Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-331-2011.pdf
PDF · 109.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/331/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcov 1/ W. P., A. W. A., D. XXXX/XX-X, X/ H.K. P., A. F. N. M., E. J. XX/XXX, X/ P. A., A. K. XX, X/ A. A., A. K. XX, X/ Z. A., A. F. N. M., W. S. XXXX, X/ Z. A., A. K.Č. XXX, X/ H. A., A. K. X, X/ J. A., A. K. XX, X/ M. A., A. K. XX, XX/ J.. V. A., A. A., F. XXXX/X, XX/ Y. Ď.Y., A. K. XXX, XX/ Z. A., A. F. N. M., W. S. XXX/X-XX, XX/ Š. A., A. F. N. M., A. XXX/X, XX/ V. M., A. N., D. B.N. XX, XX/ Q. A., A. K. XXX, XX/ J.. Q. A., A. N., Q. W. XX/XX, XX/ Z. A., A. A. XXX, XX/ Z. A., A. A. XXX, XX/ Q. A.N., A. K. XXX, XX/ Q. A., A. K. XXX, XX/ Q. A., A. K. X, XX/ R. A., A. K. XXX, XX/ R. A., A. A. XXX, XX/ Ľ. A.N., A. K. XXX, XX/ Ľ. A., A. B. XXX, XX/ V. A., A. K. XX, XX/ V. A., A. C., W. XX, XX/ V. W., A. F. N. M.S., E. J. XX/XX, XXa/ J.. Q. A., A. W., P. XXXX/XX, XXb/ J.. Š. A., A. C., W. A. XXXX/XX, XX/ W. A., A. F. N. M., W. S. XXX/XX, XX/ W. A.N., A. A. XXX, XX/ W. A., A. A. XXX, XX/ B. A., A. A., M. XXXX/XX, XX/ V. A., A. W. A., T. XXXX/XX, XX/ Ľ. A., A. N. F., Q. X/X-XX, XX/ Š. A., A. K. XXX, XX/ M. A., A. B. XX, XX/ M. A., A. F. N. M., E. J. XX/XX, XX/ M. A., A. K.P. XX, XX/ P. A., A. K. XXX, XX/ V. A., A. K. XXX, XX/ P. A., A. J., Q. XXX/X, XX/ Q. A., A. K. X, XX/ Y. A., A. K.P. XX, XX/ V. N., A. F. N. M., E. J. XX/XX, XX/ P. V., A. K. XX, XX/ Q. Č., A. F. N. M., W. S. XXXX/ XX, XX/ Z. L., A. F. N. M.Á., W. S. XXXX/XXX, XX/ Q. Y., A. K. XXX, XX/ P. A., A. K. XX, XX/ M. A., A. N. F., B. B.. E., XX/ P. A., N.. XXXX, A. K.P. XXX, XX/ Q. A., A. K. XXX, XX/ K. A., A. K. XXX, XX/ V. A., A. K. XXX, XX/ W. A., A. K. XX, XX/ Z. W., A. A.Y. XXX, XX/ V. A., A. K. XXX, XX/ Z. A., A. K. XXX, XX/ Z. A., A. N., H. XX, XX/ T. A., A. N., Q. R. XX, XX/ Š. A., A. A. XXX, XX/ V. A., A. K. XXX, XX/ V. Č., A. W. XXX, XX/ V. F., A. K. XX, XX/ B. F., A. K. XX, XX/ P. F.Š., A. K. XXX, XX/ Q. F., A. K. XX, XX/ Z. F., A. K. XX, XX/ C. F., A. J., V. XXX/XX, XX/ W. F., A. F. N. M.S., B. XXX/XX, XX/ P. H., A. C. X, XX/ V. W., A. K. XX, XX/ W. X., A. K. X, XX/ Q. X., A. K. X, XX/ Q. S., A. A. XXX, XX/ P. S., A. A. XXX, XX/ M. S., A. C., W. XX, XX/ V. S., A. C., A. XX, XX/ Q. S., A. F. N. M.S., XX/ V. S., A. B. XX, XX/ Q. S., A. N. F., B. XXX/ XX, XX/ V. S., A. K. XXX, XX/ P. K., A. A. XXX, XX/ Q.N. S., A. K. XX, XX/ Q. E., A. C., Ž. X, XX/ J.. P. A., A. J., Q. XXX/X, XX/ J.. V. F., A. F. N. M., E. J. XX/XXX-XX, XX/ J.. Q. K., A. K. XX, XX/ J.. Z. Š., A. W. A., Š. XX/XX, XX/ J.. Ľ. Š., A. N., B. XX, XX/ J.. H. F.K., A. F. N. M., W. K. XXX/X, XXa/ R. Q., A. F. N. M., Č. XXX/XX, XXb/ V. W., A. B. XX, XXc/ M. S., A. A. XXX, XXd/ Q. Q.K., A. W. XXX, XX/ M. K., A. K. XXX, XX/ Z. K., A. W. A., T. XXXX/XXX, XX/ V. K., A. F. N. M., W. XXXX/XX, XX/ V. K., A. N. F., B. K.. N. XX/XX, A. A. XXX, XX/ J.. Z. K., A. F. N. M., W. S. XXXX/XX, XXX/ Q. K., A. K. XXX, XXX/ J.. Z. K., A. F. N. M.