenskej republiky nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona
o ústavnom súde viedli k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Peter Brňák
a Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2015