Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 240/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť K. M., L., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I.,

zastúpeného advokátom Mgr. M. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného v , základného práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v , základného práva

zaručeného v , ako aj práv zaručených v

písm. a), čl. 6 ods. 1, 3 písm. d) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -207

zo 16. novembra 2010 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -247

z 27. januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra

2011 doručená (na poštovú prepravu podaná 13. decembra 2011) sťažnosť K. M., L., t. č.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva zaručeného v (ďalej

len „ústava“), základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva zaručeného v , ako aj práv zaručených v

písm. a), čl. 6 ods. 1, 3 písm. d) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -207 zo 16. novembra 2010 a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -247 z 27. januára

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako obžalovaný bol rozsudkom

okresného súdu č. k. -207 zo 16. novembra 2010 uznaný za vinného

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 172

ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) v znení

účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „“) na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, za ktorý mu bol okrem iného uložený aj

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu, čo sa týka výroku o vine, a tým aj

proti výroku o treste riadne a včas odvolanie, ktorým okrem iného namietal najmä

nesprávne určenú hodnotu u neho zaistenej drogy, resp. spôsob zistenia jej ceny. Sťažovateľ

vytýkal okresnému súdu, že zistenie hodnoty drogy spôsobom vynásobenia počtu obvykle

jednorazových dávok, ktoré by sa podľa odhadu Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru (ďalej len „KEÚ“) z celkového u neho zaisteného množstva drogy dali

vyrobiť, a ceny určenej Národnou protidrogovou jednotkou (ďalej len „NPJ“) tiež odhadom

za takúto obvykle jednorazovú dávku danej drogy na čiernom trhu v mieste a čase spáchania

skutku je nesprávne. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu

v Žiline vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. podľa jeho tvrdenia v obdobnej

právnej veci, v zmysle záverov ktorého znalecké štandardy KEÚ predstavujú len určitú

hypotetickú rovinu, ktorá je výrazne rozporná s nárokmi a objektívnymi potrebami

konzumentov psychotropných a omamných látok. Podľa názoru sťažovateľa hodnota drogy

by mala byť vyjadrením ceny celkového u neho zaisteného množstva ako celku na čiernom

trhu s ohľadom iba na jeho druh a hmotnosť (bez zisťovania počtu obvykle jednorazových

dávok, ktoré by bolo možné z celkového zaisteného množstva vyrobiť, pozn.). Sťažovateľ

zdôraznil, že on sám si nikdy nebol vedomý toho, aký počet obvykle jednorazových dávok

by sa dalo vyrobiť z celkového u neho zaisteného množstva drogy, ako ani toho, aká je cena

takejto jednej obvykle jednorazovej dávky. V nadväznosti na tieto námietky sťažovateľ tiež

napádal aj nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkov, ktorých spáchanie sa mu kládlo za vinu,

ako zločinu obzvlášť závažného podľa , teda

spáchaného vo väčšom rozsahu.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k.

-207 zo 16. novembra 2010 rozhodol uznesením č. k. -247

z 27. januára 2011 tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Následne sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. -247

z 27. januára 2011 mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, ktorým namietal dovolací

dôvod podľa ustanovenia v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „“), a teda že rozhodnutie

krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorého naplnenie odôvodnil

rovnakými námietkami, akými odôvodňuje aj túto sťažnosť (pozri ďalej).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní

sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. -247 z 27. januára 2011

uznesením sp. zn. z 31. augusta 2011 tak, že toto dovolanie ako zrejme

nedôvodné odmietol.

Sťažovateľ namietané porušenie ním označených práv zaručených

a dohovorom odôvodňuje v podstate rovnakými námietkami, akými odôvodňoval svoje

odvolanie a následne aj dovolanie, pričom v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... Krajský súd sa nestotožnil s dôvodmi môjho odvolania a zamietol moje odvolanie

ako nedôvodné z dôvodu, že predpokladal, že som mal v úmysle drogy distribuovať v

malých dávkach jednotlivo a preto nepokladal za správne hodnotiť množstvo látky u mňa

nájdenej ako celok za hodnotu nižšiu.

Krajský súd v Trenčíne pripustil ako dôkaz doplnený znalecký posudok RNDr. Mgr.