Á., W. S. XXXX/XX, XXX/ F. K., A. A. XXX, XXX/ Z. K., A. K. XX, XXX/ Q. K., A. A., XXX/ Q. K., A. K. XXX, XXX/ V.T. K., A. B. XX, XXX/ V. V., A. K. XX, XXX/ B. V., A. K. XXX, XXX/ Š. V., A. K. XX, XXX/ H. V., A. K. XX, XXX/ Z.V. V., A. C. XXX, XXX/ F. V., A. F. N. M., W. S. XXXX/XXX, XXX/ V. Š., A. F. N. M., E. J. XX/XX, XXX/ Ľ. K., A. N. F., Q. X/X, XXX/ P. V., A. K. XXX, XXX/ V. V., A. A. XXX, XXX/ V.. H. Š., A. C. C., B. XX, XXX/ V. V., A. F. N. M.S., W. S. XXX/XX, XXX/ W. Y., A. F. N. M., E. J. XXXX/XX-XX, XXX/ Q. Y., A. K. XXX, XXX/ Ľ. Y., A. F. N. M., P.. K. XXX/XX, XXX/ Q. Y., A. F. N. M., W. S. XXXX/XX, XXX/ P. Y., A. K. XXX, XXX/ Z. Y., A. F. N. M., W. S. XXX/X, XXX/ P. S., A. K.Č. XXX, XXX/ V. Y., A. J., D. XXX, XXX/ Š. Y., A. F. N. M., A. XX/XX-XX, XXX/ Q. W., A. K. XXX, XXX/ Š. W.P., A. K. XXX, XXX/ W. W., A. K. XXX, XXX/ P. F., A. R. XXX, XXX/ Y. A., A. K. XX, XXX/ V. W., A. A. XXX, XXX/ Q.N. W., A. B. XX, XXX/ Q. W., A. A. XXX, XXX/ Z. W., A. K. XX, XXX/ V. W., A. S. B. XXX, XXX/ W. W., A. K. X, XXX/ W. W., A. R. XXX, XXX/ Š. W., A. K. XXX, XXX/ P. W., A. K. XX, XXX/ V. W., A. K. XXX, XXX/ P. W., A. A. XXX, XXX/ T. W., A. K. XXX, XXX/ Y.X. W., A. C., W. W. XX, XXX/ Ľ. T., A. F. N. M., E. J. XX/ XX, XXX/ P. B., A. C., A. XX, XXX/ S. B., A. K. XXX, XXX/ S. B., A. W. XXX, XXX/ Q. Š., A. K. XX, XXX/ M. Š., A. K. XX, XXX/ P. Š., A. K. XX, XXX/ V. Š., A. K.P. XX, XXX/ P. Š., A. F. N. M., E. J. XXXX/XX, XXX/ P. Š., K. XXX, XXX/ Q. Š., A. K. XXX, XXX/ Q. Š., A. F. N. M.S., E. J. XX/XX, XXX/ Š. Š., A. K. XX, XXX/ Š. Š., A. K. XX, XXX/ M. Š., A. K. XXX, XXX/ M. Š., A. C., K. XX, XXX/ Z.R. M., A. K. XXX, XXX/ S. B., A. W. XXX, XXX/ Q. M., A. K. XXX, XXX/ Z. M., A. W. XXX, XXX/ P. M., A. N. F., C. XXX/XXX, XXX/
Y. G., A. F. N. M., E. J. XX/XX-XX, XXX/ W. D., A. N. F., XXX/ P. A., A. A., V. XX, XXX/ Š. V., A. A., Š. X, XXX/ P. Q., A. W., N. XXXX, XXX/ M. Š., A. A., Š. XX, M. D. P. K. Q.. F. F., P. B.. B. T..Y.., B. B. W.B. A., L.. XXX proti žalovaným 1/ W. F. A., so sídlom v A., IČO XXXXXX, 2/ H. V., bytom S. XXX, žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení P. K.., so sídlom v A., M. XX, 3/ Ing. Q. M., bytom H.., E. I XX/XX, 4/ RNDr. C. M., bytom K. XX, zastúpenej žalovaným 3/, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. júna 2011, č. k. 21C/179/2006-378 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 15.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V 2928/03, je neplatná. Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanými 3/ a 4/ ako kupujúcimi dňa 08.03.2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V 501/2006, je neplatná. Žalobu v časti nároku žalobcu 157/ zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, nakoľko od výsledku tohto súdneho konania bude priamo závisieť posúdenie reštitučného nároku žalobcov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 15.12.2003 uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli poľnohospodárske a lesné pozemky, nachádzajúce sa v k. ú. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene jeden milión Sk (33.193,92 eur), splatnej v štyroch splátkach po 250.000,- Sk (8.298,50 eur) ročne, počnúc 31.12.2003, končiac 31.12.2006. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený v konaní V 2928/2003. Dňa 08.03.2006 uzavreli žalovaný 2/ ako predávajúci a žalovaní 3/ a 4/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod novovytvorenej parcely KN XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 3444 m2, ktorá bola vytvorená odčlenením od parc. č. Z. na základe geometrického plánu. