Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 591/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a dislava Orosza predbežne prerokoval námietky predpojatosti sudcov

Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka a Milana Ľalíka vznesené prezidentom

Slovenskej republiky Andrejom Kiskom o dôvodoch ich vylúčenia z výkonu sudcovskej

funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík n i e s ú

v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2014 doručená sťažnosť JUDr. Gabriely Šimonovej, sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia svojich

základných práv a slobôd podľa a

a podľa čl. 21 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku o odvolaní z funkcie členky Súdnej rady

Slovenskej republiky č. 1249 2014 BA zo 16. júna 2014.

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2014 pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, pričom predsedom senátu je Peter

Brňák, sudcom spravodajcom je Milan Ľalík a ďalšou členkou senátu je Marianna

Mochnáčová.

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podaním doručeným ústavnému súdu

23. júna 2015 vzniesol námietku predpojatosti proti sudcovi tohto senátu Petrovi Brňákovi

a Milanovi Ľalíkovi, v ktorom uviedol:

„... Proti uzneseniu o prijatí niet žiadneho opravného prostriedku; niet žiadneho

právneho prostriedku, ktorým by sa účastník konania mohol domôcť predloženia veci

do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov. Z toho vyplýva, že proti

takému postupu väčšiny I. senátu, ktoré považujem za svojvoľné, sa dá brániť len procesným

úkonom podľa : odmietnutím sudcov pre ich predpojatosť.

... Ako účastník konania odmietam sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pre ich

zaujatosť; dôvodom na záver o ich predpojatosti je to, že bez ústavného a zákonného

podkladu (rozhodnutie pléna o zjednotení právnych názorov senátov) prijali sťažnosť

Gabriely Šimonovej na ďalšie konanie. Vzhľadom na arbitrárnosť ich postupu a nedostatok

odôvodnenia v uznesení o prijatí je dôvodné predpokladať, že odmietnutí sudcovia konali

a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie z osobných dôvodov (vzťah

ku sťažovateľke).“

K vyhláseniu o predpojatosti sa sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík

vyjadrili listami z 2. júla 2015.

Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:

„V predmetnej veci sa necítim byť zaujatý, keďže nemám žiadny vzťah k veci ani

k účastníkom konania; sťažovateľku osobne nepoznám.“

Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol:

„V predmetnej veci sa necítim byť predpojatý, pretože nemám žiadny vzťah k veci ani

k účastníkom konania; sťažovateľku poznám iba bežne tak, ako celý rad sudcov Slovenskej

republiky.“

II.

Podľa ustanovenia

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k

veci, k účastníkom konania alebo i k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju

účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014 a na rok 2015 pri rozhodovaní

v senáte podľa rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov

I. senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (, ).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík vo svojich vyjadreniach uviedli,

že námietku predpojatosti uplatnenú prezidentom Slovenskej republiky považujú

za nedôvodnú.

Prezident Slovenskej republiky námietku predpojatosti proti týmto sudcom ústavného

súdu v podstate odôvodnil tým, že prijali sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie bez toho,

aby vec predložili do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov, keď

iný senát v obdobnej veci meritórne rozhodol. Tento postup mal svedčiť o arbitrárnosti ich

postupu a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v uznesení, takže je dôvodné

predpokladať, že títo sudcovia konali a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

z osobných dôvodov (vzťah k sťažovateľke).

Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať z právnej úpravy

obsiahnutej v ustanovení („Dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto

účastníkmi konania prezentované dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti

označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených

okolností, na ktoré konajúci ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.

Prezentovaný dôvod uvedený v námietkach proti uvedeným sudcom spadá do rámca

negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu

prihliadať nemôže, pretože išlo o vyslovenie právneho názoru premietnutého

do rozhodnutia, čo je výlučne vecou daného senátu, ktorý o veci rozhoduje. Ústavný súd

v kontexte toho tiež zohľadnil ústavne postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiež

skutočnosť, že garanciou pre nestrannosť ochrany ústavnosti v označenej veci je aj to, že jej

prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti celého senátu, a nie samotného sudcu.

Obidvaja sudcovia sa vyjadrili, že nemajú žiadny vzťah k sťažovateľke, keď námietka

vznesená v tomto smere vznesená prezidentom Slovenskej republiky navyše bola založená

len na predpoklade, a nie na relevantných skutočnostiach, ktoré by potvrdzovali tento

predpoklad.

Vychádzajúc z uvedených záverov, II. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaní

prezidenta Slovenskej republiky nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona

o ústavnom súde viedli k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. .

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Peter Brňák

a Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2015