V. K., kde bolo množstvo 46,054 g kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu ako celku

ohodnotené na sumu 2 302,70 až 3 684,30 EUR, avšak s týmto sa žiadnym relevantným

spôsobom nevysporiadal. Rozhodne nemôžem súhlasiť s tou skutočnosťou, že ak by toto

množstvo bolo nájdené u mňa v celku, t. j. v nejakom igelitovom vrecku bolo by možné v

zmysle teoretickej roviny uvažovať v zmysle návrhu obhajoby t. j. vychádzať z hodnoty

množstva látky, ako celku. To, že bolo u mňa nájdených celkom 15 dielčích dávok ešte

neznamená, že som ich jednoznačne predával a distribuoval ďalším osobám. Ja som síce vo

svojej výpovedi priznal, že som ich dával kamarátom, ktorí mi platili len náklady s tým

spojené, avšak prevažná väčšina tejto drogy vždy bola pre moju osobnú spotrebu.

... Okresný súd Považská Bystrica ani Krajský súd Trenčín sa vôbec nevysporiadal

s argumentami, ktoré som uviedol nielen na pojednávaní, ale aj vo svojom odvolaní proti

rozsudku prvostupňového súdu, a ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku RNDr. V. K. a

teda, že množstvo omamných látok, ktoré sa u mňa našli, by bolo možné predať v

stredoslovenskom kraji za hodnotu pohybujúcu sa od 2 302,70 Eur, to znamená, že v zmysle

§ 125 Tr. zák. spadá táto suma do škody malej a z toho dôvodu súd porušil moje základné

práva, keď použil pre moje odsúdenie § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák., keďže je zrejmé, že som

svojim konaním naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu len v odseku 1. ...

Okresný ani krajský súd nedostatočne skutkovo odôvodnili svoje rozhodnutie

a nevysporiadali sa s mojimi námietkami uvedenými na pojednávaniach a v odvolaní,

nezaujali k nim žiadny právny názor odôvodňujúci ich rozhodnutie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa , a SR

a podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), podľa čl. 6 ods. 1, 3 písm. d) a podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivé

súdne konanie a právo na uloženie trestu výlučne na základe zákona bolo Uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -247 zo dňa 27. 1. 2011 a rozsudok

Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16. 11. 2011 porušené.

Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -247 zo dňa

27. 1. 2011 a rozsudok Okresného súdu v Považskej Bytrici sp. zn. zo dňa

16. 11. 2011 zrušuje a vracia vec Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených základných práv a práv

zaručených a dohovorom rozsudkom okresného súdu č. k. -207

zo 16. novembra 2010 a tiež uznesením krajského súdu č. k. -247

z 27. januára 2011, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku toho, že podľa sťažovateľa

sa označené všeobecné súdy nevysporiadali s jeho námietkou týkajúcou sa spôsobu určenia

ceny u neho zaistenej drogy. Podľa sťažovateľa by sa hodnota zaistenej drogy mala správne

určiť cenou celkového zaisteného množstva drogy ako celku na čiernom trhu v čase

a mieste spáchania skutku s prihliadnutím iba na jeho hmotnosť (váhu) a druh a nie

vynásobením odhadom KEÚ určeného počtu obvykle jednorazových dávok, ktoré by sa dali

vyrobiť zo zaisteného množstva drogy, a tiež odhadom NPJ určenou cenou za takúto dávku

na čiernom trhu. Uvedené najmä vzhľadom na záver vyjadrený v doplnení znaleckého

posudku RNDr. Mgr. V. K., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, predloženého

sťažovateľom až na verejnom zasadnutí krajského súdu o jeho odvolaní, podľa ktorého

celkové množstvo u sťažovateľa zaistenej drogy (46,054 g kryštalickej látky s obsahom

metamfetamínu) ako celku bolo minimálne ohodnotené sumou 2 302,70 €, malo podľa

sťažovateľa v končenom dôsledku za následok aj nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku

spočívajúcu v aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty na jeho prípad uvedenej v § 172

ods. 2 písm. e) , pretože podľa sťažovateľa pri cene zaistenej drogy v

sume 2 302,70 € by bolo potrebné na daný prípad aplikovať základnú skutkovú podstatu s

podstatne nižšou trestnou sadzbou.