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 2.515,-- Sk (88,48 eur), vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený v konaní sp. zn. V 501/2006. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu uvedených kúpnych zmlúv, patrili pôvodne žalobcom. Konštatoval, že žalobcovia sa už v minulosti domáhali vrátenia vlastníctva k svojmu majetku, za týmto účelom sa viedlo konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7C 468/1999. Aj z listu žalovaného 1/ zo dňa 13.10.2003 vyplýva, že sa žalobcovia domáhali svojich vlastníckych nárokov. Je jednoznačné, že žalovaný 1/ vedel o tom, že zákon č. 503/2003 Z.z. bol uverejnený v Zbierke zákonov, pričom medzi jeho platnosťou a účinnosťou bola určitá doba. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak v čase od platnosti do účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. žalovaný 1/ scudzil predmetné nehnuteľnosti žalovanému 2/ ako fyzickej osobe, ktorej sa reštitučné nároky v zmysle tohto zákona netýkajú, urobil tak úmyselne a s cieľom zabrániť tomu, aby stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa neprijal argumentáciu žalovaného 1/ ohľadne nutnosti hospodáriť s vlastným majetkom, prípadne získať finančné prostriedky na inú činnosť, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 15.12.2003 uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ po finančnej stránke vôbec nie je pre žalovaného 2/ výhodná, dohodnutá cena je nižšia, ako určená znaleckým posudkom, splatnosť je dohodnutá na 4 roky. Za týchto okolností považoval súd prvého stupňa kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2003 podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, pretože svojím obsahom a účelom obchádza zákon. Vzhľadom na uvedené je potom absolútne neplatnou aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovanými 3/ a 4/, a to rovnako v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto vzhľadom na absolútnu neplatnosť predchádzajúceho právneho úkonu je v rozpore so zákonom, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Preto súd prvého stupňa vyslovil aj neplatnosť zmluvy zo dňa 08.03.2006. Pokiaľ ide o žalobcu 157/, Q. M., v priebehu konania bolo zistené, že tento žalobca je totožný so žalovaným 3/ Ing. Q. M.. V prípade tohto žalobcu dospel súd prvého stupňa k záveru, že tento žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, na rozdiel od ostatných žalobcov, členov Urbárskeho spoločenstva, pretože by prišiel o majetok, ktorý dlhodobo chcel získať, konkrétne o vlastníctvo k parc. č. XXX, k. ú. K.. Preto v prípade žalobcu 157/ žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aj podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 4 ods. 2 veta prvá, § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z., § 2, § 3 ods. 1 zák. č. 1/1993 Zb. Pokiaľ
ide o trovy konania, súd prvého stupňa za použitia § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/.
