Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 309/2011
PDF · 230.85 KB
No categories available
II. ÚS 309/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
o prijatej sťažnosti 1. P. A., P.; 2. F. A., D.; 3. A. B., K.; 4. B. B., K.; 5. E. B., D.; 6. E. B.,
K.; 7. F. B., K.; 8. I. B., K.; 9. V. B., K.; 10. Ing. M. B., B.; 11. O. Ď., K.; 12. E. B., D.;
13. Š. B., D.; 14a) M. V., N.; 14b) J. B., K.; 14c) Ing. J. B., N.; 14d) E. B., B.; 14e) E. B.,
B.; 15. J. B., K.; 16. J. B., K.; 17. J. B., K.; 18. L. B., K.; 19. L. B., B.; 20. Ľ. B., K.; 21. Ľ.
B., S.; 22. M. B., K.; 23. M. B., T.; 24. M. P., D.; 25. P. B., K.; 26. P. B., D.; 27. P. B., B.;
28. P. B., B.; 29a) S. B., B.; 29b) M. B., P.; 29c) Ľ. B., N.; 30. Š. B., K.; 31. V. B., S.; 32. V.
B., D.; 33. V. B., K.; 34. A. B., K.; 35. M. B., K.; 36. A. B., I.; 37. J. B., K.; 38. O. B., K.;
39a) M. N., D.; 39b) A. M., K.; 39c) J. Č., D.; 39d) E. U., D.; 39e) J. O., K.; 40. A. B., K.;
41. V. B., N.; 42. A. B., K.; 43. J. B., K.; 44. K. B., K.; 45. M. B., K.; 46. P. B., K.; 47. E.
P., B.; 48. M. B., K.; 49. E. B., K.; 50. E. B., N.; 51. R. B., N.; 52. Š. B., B.; 53. M. B., K.;
54. M. Č., P.; 55. M. D., K.; 56. S. D., K.; 57. A. D., K.; 58. J. D., K.; 59. E. D., K.; 60. T.
D., I.; 61. P. D., D.; 62. A. F., T.; 63. M. P., K.; 64. P. G., K.; 65. J. G., K.; 66. J. H., B.; 67.
A. H., B.; 68. V. H., T.; 69. M. H., T.; 70. J. H., D.; 71. M. H., S.; 72. J. H., N.; 73. M. H.,
K.; 74. A. K., B.; 75. J. H., K.; 76. J. C., T.; 77. Ing. A. B., I.; 78. Ing. M. D., D.; 79. Ing. J.
K., K.; 80. Ing. F. D., D.; 81. M. J., B.; 82. M. K., D.; 83. M. K., N.; 84. H. K., B.; 85. Ing.
E. K., D.; 86. J. K., K.; 87. Ing. E. K., D.; 88. D. K., B.; 89. E. K., K.; 90. J. K., B.; 91. J. K.,
K.; 92. M. K., S.; 93. M. M., K.; 94. S. M., K.; 95. Š. M., K.; 96. F. M., K.; 97. E. M., T.;
98a) D. M., D.; 98b) M. Š., D.; 98c) Ľ. K., N.; 99. A. M., K.; 100. M. M., B.; 101. MUDr. F.
Š., T.; 102. M. M., D.; 103. P. O., D.; 104. J. O., K.; 105. Ľ. O., D.; 106. J. O., D.; 107a) J.
K., B.; 107b) J. O., B.; 107c) S. O., B.; 107d) K. H., P.; 107e) A. O., D.; 107f) E. Ď., D.;
107g) Ľ. O., D.; 108. E. O., D.; 109. A. H., K.; 110. M. O., I.; 111. Š. O., D.; 112. J. P., K.;
113. Š. P., K.; 114. P. P., K.; 115. A. P., L.; 116. O. P., K.; 117. M. P., B.; 118. J. P., S.; 119.
J. P., B.; 120. E. P., K.; 121. M. P., H.; 122. P. P., K.; 123. P. P., L.; 124. Š. P., K.; 125. A.
P., K.; 126. M. P., K.; 127. A. P., B.; 128. R. P., K.; 129. O. P., T.; 130. Ľ. R., D.; 131. A.