1. K napadnutému rozhodnutiu okresného súdu

Pokiaľ ide o namietaný rozsudok okresného súdu č. k. -207

zo 16. novembra 2010, ústavný súd podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak...

nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že označený rozsudok okresného súdu

bol na základe využitia riadneho opravného prostriedku (odvolania) sťažovateľom

preskúmaný krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , a to z hľadiska

námietok, ktorými je odôvodňovaná aj táto sťažnosť. Na základe sťažovateľom podaného

odvolania sa tak krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho

súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľ proti rozhodnutiu krajského súdu uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

2. K napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

Pokiaľ ide o sťažovateľom napádané uznesenie krajského súdu č. k.

-247 z 27. januára 2011, odvolávajúc sa na svoju judikatúru, podľa ktorej

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) sa ústavná sťažnosť

proti druhostupňovému rozhodnutiu považuje za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní

(ktorým však bolo dovolanie odmietnuté z procesných dôvodov, a preto nedošlo k vecnému

preskúmaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia, pozn.) a lehota na podanie sťažnosti

proti dovolaním napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu sa tak považuje za zachovanú

(napr. , ), ústavný súd aj v tomto prípade vzhľadom na to, že

najvyšší súd dovolanie sťažovateľa proti označenému rozhodnutiu krajského súdu bez

preskúmania veci odmietol podľa , považuje sťažnosť

sťažovateľa proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu za riadne a včas podanú.

Ústavný súd tiež konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ namieta nedostatočné zistenie

skutkového stavu všeobecnými súdmi, ústavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (). Vo všeobecnosti

úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

(). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (napr. ).

Krajský súd v napádanom uznesení č. k. -247 z 27. januára 2011

svoje závery odôvodnil takto:

«... Pokiaľ sa týka skutkového stavu, tento mal súd prvého stupňa správne zistený

a preukázaný, pričom k množstvu nájdenej látky s obsahom metamfetamínu, ako aj k ďalším

zaisteným komponentom sa obžalovaný v celom rozsahu doznal a v tomto smere nič

nenamietal. V trestnom spise sa nachádza dostatok dôkazov, na základe ktorých došlo

k dôslednému zadokumentovaniu postupu orgánov činných v prípravnom konaní pri

odhaľovaní trestnej činnosti obžalovaného a ani vykonaným dokazovaním na hlavnom

pojednávaní nevznikli žiadne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako je tento uvedený vo

výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pokiaľ sa týka námietky obhajoby ohľadne stanovenia hodnoty nájdenej látky

s obsahom metamfetamínu, podľa ktorej došlo pri tomto výpočte k pochybeniu,

k nadhodnoteniu a tým aj k nesprávnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného v zmysle

ustanovenia § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák., teda, že skutku sa dopustil vo väčšom rozsahu,

s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

Na jednej strane je síce faktom, že množstvo 46,054 g kryštalickej látky s obsahom

metamfetamínu ako celku, bolo znalkyňou RNDr. Mgr. V. K. ohodnotené na sumu 2.302,70

až 3.684,30 €. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by takéto množstvo látky bolo u

obžalovaného nájdené v celku, t.j. napríklad v nejakom igelitovom vrecku a podobne, bolo

by možné v teoretickej rovine uvažovať v zmysle návrhu obhajoby, teda, vychádzať

z hodnoty množstva látky ako celku.

Ako však vyplynulo zo spisového materiálu, u obžalovaného bolo nájdených celkom

15 dielčích dávok kryštalickej látky obsahujúcej metamfetamín a množstvo ďalších

komponentov pripravených na rozdávkovanie tejto látky na obvykle jednorazové dávky, ako

napríklad nastrihané papieriky rozmerov 6 x 6 cm, 23 kusov prázdnych skladačiek, plastové

trubičky, čierna izolačná páska na zalepenie skladačiek a podobne. S týmto nálezom

korešponduje aj jeho výpoveď, v ktorej doznal, že metamfetamín predával a distribuoval

