Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 309/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o prijatej sťažnosti 1. P. A., P.; 2. F. A., D.; 3. A. B., K.; 4. B. B., K.; 5. E. B., D.; 6. E. B.,

K.; 7. F. B., K.; 8. I. B., K.; 9. V. B., K.; 10. Ing. M. B., B.; 11. O. Ď., K.; 12. E. B., D.;

13. Š. B., D.; 14a) M. V., N.; 14b) J. B., K.; 14c) Ing. J. B., N.; 14d) E. B., B.; 14e) E. B.,

B.; 15. J. B., K.; 16. J. B., K.; 17. J. B., K.; 18. L. B., K.; 19. L. B., B.; 20. Ľ. B., K.; 21. Ľ.

B., S.; 22. M. B., K.; 23. M. B., T.; 24. M. P., D.; 25. P. B., K.; 26. P. B., D.; 27. P. B., B.;

28. P. B., B.; 29a) S. B., B.; 29b) M. B., P.; 29c) Ľ. B., N.; 30. Š. B., K.; 31. V. B., S.; 32. V.

B., D.; 33. V. B., K.; 34. A. B., K.; 35. M. B., K.; 36. A. B., I.; 37. J. B., K.; 38. O. B., K.;

39a) M. N., D.; 39b) A. M., K.; 39c) J. Č., D.; 39d) E. U., D.; 39e) J. O., K.; 40. A. B., K.;

41. V. B., N.; 42. A. B., K.; 43. J. B., K.; 44. K. B., K.; 45. M. B., K.; 46. P. B., K.; 47. E.

P., B.; 48. M. B., K.; 49. E. B., K.; 50. E. B., N.; 51. R. B., N.; 52. Š. B., B.; 53. M. B., K.;

54. M. Č., P.; 55. M. D., K.; 56. S. D., K.; 57. A. D., K.; 58. J. D., K.; 59. E. D., K.; 60. T.

D., I.; 61. P. D., D.; 62. A. F., T.; 63. M. P., K.; 64. P. G., K.; 65. J. G., K.; 66. J. H., B.; 67.

A. H., B.; 68. V. H., T.; 69. M. H., T.; 70. J. H., D.; 71. M. H., S.; 72. J. H., N.; 73. M. H.,

K.; 74. A. K., B.; 75. J. H., K.; 76. J. C., T.; 77. Ing. A. B., I.; 78. Ing. M. D., D.; 79. Ing. J.

K., K.; 80. Ing. F. D., D.; 81. M. J., B.; 82. M. K., D.; 83. M. K., N.; 84. H. K., B.; 85. Ing.

E. K., D.; 86. J. K., K.; 87. Ing. E. K., D.; 88. D. K., B.; 89. E. K., K.; 90. J. K., B.; 91. J. K.,

K.; 92. M. K., S.; 93. M. M., K.; 94. S. M., K.; 95. Š. M., K.; 96. F. M., K.; 97. E. M., T.;

98a) D. M., D.; 98b) M. Š., D.; 98c) Ľ. K., N.; 99. A. M., K.; 100. M. M., B.; 101. MUDr. F.

Š., T.; 102. M. M., D.; 103. P. O., D.; 104. J. O., K.; 105. Ľ. O., D.; 106. J. O., D.; 107a) J.

K., B.; 107b) J. O., B.; 107c) S. O., B.; 107d) K. H., P.; 107e) A. O., D.; 107f) E. Ď., D.;

107g) Ľ. O., D.; 108. E. O., D.; 109. A. H., K.; 110. M. O., I.; 111. Š. O., D.; 112. J. P., K.;

113. Š. P., K.; 114. P. P., K.; 115. A. P., L.; 116. O. P., K.; 117. M. P., B.; 118. J. P., S.; 119.

J. P., B.; 120. E. P., K.; 121. M. P., H.; 122. P. P., K.; 123. P. P., L.; 124. Š. P., K.; 125. A.

P., K.; 126. M. P., K.; 127. A. P., B.; 128. R. P., K.; 129. O. P., T.; 130. Ľ. R., D.; 131. A.

