Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 290/2012
PDF · 145.27 KB
No categories available
III. ÚS 290/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej spoločnosťou
F., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“, vedené pod sp. zn.
Rvp 4086/2012, sp. zn. Rvp 4087/2012, sp. zn. Rvp 4088/2012, sp. zn. Rvp 4089/2012
a sp. zn. Rvp 4090/2012, ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Dunajská Streda, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4086/2012, sp. zn.
Rvp 4087/2012, sp. zn. Rvp 4088/2012, sp. zn. Rvp 4089/2012 a sp. zn. Rvp 4090/2012
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 290/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn.
Rvp 4086/2012, sp. zn. Rvp 4087/2012, sp. zn. Rvp 4088/2012, sp. zn. Rvp 4089/2012
a sp. zn. Rvp 4090/2012, ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Dunajská
Streda (ďalej len „okresný súd“).
Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že ako oprávnená podala súdnemu exekútorovi
5 návrhov na vykonanie exekúcie, ktorým boli pridelené spisové značky: EX128892011,
EX 16572010, EX 59332009, EX 35542009 a EX 123272011.
Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých však
okresný súd dosiaľ nerozhodol, čím porušil označené práva sťažovateľky.
Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti
s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu vyslovil porušenie jej
označených práv, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zakázal
mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal finančné
zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme
hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali
a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4086/2012, sp. zn. Rvp 4087/2012, sp. zn. Rvp 4088/2012, sp. zn. Rvp 4089/2012
a sp. zn. Rvp 4090/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie.
2. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci
sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod
ktorými sú ňou namietané konania pred okresným súdom vedené.
Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,
že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase
neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie
právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný rozsah
nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľky, nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady.“
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
(napriek tomu, že aj samotné splnomocnenia nie sú právne perfektné, pozn.) konštatuje, že
sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné
preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto
ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o riadne nevybavenie jej
sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla podať
sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj predsedovi nadriadeného krajského
súdu, aby urobil vo veci nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Rokovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto
v danej veci stratili opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júna 2012