ďalším osobám. V trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Tr. zák. ide

o ohrozovací delikt a podstatou pre hodnotenie jeho závažnosti z hľadiska kvalifikovanej

skutkovej podstaty je dôležité, koľko obvyklých jednorazových dávok páchateľ môže

z takýchto látok pripraviť, a teda koľko konzumentov drogy, ale aj zatiaľ ešte drogovo

nezávislých záujemcov môže uspokojiť a práve na základe množstva a hodnoty obvyklých

jednorazových dávok, v tom ktorom regióne, je potrebné ustáliť, či sa páchateľ dopustil

takéhoto konania vo väčšom rozsahu, v značnom rozsahu, alebo vo veľkom rozsahu. Keďže

v predmetnej trestnej veci, vzhľadom na horeuvedené, nemal odvolací súd žiadne

pochybnosti o tom, že obžalovaný K. M. predmetný metamfetamín distribuoval „na

drobno“, resp. mal ho pripravený na takúto distribúciu, správne potom orgány prípravného

konania, ale aj súd prvého stupňa dospeli k záveru, že skutku sa dopustil vo väčšom

rozsahu, keď hodnota 830 obvykle jednorazových dávok bola stanovená v regióne T. kraja

na minimálne 5.810 €. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd námietky obžalovaného

ohľadne hodnoty metamfetamínu nepovažoval za relevantné a odvolanie obžalovaného,

pokiaľ sa týka uznania viny, resp. právnej kvalifikácie jeho konania, nepovažoval za

dôvodné...»

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd svoje závery týkajúce

sa skutkového zistenia o určení hodnoty drogy ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil a z jeho rozhodnutia vyplýva, že do jeho odôvodnenia uviedol logický postup, na

základe akých skutočností a akých úvah pri ich hodnotení dospel k svojim záverom

týkajúcim sa spôsobu a rozsahu zistenia skutkového stavu, takže tieto závery nemožno

kvalifikovať ako neodôvodnené, arbitrárne alebo svojvoľné, t. j. bez opory vo vykonanom

dokazovaní.

Sťažovateľ, ako to už bolo uvedené, namieta nesprávnosť spôsobu určenia hodnoty,

resp. ocenenia u neho zaistenej drogy, pokiaľ táto nebola určená ako veľkoobchodná cena

celkového u neho zaisteného množstva. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným

dokazovaním (výpoveďou sťažovateľa a tiež na základe toho, že okrem drogy boli u neho

zaistené aj prostriedky a pomôcky slúžiace na výrobu konzumných dávok, pozn.) bolo

preukázané, že sťažovateľ nebol „veľkoobchodným“ dodávateľom drogy, ale túto

distribuoval „na drobno“ koncovým konzumentom, nemožno krajskému súdu nič vytknúť,

ak úplne logicky pri určení hodnoty drogy ako kritéria na ustálenie rozsahu činu

nevychádzal z jeho veľkoobchodnej ceny. Inými slovami, keďže sa preukázalo, že

sťažovateľ sám predával zaistenú drogu konečným spotrebiteľom, podľa ústavného súdu bol

logickým a odôvodneným spôsobom na určenie ceny u sťažovateľa zaistenej drogy použitý

všeobecne objektivizovaný spôsob určenia jej ceny, a to jej rozdelením na obvyklé

jednorazové dávky v závislosti od jej výdatnosti s priradením jej odhadom (keďže ide

o čierny trh, pričom „odhadom“ sa rozumie nie svojvoľne pre daný prípad, ale rovnako

vo všetkých obdobných prípadoch, avšak „odhadom“ vzhľadom na praktiky čierneho trhu,

pozn.) určenej minimálnej ceny na čiernom trhu. Aj keď sťažovateľ namieta, že on sám

nikdy nemal vedomosť o tom, aký počet obvykle jednorazových dávok by sa z u neho

zaisteného množstva drogy dalo vyrobiť, ako ani o tom, aká by bola cena takejto obvykle

jednorazovej dávky, ústavný súd podotýka, že práve vzhľadom na potrebu zachovania

objektívneho prístupu ku všetkým obdobným prípadom neurčitého množstva (v ktorých by

rôzni páchatelia týchto trestných činov vzhľadom na rôzne premenné okolnosti, napr.