S., T.; 132. H. S., K.; 133. H. S., P.; 134. J. Š., K.; 135. V. Š., K.; 136. A. Š., K.; 137. M. Š.,
K.; 138. A. Š., D.; 139. A. Š., K.; 140. J. Š., K.; 141. Š. Š., K.; 142. Š. Š., K.; 143. V. Š., K.;
144. V. Š., T.; 145. E. V., K.; 146. H. S., P.; 147. J. V., K.; 148. E. V., P.; 149. A. V., N.;
150. O. W., D.; 151. P. Z., N.; 152. A. B., B.; 153. Š. M., B.; 154. A. J., P., a 155. P. G., V.,
zastúpených advokátom JUDr. D. D., P., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 179/06 takto
rozhodol:
1. Základné právo sťažovateľov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 179/06 p o r u š e n é b o l o .
2. Sťažovateľom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia primerané finančné
zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Sťažovateľom uvedeným v záhlaví tohto nálezu p r i z n á v a úhradu trov
právneho zastúpenia v sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem
centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu
JUDr. D. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 309/2011-31 z 30. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov uvedených v záhlaví tohto
rozhodnutia (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 179/06.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia, resp. v prípade niektorých z nich
ich právni predchodcovia, sa žalobou podanou okresnému súdu 23. novembra 2006
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 179/06 domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti
kúpnych zmlúv. Podľa tvrdení sťažovateľov okresný súd koná v ich veci neefektívne
a so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že opakovane urgovali
postup okresného súdu, a aj napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu uznala ich
sťažnosť na prieťahy v konaní za opodstatnenú s prísľubom, že bude vec osobitne sledovať.
Okrem toho sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že v identickej veci, taktiež s väčším
množstvom účastníkov konania, okresný súd rozhodol v nepomerne kratšej niekoľko
mesiacov trvajúcej lehote, na čo sťažovatelia upozorňovali aj samotný v ich veci konajúci
okresný súd. Podľa sťažovateľov sa v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu
predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
„... V tomto súdnom konaní súd určil termín pojednávania na deň 04. 12. 2008, keď
bolo pojednávanie ako nemeritórne bez prejednania veci odročené na 05. 03. 2009, kedy sa
pojednávalo a vec bola odročená na neurčito. Od toho času súd nepojednával, hoci sme to
žiadali pri zmene návrhu dňa 29. 01. 2010, kde sa menili účastníci konania v dôsledku
úmrtí a kde sme poukázali, že obdobný spor riešil Okresný súd Trenčín v konaní 27 C
33/2006, kde určil neplatnosť kúpnej zmluvy, že tento rozsudok zmenil Krajský súd Trenčín
rozsudkom 4 Co 274/2006 dňa 08. 03. 2007, ktorý rozsudok zrušil dovolací súd - Najvyšší
súd SR Bratislava 4Cdo 180/2007 zo dňa 30. 06. 2009 a vyslovil taký právny názor, aby aj
nášmu návrhu súd mohol vyhovieť. ...
Splnomocnili sme právneho zástupcu, aby podal sťažnosť k rukám predsedkyne
Okresného súdu, čo tento realizoval dňa 05. 01. 2011, pričom predsedníčka Okresného
súdu svojim listom Spr. 2004/2011 zo dňa 11. 01. 2011 potvrdila dôvodnosť sťažností s tým,
že zákonná sudkyňa bola upozornená na povinnosť konať vo veci plynule a bez zbytočných
prieťahov.
Doteraz sa tak nestalo, a preto my, navrhovatelia v počte 155 sme sa rozhodli obrátiť
na Ústavný súd, aby sme zabezpečili naše ústavné právo na ochranu, aby Ústavný súd
uložil povinnosť Okresnému súdu Trenčín v tejto veci konať...
