Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 310/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. C., K., zastúpeného advokátskou kanceláriou

JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. J. L.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012

doručená sťažnosť M. C., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „27. júla 2009 som na Okresný súd v Žiline podal

návrh na zaplatenie sumy 2 131,35 € s príslušenstvom. Toto konanie sa vedie na Okresnom

súde v Žiline pod č. k. . Následne súd dňa 30. 7. 2009 vydal platobný rozkaz,

ktorým môjmu návrhu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca dňa 20. 8.

2009 odpor, na ktorý sme sa dňa 7. 9. 2009 vyjadrili. Následne súd vytýčil termín

pojednávania 26. 5. 2010, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že v lehote 1 mesiaca sú

navrhovateľ a odporca povinný oznámiť súdu výsledok mimosúdneho rokovania. Podaním

zo dňa 29. 9. 2010 som súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo a preto žiadam, aby

súd vo veci konal a rozhodol. Súd však vo veci pojednávanie nenariadil a preto som

opätovne 6. 6. 2011 žiadal o pokračovanie v konaní a súd nariadil pojednávanie na 19. 8.

2011. Pojednávanie dňa 19. 8. 2011 súd následne uznesením odročil s tým, že na 18. 10.

2011 nariadil ohliadku na mieste samom.“.

Sťažovateľ tvrdí, že od „18. až do dnešného dňa súd vo veci nenariadil

pojednávanie“.

Sťažovateľ je toho názoru, že „okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie prebieha už

viac ako 2 roky a za obdobie od 07. 09. 2009 až do 26. 5. 2010 (8 mesiacov), v období 29.

9. 2010 – 19. 8. 2011 (11 mesiacov) ako aj v období od. 18. 10. 2011 – 13. 04. 2010

(6 mesiacov) súd vo veci nekonal a doposiaľ právoplatne nerozhodol“.

Z priložených príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v priebehu napadnutého

konania sa snažil urýchliť priebeh konania, a to sťažnosťou adresovanou predsedovi

okresného súdu doručenou okresnému súdu 28. septembra 2011, na ktorú reagoval okresný

súd listom z 18. októbra 2011 doručeným sťažovateľovi 25. októbra 2011. Okresný súd

v odpovedi na sťažnosť uviedol, že „skutočnosť, že v období od podania návrhu na súd

do 26. 5. 2010, nebolo uskutočnené vo veci pojednávanie, nie je možné považovať, že by súd

bol nečinný. Vo veci sa vykonávali procesné úkony, potrebné pred nariadením

pojednávania. Sťažnosť je čiastočne dôvodná pokiaľ ide o obdobie nečinnosti súdu od 29. 9.

2010 do 21. 6. 2011 kedy bola zákonná sudkyňa dlhší čas PN.“.

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho

označených práv, preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a listiny a právo podľa dohovoru, aby ústavný súd

okresnému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a čl. 38 ods. listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

(dva a pol roka) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa,

preto jeho sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (podobne napr. , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal z vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy z 18. októbra 2011, ako aj z ústavným súdom vyžiadanej

chronológie úkonov okresného súdu a účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej zistil, že

v období namietanom sťažovateľom, teda od podania návrhu do 26. mája 2010, nebol

okresný súd nečinný tak, ako tvrdil sťažovateľ, pretože v rámci tohto obdobia vykonal

viacero procesných úkonov. Okresný súd v rámci uvedeného obdobia vydal 30. júla 2009

platobný rozkaz, ktorý bol na základe podaného odporu 20. augusta 2009 zrušený, ďalej

uznesením z 16. marca 2010 pripustil zmenu účastníkov konania na základe podania

sťažovateľa z 9. marca 2010, toto uznesenie následne doručoval právnym zástupcom

účastníkov konania a taktiež vyhovel žiadosti sťažovateľa na odročenie termínu

pojednávania, ktoré bolo pôvodne nariadené na 7. máj 2010. Týmito procesnými úkonmi

okresný súdu reagoval na vzniknutú procesnú situáciu a ich vykonanie bolo potrebné

na prípravu pojednávania. Preto neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd bol

v uvedenom období nečinný.

Navyše z chronológie procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd

pojednávanie konané 26. mája 2010 odročil na neurčito pre účely dosiahnutia mimosúdnej

dohody medzi účastníkmi, ktorým uložil povinnosť oznámiť súdu jeho výsledok v priebehu

jedného mesiaca. Sám sťažovateľ svojím podaním z 22. júla 2010 žiadal okresný súd

o predĺženie lehoty na mimosúdne rokovanie. Je pravdou, že sťažovateľ podaním

doručeným okresnému súdu 29. septembra 2010 žiadal o nariadenie pojednávania vo veci,

keďže k mimosúdnej dohode nedošlo, a že okresný súd na túto žiadosť sťažovateľa reagoval

až 20. júna 2011, keď nariadil pojednávanie na 19. august 2011, ale toto obdobie

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu ústavný súd posúdil ako ojedinelú nečinnosť

okresného súdu.

Ústavný súd pri rozhodovaní tiež prihliadal na rozhodovaciu prax a judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho

konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012