S., T.; 132. H. S., K.; 133. H. S., P.; 134. J. Š., K.; 135. V. Š., K.; 136. A. Š., K.; 137. M. Š.,

K.; 138. A. Š., D.; 139. A. Š., K.; 140. J. Š., K.; 141. Š. Š., K.; 142. Š. Š., K.; 143. V. Š., K.;

144. V. Š., T.; 145. E. V., K.; 146. H. S., P.; 147. J. V., K.; 148. E. V., P.; 149. A. V., N.;

150. O. W., D.; 151. P. Z., N.; 152. A. B., B.; 153. Š. M., B.; 154. A. J., P., a 155. P. G., V.,

zastúpených advokátom JUDr. D. D., P., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Sťažovateľom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia primerané finančné

zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Sťažovateľom uvedeným v záhlaví tohto nálezu p r i z n á v a úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem

centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu

JUDr. D. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-31 z 30. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov uvedených v záhlaví tohto

rozhodnutia (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia, resp. v prípade niektorých z nich

ich právni predchodcovia, sa žalobou podanou okresnému súdu 23. novembra 2006

v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti

kúpnych zmlúv. Podľa tvrdení sťažovateľov okresný súd koná v ich veci neefektívne

a so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že opakovane urgovali

postup okresného súdu, a aj napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu uznala ich

sťažnosť na prieťahy v konaní za opodstatnenú s prísľubom, že bude vec osobitne sledovať.

Okrem toho sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že v identickej veci, taktiež s väčším

množstvom účastníkov konania, okresný súd rozhodol v nepomerne kratšej niekoľko

mesiacov trvajúcej lehote, na čo sťažovatelia upozorňovali aj samotný v ich veci konajúci

okresný súd. Podľa sťažovateľov sa v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu

predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„... V tomto súdnom konaní súd určil termín pojednávania na deň 04. 12. 2008, keď

bolo pojednávanie ako nemeritórne bez prejednania veci odročené na 05. 03. 2009, kedy sa

pojednávalo a vec bola odročená na neurčito. Od toho času súd nepojednával, hoci sme to

žiadali pri zmene návrhu dňa 29. 01. 2010, kde sa menili účastníci konania v dôsledku

úmrtí a kde sme poukázali, že obdobný spor riešil Okresný súd Trenčín v konaní 27 C

33/2006, kde určil neplatnosť kúpnej zmluvy, že tento rozsudok zmenil Krajský súd Trenčín

rozsudkom dňa 08. 03. 2007, ktorý rozsudok zrušil dovolací súd - Najvyšší

súd SR Bratislava zo dňa 30. 06. 2009 a vyslovil taký právny názor, aby aj

nášmu návrhu súd mohol vyhovieť. ...

Splnomocnili sme právneho zástupcu, aby podal sťažnosť k rukám predsedkyne

Okresného súdu, čo tento realizoval dňa 05. 01. 2011, pričom predsedníčka Okresného

súdu svojim listom Spr. 2004/2011 zo dňa 11. 01. 2011 potvrdila dôvodnosť sťažností s tým,

že zákonná sudkyňa bola upozornená na povinnosť konať vo veci plynule a bez zbytočných

prieťahov.

Doteraz sa tak nestalo, a preto my, navrhovatelia v počte 155 sme sa rozhodli obrátiť

na Ústavný súd, aby sme zabezpečili naše ústavné právo na ochranu, aby Ústavný súd

uložil povinnosť Okresnému súdu Trenčín v tejto veci konať...

... stanovuje, že súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Je pravdou, že rýchlosť konania, resp.

prerokovania veci bez zbytočných prieťahov sa v každom konkrétnom prípade posudzuje

individuálne podľa troch základných kritérií: ... My, navrhovatelia tvrdíme, že vzhľadom na

právoplatný výsledok obdobného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín

nie je v danej veci zložitosť ani z hľadiska právneho ani z hľadiska

skutkového najmä s ohľadom na dôvody dovolacieho súdu v tomto konaní. ... My,

navrhovatelia tvrdíme, že sme poskytli súdu riadnu súčinnosť a iniciatívne sme upravovali

návrh potom ako niektorí navrhovatelia zomreli.

To že vec nie je doteraz skončená pripisujeme nekonaniu zo strany procesného súdu

tak ako to stanovuje ...“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod spis. značkou porušil

právo navrhovateľov - sťažovateľov P. A. a spol. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod spis. značkou

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom P. A. a spol. vyššie uvedených v tejto sťažnosti priznáva každému

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3000 €, ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný

vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť sťažovateľom vyššie uvedeným všetky

trovy konania a právneho zastupovania na účet advokáta JUDr. D. D... do 2 mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 499/2011 z 26. júla 2011

a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 5. augusta 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedla, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„Je nepochybné, že bolo porušené základné ústavné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré štrasburské orgány práva posudzujú

vzhľadom na určití kritéria akými sú v prvom rade určenie dĺžky lehoty, ktorá začína plynúť

v občianskoprávnych veciach dňom podania občianskoprávnej žaloby na súd, čo v našom

prípade bolo dňa 23. 11. 2006. Deň, kedy ústavný súd rozhoduje o sťažnosti sa konanie na

príslušnom súde dňa 23. 06. 2011 skončilo a bolo podané odvolanie právnym zástupcom

žalovaných v 1/a 2/. Vzhľadom na to, že je konanie skončené, nemožno ospravedlniť dĺžku

5tich rokov konania z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľov doručil Okresnému

súdu Trenčín dňa 31. 08. 2009 rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý sa týkal veci,

ktorá bola na Okresnom súdu Trenčín vedená pod sp. zn. a súvisela

s príslušným prípadom a taktiež v roku 2010 nebolo vôbec vytýčené pojednávanie v danej

veci a až po doručenej sťažnosti na prieťahy v konaní vytýčila zákonná sudkyňa po

upozornení a to dňa 10. 05. 2011 a 11. 01. 2011 pojednávanie dňa 23. 06. 2011 a naposledy

vytýčené pojednávanie bolo dňa 05. 03. 2009.