... § 6 O. s. p. stanovuje, že súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Je pravdou, že rýchlosť konania, resp.
prerokovania veci bez zbytočných prieťahov sa v každom konkrétnom prípade posudzuje
individuálne podľa troch základných kritérií: ... My, navrhovatelia tvrdíme, že vzhľadom na
právoplatný výsledok obdobného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín
21C 179/2006 nie je v danej veci zložitosť ani z hľadiska právneho ani z hľadiska
skutkového najmä s ohľadom na dôvody dovolacieho súdu v tomto konaní. ... My,
navrhovatelia tvrdíme, že sme poskytli súdu riadnu súčinnosť a iniciatívne sme upravovali
návrh potom ako niektorí navrhovatelia zomreli.
To že vec nie je doteraz skončená pripisujeme nekonaniu zo strany procesného súdu
tak ako to stanovuje § 6 O. s. p. ...“
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod spis. značkou 21 C 179/2006 porušil
právo navrhovateľov - sťažovateľov P. A. a spol. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod spis. značkou 21 C 179/2006
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom P. A. a spol. vyššie uvedených v tejto sťažnosti priznáva každému
primerané finančné zadosťučinenie v sume 3000 €, ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný
vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť sťažovateľom vyššie uvedeným všetky
trovy konania a právneho zastupovania na účet advokáta JUDr. D. D... do 2 mesiacov od
právoplatnosti nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 499/2011 z 26. júla 2011
a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom z 5. augusta 2011.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných
úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedla, že súhlasí s tým, aby
ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
uviedol:
„Je nepochybné, že bolo porušené základné ústavné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré štrasburské orgány práva posudzujú
vzhľadom na určití kritéria akými sú v prvom rade určenie dĺžky lehoty, ktorá začína plynúť
v občianskoprávnych veciach dňom podania občianskoprávnej žaloby na súd, čo v našom
prípade bolo dňa 23. 11. 2006. Deň, kedy ústavný súd rozhoduje o sťažnosti sa konanie na
príslušnom súde dňa 23. 06. 2011 skončilo a bolo podané odvolanie právnym zástupcom
žalovaných v 1/a 2/. Vzhľadom na to, že je konanie skončené, nemožno ospravedlniť dĺžku
5tich rokov konania z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľov doručil Okresnému
súdu Trenčín dňa 31. 08. 2009 rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 180/2007, ktorý sa týkal veci,
ktorá bola na Okresnom súdu Trenčín vedená pod sp. zn. 27 C/33/2006 a súvisela
s príslušným prípadom a taktiež v roku 2010 nebolo vôbec vytýčené pojednávanie v danej
veci a až po doručenej sťažnosti na prieťahy v konaní vytýčila zákonná sudkyňa po
upozornení a to dňa 10. 05. 2011 a 11. 01. 2011 pojednávanie dňa 23. 06. 2011 a naposledy
vytýčené pojednávanie bolo dňa 05. 03. 2009.
Treba poznamenať, že prípad nie je zložitý vzhľadom na to, že bolo súdu preložené
súvisiace konanie, ktoré sa konalo na Okresnom súde Trenčín a rozhodol o ňom aj NS SR.
Takisto správanie účastníkov konania bolo vždy v súlade s právom, reagovali za účelom
rýchleho skončenia veci na skutočnosti ako aj právne tak skutkové, čoho dôkazom je
podávanie zmien návrhu a to dňa 03. 03. 2009 a dňa 29. 01. 2010. Postup samotného súdu
možno označiť za neefektívny, nehospodárny a poznačený zbytočnými prieťahmi v konaní
ako celok a to v tom zmysle, že od posledného pojednávania, ktoré bolo dňa 05. 03. 2009
nebolo vytýčené žiadne pojednávanie až po upozornení zákonnej sudkyne a ďalšie
pojednávanie sa konalo dňa 23. 06. 2011. ...