skúsenosť a pod., mohli z rovnakého množstva drogy určitej im neznámej výdatnosti

vyrobiť rôzne množstvá obvyklých jednorazových dávok, pozn.) bol vytvorený takýto

jednotný objektivizovaný systém, resp. postup pri určovaní množstva obvyklých

jednorazových dávok, ktoré by sa dali vyrobiť z konkrétneho množstva drogy určitej

výdatnosti, ktoré by tak boli v rovnakých prípadoch neurčitého množstva rovnaké, t. j.

objektivizované, a teda v konečnom dôsledku porovnateľné.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru ústavného súdu z dôvodu zachovania

identického a transparentného prístupu ku všetkým páchateľom tohto skutku (§ 172

) v neurčitom množstve obdobných prípadov logické pre účely

dokazovania a objektivizovania jeho výsledkov vychádzať z výdatnosti zaistenej drogy, na

základe čoho sa potom, samozrejme vzhľadom na druh zaistenej drogy, určí obvyklé

množstvo vo forme, v ktorej je tá-ktorá určitá droga distribuovaná konečným spotrebiteľom

na čiernom trhu (napr. skladačky, injekčná forma a pod.), a napokon sa určí aj cena, za

ktorú sa predmetná droga v danej forme a v určitej oblasti najčastejšie (v priemere, resp.

„odhadom“, pozn.) predáva na čiernom trhu. Ústavný súd súčasne podotýka, že keďže

v danom prípade ide o tovar (drogy), ktorý je obchodovateľný iba na čiernom trhu, je

pochopiteľné, že pri určovaní formy predávanej drogy a s tým súvisiacim aj jej obvyklým

množstvom a cenou súdy nepostupujú svojvoľne, ale v záujme jednotného prístupu ku

všetkým páchateľom daného skutku v neurčitom množstve prípadov (z hľadiska charakteru

skutku, miesta spáchania a pod., pozn.) vychádzajú z objektivizovaných údajov získaných z

praxe špecializovaných policajných jednotiek.

Pokiaľ sťažovateľ aj vo svojej sťažnosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu

v Žiline, ktorý mal vzísť z konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. , podľa

jeho tvrdenia v obdobnej právnej veci, avšak bez uvedenia konkrétnych súvislostí (napr. čo

sa týka druhu zaistenej drogy, spôsobu, miesta a rozsahu spáchania skutku a pod.), ústavný

súd uvádza, že tento rozsudok nie je, resp. nebol pre preskúmavaný prípad právne záväzný,

a zároveň poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej mu neprislúcha

zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré sa

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]

zveruje najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám) (, ).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Vzhľadom na tú skutočnosť, že sťažovateľ odôvodňoval porušenie základného práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v ,

resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení so základnými právami a právami hmotného

charakteru, ku ktorým patria aj základné práva zaručené v a , ako

aj práva zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 3 písm. d) a čl. 7 ods. 1 dohovoru, tými

istými námietkami, ústavný súd s poukazom na svoju judikatúru [podľa ktorej všeobecný

súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavno-procesné princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru

(napr. , )] z uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

).

Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bol jeho

skutok nesprávne právne kvalifikovaný, ústavný súd podotýka, že ochrany svojich práv sa

sťažovateľ v tomto smere mal možnosť domáhať využitím mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) podľa . Sťažovateľ

dovolanie podľa uvedeného ustanovenia síce aj účinne využil, avšak

keďže sťažnosťou podanou ústavnému súdu nenapáda aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. augusta 2011, ktorým bolo jeho dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -247 z 27. januára 2011 odmietnuté, ústavný súd sa vzhľadom na

princíp subsidiarity preskúmaním ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdu nezaoberal.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného

(„ak... nerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu

alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

Keďže o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd, pokiaľ ide o prípadné

nesprávne právne posúdenie zistených skutkov, bol oprávnený konať alebo rozhodovať iný

všeobecný súd (v danom prípade najvyšší súd), ústavný súd jeho sťažnosť proti

napádanému uzneseniu krajského súdu v tejto časti už po predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodovanie o zrušení

sťažnosťou napadnutých rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012