Treba poznamenať, že prípad nie je zložitý vzhľadom na to, že bolo súdu preložené

súvisiace konanie, ktoré sa konalo na Okresnom súde Trenčín a rozhodol o ňom aj NS SR.

Takisto správanie účastníkov konania bolo vždy v súlade s právom, reagovali za účelom

rýchleho skončenia veci na skutočnosti ako aj právne tak skutkové, čoho dôkazom je

podávanie zmien návrhu a to dňa 03. 03. 2009 a dňa 29. 01. 2010. Postup samotného súdu

možno označiť za neefektívny, nehospodárny a poznačený zbytočnými prieťahmi v konaní

ako celok a to v tom zmysle, že od posledného pojednávania, ktoré bolo dňa 05. 03. 2009

nebolo vytýčené žiadne pojednávanie až po upozornení zákonnej sudkyne a ďalšie

pojednávanie sa konalo dňa 23. 06. 2011. ...

Zároveň oznamujeme, že súhlasíme, aby ústavný súd upustil od ústavného

pojednávania...“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou označeného základného práva zaručeného , ako aj označeného

práva zaručeného dohovorom – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené , ako aj právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené dohovorom (, ,

).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 23. november 2006 – okresnému súdu bola sťažovateľmi, resp. ich právnymi

predchodcami, podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,

- 18. november 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. december 2008,

- 20. november 2008 – okresný súd žiadal od Správy katastra I. zapožičať spisy vedené pod

sp. zn. V 2928/03 a sp. zn. V 501/2006, v týchto konaniach bol na základe žalobou

napádaných kúpnych zmlúv povolený vklad vlastníckeho práva,

- 27. november 2008 – žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní a žiadal jeho odročenie,

- 2. december 2008 – okresnému súdu boli doručené spisy vyžiadané od Správy katastra I.,

- 3. december 2008 – okresný súd zistil, že nemôže pripojiť spis tamojšieho súdu vedený

pod sp. zn. , na ktorý ho upozornili sťažovatelia, ktorý bol síce konaním v inej

s vecou sťažovateľov nesúvisiacej veci, avšak išlo o prerokovanie obdobnej veci ako bola

vec sťažovateľov,

- 4. december 2008 – okresný súd pojednávanie bez prerokovania veci samej odročil na

5. marec 2009 na účely opätovného predvolania účastníkov,

- 3. marec 2009 – právny zástupca sťažovateľov upravil žalobou, a to vo výpočte žalobcov

(sťažovateľov), pretože poniektorí z pôvodných žalobcov zomreli, pričom žiadal, aby

okresný súd namiesto nich ďalej konal s ich dedičmi,

- 5. marec 2009 – po prerokovaní veci okresný súd odročil pojednávanie na neurčito,

- 31. august 2009 – právny zástupca sťažovateľov urgoval postup okresného súdu,

- 29. január 2010 – právny zástupca sťažovateľov upovedomil okresný súd o úmrtí ďalších

ním označených pôvodných žalobcov a žiadal, aby okresný súd namiesto nich konal ďalej

s ich dedičmi,

- 17. február 2010 – súd žiadal pripojenie označených spisov vedených v registri „D“,

- 16. apríl 2010 – právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu oznámil úmrtie ďalších

ním označených pôvodných žalobcov, ako aj ich dedičov,

- 10. máj 2010 – predsedníčka okresného súdu upozornila zákonnú sudkyňu, aby v danej

veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov,

- 11. január 2011 – predsedníčka okresného súdu upozornila zákonnú sudkyňu, aby v danej

veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov,

- bez uvedenia dátumu – sťažovatelia žiadali o nariadenie pojednávania,

- 15. apríl 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 2011,

- 27. máj 2011 – novoustanovený právny zástupca žalovaných žiadal o odročenie

pojednávania na iný termín z dôvodu oboznámenia sa s vecou,

- 30. máj 2011 – okresný súd bez prerokovania veci samej odročil pojednávanie na 20. jún