Zároveň oznamujeme, že súhlasíme, aby ústavný súd upustil od ústavného
pojednávania...“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou označeného základného práva zaručeného ústavou, ako aj označeného
práva zaručeného dohovorom – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené ústavou, ako aj právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené dohovorom (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 21 C 179/06:
- 23. november 2006 – okresnému súdu bola sťažovateľmi, resp. ich právnymi
predchodcami, podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,
- 18. november 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. december 2008,
- 20. november 2008 – okresný súd žiadal od Správy katastra I. zapožičať spisy vedené pod
sp. zn. V 2928/03 a sp. zn. V 501/2006, v týchto konaniach bol na základe žalobou
napádaných kúpnych zmlúv povolený vklad vlastníckeho práva,
- 27. november 2008 – žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní a žiadal jeho odročenie,
- 2. december 2008 – okresnému súdu boli doručené spisy vyžiadané od Správy katastra I.,
- 3. december 2008 – okresný súd zistil, že nemôže pripojiť spis tamojšieho súdu vedený
pod sp. zn. 27 C 33/2006, na ktorý ho upozornili sťažovatelia, ktorý bol síce konaním v inej
s vecou sťažovateľov nesúvisiacej veci, avšak išlo o prerokovanie obdobnej veci ako bola
vec sťažovateľov,
- 4. december 2008 – okresný súd pojednávanie bez prerokovania veci samej odročil na
5. marec 2009 na účely opätovného predvolania účastníkov,
- 3. marec 2009 – právny zástupca sťažovateľov upravil žalobou, a to vo výpočte žalobcov
(sťažovateľov), pretože poniektorí z pôvodných žalobcov zomreli, pričom žiadal, aby
okresný súd namiesto nich ďalej konal s ich dedičmi,
- 5. marec 2009 – po prerokovaní veci okresný súd odročil pojednávanie na neurčito,
- 31. august 2009 – právny zástupca sťažovateľov urgoval postup okresného súdu,
- 29. január 2010 – právny zástupca sťažovateľov upovedomil okresný súd o úmrtí ďalších
ním označených pôvodných žalobcov a žiadal, aby okresný súd namiesto nich konal ďalej
s ich dedičmi,
- 17. február 2010 – súd žiadal pripojenie označených spisov vedených v registri „D“,
- 16. apríl 2010 – právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu oznámil úmrtie ďalších
ním označených pôvodných žalobcov, ako aj ich dedičov,
- 10. máj 2010 – predsedníčka okresného súdu upozornila zákonnú sudkyňu, aby v danej
veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov,
- 11. január 2011 – predsedníčka okresného súdu upozornila zákonnú sudkyňu, aby v danej
veci konala plynulo a bez zbytočných prieťahov,
- bez uvedenia dátumu – sťažovatelia žiadali o nariadenie pojednávania,
- 15. apríl 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 2011,
- 27. máj 2011 – novoustanovený právny zástupca žalovaných žiadal o odročenie
pojednávania na iný termín z dôvodu oboznámenia sa s vecou,
- 30. máj 2011 – okresný súd bez prerokovania veci samej odročil pojednávanie na 20. jún
2011 na účely opätovného predvolania žalovaných a svedka,
- 20. jún 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní
veci odročené na 23. jún 2011 na vyhlásenie rozsudku vo veci samej,
- 23. jún 2011 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej,
- 14. júl 2011 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaných proti rozsudku,
- 19. august 2011 – okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie,
- 16. september 2011 – žalovaní zaplatili súdny poplatok,
- 26. september 2011 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní,
- 29. marec 2012 – krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 331/2011-470 potvrdil rozsudok
okresného súdu,
- 26. apríl 2012 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,
- 19. máj 2012 – rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nadobudol
právoplatnosť.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza
spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto
právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 179/06 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil
žiadne skutočnosti na strane sťažovateľov, ktoré by im bolo možné pričítať ako prekážku
pre riadny procesný postup v konaní. Pokiaľ ide o podania sťažovateľov (3. marec 2009,
29. január 2010 a 16. apríl 2010), ktorými žiadali, aby z dôvodu úmrtia niektorých
z pôvodných žalobcov okresný súd ďalej konal s ich dedičmi, podľa ústavného súdu tieto
podania možno hodnotiť ako procesné úkony, ktorých vykonanie bolo vyvolané aktuálnym
vývojom procesnej situácie, a to objektívnou udalosťou úmrtia niektorých pôvodných
žalobcov ako účastníkov, a zároveň boli nevyhnutné na to, aby okresný súd mohol vo veci
konať.
Sťažovateľom možno nanajvýš vyčítať to, že vzhľadom na začatie konania vo veci
samej 23. novembra 2006 svoje právo podať sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného
súdu na účely dosiahnutia nápravy nevyužili už skôr, resp. využili ho až 7. januára 2011.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od
23. novembra 2006, keď bola okresnému súdu doručená žaloba, do 18. novembra 2008, keď
okresný súd vykonal v predmetnej veci prvý procesný úkon, a to nariadenie pojednávania,
t. j. okresný súd nevykonal žiadny procesný takmer 2 roky. Viac ako 1 rok a 1 mesiac
okresný súd nekonal ani v období od 17. februára 2010 do 15. apríla 2011, keď okresný súd
nariadil vo veci pojednávanie. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol v danej veci bez
akýchkoľvek dôvodov nečinný viac ako tri roky. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako troch rokov súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako
navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené
obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať
za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava
v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo skončené
vyhlásením rozsudku vo veci samej, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k.
4 Co 331/2011-470 z 29. marca 2012, bolo bez právneho dôvodu, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia pre
každého z nich v sume po 3 000 €.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu ústavy vyplýva, že ústavný súd môže, avšak
nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä vzhľadom na to, že akonáhle sťažovatelia
využili tie prostriedky nápravy, ktoré od začiatku napadnutého konania mali k dispozícii,
a 7. januára 2011 podali sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, tento prostriedok
nápravy sa ukázal byť účinným, okresný súd v rýchlom slede vykonal úkony smerujúce
k rozhodnutiu a už po piatich mesiacoch došlo vo veci k vyhláseniu meritórneho
rozhodnutia, ktoré v spojení s rozsudkom krajského súdu dňa 19. mája 2012 nadobudlo
právoplatnosť. Ústavný súd teda osobitne prihliadol na to, že predmetná vec bola v čase
rozhodovania ústavného súdu právoplatne ukončená poskytnutím súdnej ochrany
sťažovateľom, preto dospel k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je za týchto
okolností pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením.
Z uvedených podstatných dôvodov ústavný súd o návrhu sťažovateľov na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Sťažovatelia tiež žiadali o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im
vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom, bez vyčíslenia celkovej sumy.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Z citovaných ustanovení § 36 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovatelia
nemajú obligatórny nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd
môže úhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho
uváženia zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.
Ústavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden
úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je
7,41 €. Právny zástupca predložil aj osvedčenie platiteľa DPH.
V danom prípade právny zástupca síce zastupoval viacerých sťažovateľov (174),
v dôsledku čoho by mala byť odmena za jeden úkon právnej služby krátená o 50 %
v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky, avšak keďže v prípade všetkých sťažovateľov bola
ústavnému súdu doručená iba jedna spoločná sťažnosť, táto skutočnosť v podstatnej miere
znížila nároky jednak na prípravu zastupovania, ako aj na spísanie spoločnej sťažnosti
(vo vzťahu ku všetkým sťažovateľom založenej na tom istom jednom odôvodnení). Ústavný
súd tieto skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní o úhrade trov konania a sťažovateľom
priznal úhradu trov iba za tri úkony právnej služby, avšak s ohodnotením jedného úkonu
právnej služby plnou nekrátenou sumou.
Vychádzajúc z už uvedeného, ako aj z oprávnenia ústavného súdu priznať úhradu
trov konania účastníkom len sčasti, ústavný súd rozhodol o priznaní úhrady trov konania
sťažovateľom za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume
471,28 € vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012