2011 na účely opätovného predvolania žalovaných a svedka,

- 20. jún 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní

veci odročené na 23. jún 2011 na vyhlásenie rozsudku vo veci samej,

- 23. jún 2011 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej,

- 14. júl 2011 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaných proti rozsudku,

- 19. august 2011 – okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie,

- 16. september 2011 – žalovaní zaplatili súdny poplatok,

- 26. september 2011 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní,

- 29. marec 2012 – krajský súd rozsudkom č. k. -470 potvrdil rozsudok

okresného súdu,

- 26. apríl 2012 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 19. máj 2012 – rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nadobudol

právoplatnosť.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto

právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti na strane sťažovateľov, ktoré by im bolo možné pričítať ako prekážku

pre riadny procesný postup v konaní. Pokiaľ ide o podania sťažovateľov (3. marec 2009,

29. január 2010 a 16. apríl 2010), ktorými žiadali, aby z dôvodu úmrtia niektorých

z pôvodných žalobcov okresný súd ďalej konal s ich dedičmi, podľa ústavného súdu tieto

podania možno hodnotiť ako procesné úkony, ktorých vykonanie bolo vyvolané aktuálnym

vývojom procesnej situácie, a to objektívnou udalosťou úmrtia niektorých pôvodných

žalobcov ako účastníkov, a zároveň boli nevyhnutné na to, aby okresný súd mohol vo veci

konať.

Sťažovateľom možno nanajvýš vyčítať to, že vzhľadom na začatie konania vo veci

samej 23. novembra 2006 svoje právo podať sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného

súdu na účely dosiahnutia nápravy nevyužili už skôr, resp. využili ho až 7. januára 2011.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od

23. novembra 2006, keď bola okresnému súdu doručená žaloba, do 18. novembra 2008, keď

okresný súd vykonal v predmetnej veci prvý procesný úkon, a to nariadenie pojednávania,

t. j. okresný súd nevykonal žiadny procesný takmer 2 roky. Viac ako 1 rok a 1 mesiac

okresný súd nekonal ani v období od 17. februára 2010 do 15. apríla 2011, keď okresný súd

nariadil vo veci pojednávanie. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol v danej veci bez

akýchkoľvek dôvodov nečinný viac ako tri roky. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako troch rokov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako

navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené

obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo skončené

vyhlásením rozsudku vo veci samej, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k.

-470 z 29. marca 2012, bolo bez právneho dôvodu, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia pre

každého z nich v sume po 3 000 €.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu vyplýva, že ústavný súd môže, avšak

nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä vzhľadom na to, že akonáhle sťažovatelia

využili tie prostriedky nápravy, ktoré od začiatku napadnutého konania mali k dispozícii,

a 7. januára 2011 podali sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, tento prostriedok

nápravy sa ukázal byť účinným, okresný súd v rýchlom slede vykonal úkony smerujúce

k rozhodnutiu a už po piatich mesiacoch došlo vo veci k vyhláseniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré v spojení s rozsudkom krajského súdu dňa 19. mája 2012 nadobudlo

právoplatnosť. Ústavný súd teda osobitne prihliadol na to, že predmetná vec bola v čase

rozhodovania ústavného súdu právoplatne ukončená poskytnutím súdnej ochrany

sťažovateľom, preto dospel k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je za týchto

okolností pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením.

Z uvedených podstatných dôvodov ústavný súd o návrhu sťažovateľov na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Sťažovatelia tiež žiadali o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im

vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom, bez vyčíslenia celkovej sumy.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovatelia

nemajú obligatórny nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd

môže úhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho

uváženia zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.

Ústavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je

7,41 €. Právny zástupca predložil aj osvedčenie platiteľa DPH.

V danom prípade právny zástupca síce zastupoval viacerých sťažovateľov (174),

v dôsledku čoho by mala byť odmena za jeden úkon právnej služby krátená o 50 %

v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky, avšak keďže v prípade všetkých sťažovateľov bola

ústavnému súdu doručená iba jedna spoločná sťažnosť, táto skutočnosť v podstatnej miere

znížila nároky jednak na prípravu zastupovania, ako aj na spísanie spoločnej sťažnosti

(vo vzťahu ku všetkým sťažovateľom založenej na tom istom jednom odôvodnení). Ústavný

súd tieto skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní o úhrade trov konania a sťažovateľom

priznal úhradu trov iba za tri úkony právnej služby, avšak s ohodnotením jedného úkonu

právnej služby plnou nekrátenou sumou.

Vychádzajúc z už uvedeného, ako aj z oprávnenia ústavného súdu priznať úhradu

trov konania účastníkom len sčasti, ústavný súd rozhodol o priznaní úhrady trov konania

sťažovateľom za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume

471,28 € vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012