Žalovaní 1/, 2/ v podanom odvolaní vytýkali súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, neúplne zistenie skutkového stavu veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Dôvodili, že právny názor súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2003 je v rozpore s ust. článku 1 ods. 1 Ústavy, a to predovšetkým so zákazom retroaktivity. Poukázali na to, že právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa retroaktivitu iba vo veľmi výnimočných prípadoch a za splnenia určitých podmienok. Zákon o navrátenie vlastníctva neobsahuje žiadnu úpravu, ktorá by dovoľovala retroaktivitu vo vzťahu k právnym vzťahom vzniknutým pred účinnosťou zákona, akým je aj právny vzťah vzniknutý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003. Uviedli, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy konali v súlade so všetkými právnymi predpismi účinnými v danom čase, nemožno preto neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy odôvodňovať tak, že zmluva bola nedovolená z dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporovala ešte nie účinnému zákonu o vrátenie vlastníctva a obchádzala ho. Ak takéto právne posúdenie súd prvého stupňa pripustil, potom niet pochýb o tom, že došlo k porušeniu princípu základu retroaktivity a s tým spojeného princípu právnej istoty a dôvera účastníkov právnych vzťahov bola narušená. Kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2003 nie je možné považovať za nedovolený právny úkon ani z dôvodu, že jej účel a obsah odporuje zákonu. V tomto prípade je nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ mali predstavu, že uzatvorením kúpnej zmluvy a jej zápisom, vkladom do katastra nehnuteľností, dôjde k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Podľa ich názoru nie je možné obchádzať zákon, ktorý nie je ešte účinný, nakoľko takýto zákon až do času, kým nenadobudne účinnosť, svojich adresátov nezaväzuje, a teda jeho adresáti nie sú povinní konať podľa jeho ustanovení. Ďalej dôvodili, že rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nezákonne zasiahlo do ústavou garantovaných práv. Vyslovili názor, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nebola zabezpečená rovnováha medzi ich právami a právami žalovaných. Poukázali na to, že prevod vlastníckeho práva zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nemal zánik reštitučného nároku, ako ani nijak neovplyvnil samotné posúdenie, či sa žalobcom reštitučný nárok priznať má alebo nie. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva v takomto prípade vzniká oprávnenej osobe (žalobcom) reštitučný nárok spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k pozemkom štátu v primeranej výmere a bonite, aké boli pôvodné pozemky, t. j. žalobcovia majú nárok na náhradné pozemky. Ďalej dôvodili, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa nepostupoval správne vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý vystupoval aj na stane žalobcov ako žalobca 157/, aj na strane žalovaných ako žalovaný 3/. Podľa ich názoru sa mal súd zaoberať otázkou spôsobilosti žalobcu 157/ a žalovaného 3/ vystupovať v konaní na strane žalobcov skôr, a to nie až v rozsudku o merite veci. Súd tak konal so žalobcom 157/ a žalovaným 3/ ako s účastníkom konania na oboch stranách, až do rozhodnutia vo veci samej, pričom o tejto skutočnosti musel vedieť už pri začatí súdneho konania, t. j. ešte v roku 2006. Ďalej uviedli, že postupom súdu v konaní mohlo dôjsť aj k vade v zmysle ust § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p, t. j. k vade konania spočívajúcej v odňatí účastníkovi možnosť konať pred súdom. Dôvodom ich tvrdenia je skutočnosť, že na pojednávaní dňa 20.06.2011 právny zástupca žalobcov predložil dva listinné dôkazy a hoci boli tieto listinné dôkazy na pojednávaní vykonané ich prečítaním, neboli im poskytnuté ich kópie a zároveň im ani neboli predložené na pojednávaní na nahliadnutie. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní upozornil súd, že ide o nové listinné dôkazy, ku ktorým sa na základe konzultácie s klientmi vyjadrí neskôr. Boli presvedčení, že konaním súdu im bolo zabránené vyjadriť sa k novopredloženým dôkazom a teda im bola v dôsledku postupu súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Nestotožnili sa s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Ak by sa totiž vykonaním dôkazov zistilo, že niektorý zo žalobcov nie je oprávnený uplatniť si ním reštitučný nárok, potom by nepreukázal naliehavý právny záujem v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba žalobcov bude zamietnutá.
Žalovaní 3/, 4/ v podanom odvolaní uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za nesprávny z dôvodu, že nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci. Mali za to, že právny zástupca žalobcov počas konania nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný 1/ scudzil predmetné nehnuteľnosti žalovanému 2/ úmyselne s cieľom zabrániť tomu, aby stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, pre ktoré súd neprijal argumentáciu žalovaného 1/, považovali za subjektívne, pričom tieto dôvody nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, vychádzajú z nesprávnej a neodôvodnenej interpretácie niektorých skutočností zistených v priebehu konania. Mali za to, že pozemok nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy, uzavretej so žalovaným 2/ dňa 08.03.2006, nadobudli v dobrej viere.
Žalobcovia 1/ - 157/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a zaujal aj správny právny názor. Poukázali na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003, ktorou žalovaný 1/ po nadobudnutí platnosti zák. č. 503/2003 Z.z. počas prebiehajúceho súdneho sporu previedol vlastníctvo na žalovaného 2/. Mali za to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporovala platnému zák. č. 503/2003 Z.z. Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ nerešpektoval zákonom uloženú povinnosť - t. j. že až do navrátenia vlastníctva s pozemkom má nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, ale obídením zák. č. 503/2003 Z.z., domnievajúc sa, ak zmluvu urobí a zavkladuje na správe katastra v zrýchlenom konaní do 01.01.2004, jeho úkon bude platný a zabráni navráteniu týchto pozemkov podielovým spoluvlastníkom Urbáru K.. Ďalej uviedli, že obdobný spor riešil aj Okresný súd Trenčín v konaní pod sp. zn. 27C 332/2006 a Krajský súd v Trenčíne v konaní pod sp. zn. 4Co/274/2006, ktorý obdobné kúpne zmluvy na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyhlásil za neplatné.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., doplnil dokazovanie výsluchom právnych nástupcov pôvodných žalobcov 29/, 93/ a to účastníkov 29a/ Ing. Q. A., 29b/ Ing M. A., 93a/ R. Q., 93b/ V. W., 93c/ M. S., 93d/ Q. Q. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ - 4/ nie je dôvodné.
Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Takým ustanovením, ktoré platí aj pre konanie na odvolacom súde, je aj § 101 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, a ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V danej veci odvolací súd vytýčil odvolacie pojednávanie na deň 29.03.2012, na ktoré predvolal účastníkov konania. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ faxovým podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.03.2012 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre krátkosť času medzi doručením predvolania na pojednávanie a dňom nariadeného pojednávania pre dohodnutý pracovný program nie je možná jeho účasť a účasť odporcu na nariadenom pojednávaní. Z doručenky o prevzatí termínu pojednávania (č. l. 461 spisu) je zrejmé, že právny zástupca žalovaných 1/, 2/ prevzal predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 29.03.2012, dňa 20.03.2012. Znamená to, že, právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ bolo doručené predvolanie v súlade s ust. § 115 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkovi doručiť tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Pokiaľ právny zástupca žalovaných 1/, 2/ žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dohodnutého pracovného programu, odvolací súd uvedenú skutočnosť nepovažoval za existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s. p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. V danej veci žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ nie je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie je iba vo všeobecnej rovine, pričom táto skutočnosť nie je spôsobilá vyvodiť existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žiadosti právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ o odročenie pojednávania nevyhovel, vec meritórne prejednal bez prítomnosti žalovaných 1/ - 4/, resp. ich právneho zástupcu (žalovaní 3/, 4/ nežiadali odročenie pojednávania).
Na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa zomreli žalobcovia 29/, 93/, 173/. Dedičmi po zomrelej žalobkyni 29/ W. A., rod. H., sú jej deti Ing. Q. A., bytom W., P. XXXX/
XX, ktorý v konaní bude vystupovať pod číslom 29a/, Ing. M. A., bytom C., W. A. XXXX/XX, ktorý bude v konaní vystupovať ako žalobca 29b/. V odvolacom konaní zomrela taktiež žalobkyňa 93/ V. Q. dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia po nej nastupujú R. Q., V. W., M. S., Q. Q., ktorí budú vystupovať v konaní ako žalobcovia 93a/, 93b, 93c/, 93d/. Žalobkyňa 173/ W. X. zomrela dňa 19.05.2011. Dedičkou po nej je žalobkyňa 151/ M. M.. Za použitia § 107 ods. 1 O. s. p. odvolací súd preto pokračoval v konaní s takto hore označenými účastníkmi na strane žalobcov.
V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovanými 1/ - 4/, špecifikovanými v žalobnom petite s odôvodnením, že týmito kúpnymi zmluvami sa žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ snažili zabrániť navráteniu pozemkov žalobcom ako právnym nástupcom podielových spoluvlastníkov bývalej Urbárskej obci K.. Z tohto dôvodu mali za to, že sporné kúpne zmluvy svojím obsahom a účelom odporujú zákonu a sú teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 15.12.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojim obsahom a účelom obchádza zákon. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodných podielových spoluvlastníkov Urbáru K., sa už v minulosti domáhali vrátenia vlastníctva k svojmu majetku, pričom žalovaný 1/ mal vedomosť, že žalobcovia sa domáhajú svojich vlastníckych nárokov. Pokiaľ v čase od platnosti do účinnosti zák. č. 503/2003 Z.z. žalovaný 1/ scudzil nehnuteľnosti žalovanému 2/ ako fyzickej osobe, ktorej sa reštitučné nároky v zmysle tohto zákona netýkajú, urobil tak úmyselne a s cieľom zabrániť tomu, aby stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ svojim obsahom a účelom obchádza zákon č. 503/2003 Z.z. v dôsledku toho, že sporné pozemky sa stali vlastníctvom fyzickej osoby a boli vylúčené z možnosti ďalšími právnymi prostriedkami domôcť sa navrátenia vlastníctva k týmto pozemkom podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedené je potom absolútne neplatná aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovanými 3/ a 4/ v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto vzhľadom na absolútnu neplatnosť predchádzajúceho právneho úkonu je v rozpore so zákonom, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Preto vyslovil aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2006.
Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými 1/ - 4/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a to po skutkovej aj právnej stránke. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Preto sa obmedzil len na konštatovanie jeho správnosti v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ dodáva nasledovné:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) povinná osoba je povinná s pozemkom až do navrátenia vlastníctva pozemkov oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zákona vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle uvedeného odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že v danej veci mali žalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, keď
v prejednávanej veci je nesporné, že od výsledku súdneho konania bude priamo závisieť posúdenie reštitučného nároku žalobcov.
Z obsahu spisu je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne, vedenom pod sp. zn. 7C 468/1999 sa žalobcovia domáhali vrátenia vlastníctva k svojmu majetku, pričom aj z listu žalovaného 1/ zo dňa 13.10.2003 vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú svojich reštitučných nárokov. Vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 15.12.2003 bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V 2928/03 dňa 22.12.2003, a to je v čase, keď už zákon č. 503/2003 Z.z. z 24.10.2003 bol uverejnený v Zbierke zákonov a to dňom 02.12.2003. Žalovaný 1/ vedel, že sa stáva povinnou osobou podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, pretože tento zákon v uvedenom ustanovení vyslovil, že takýto úkon je neplatný. Pokiaľ žalovaný 1/ chcel obísť toto ustanovenie a do účinnosti zákona, teda do 01.01.2004 previedol vlastníctvo sporných nehnuteľností na žalovaného 2/ z dôvodu, že vlastníctvo k pozemkom alebo ich častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, nastal taký právny stav, že sa znemožnilo navrátenie vlastníctva na žalobcov k požadovaným pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Za daného stavu aj odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ je absolútne neprávnym právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom obchádza zákon č. 503/2003 Z.z. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný. V prejednávanej veci žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu dňa 15.12.2003 (teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z.), avšak účastníci tejto zmluvy dosiahli cieľ, ktorý v konečnom dôsledku znamená, že žalobcovia v dôsledku toho, že sa sporné pozemky stali vlastníctvom fyzickej osoby, boli vylúčení z možnosti ďalšími právnymi prostriedkami domôcť sa navrátenia vlastníctva k sporným pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že zákon č. 503/2003 Z.z. bol uverejnený v Zbierke zákonov SR dňom 02.12.2003 a preto pokiaľ medzi jeho platnosťou a účinnosťou uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 2/, urobil tak úmyselne, s cieľom obísť zákon č 503/2003 Z.z., v dôsledku čoho sa žalobcovia nemohli domôcť navrátenia vlastníctva k sporným pozemkom. Obdobný právny záver bol už zaujatý aj Najvyšším súdom SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Cdo 180/2007 zo dňa 30.06.2009, preto odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/ o protiústavnom právnom posúdení veci neboli dôvodné.
K odvolacej námietke žalovaných 1/, 2/, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa nesprávne postupoval vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý vystupoval v konaní aj na strane žalobcov ako žalobca 157/, aj na strane žalovaného 3/, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa s procesným postavením žalobcu 157/ vyporiadal v rozhodnutí vo veci samej tak, že jeho žalobu zamietol. Tento procesný postup súdu prvého stupňa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní ďalej namietali, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa im neposkytol listinné dôkazy predložené právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní dňa 20.06.2011 a zároveň tieto listinné dôkazy im neboli predložené na nahliadnutie. Podľa ust. § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.06.2011 vyplýva, že súd prvého stupňa prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v prílohovej obálke, ako aj listinné dôkazy predložené žalobcami na pojednávaní, konkrétne list zo dňa 13.10.2003 a nájomnú zmluvu zo dňa 28.04.1994. Právna zástupkyňa žalovaných 1/, 2/ po prečítaní listinných dôkazov uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. K predloženým listinným dôkazom na pojednávaní ďalej uviedla, že si vyžiada stanovisko od svojich klientov. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, súd prvého stupňa zachoval procesný postup v zmysle § 123 O. s. p., oboznámil účastníkov s predloženými dôkazmi ich prečítaním, účastníci konania mali právo vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom. Vzhľadom na uvedené postupom súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovaným 1/, 2/ konať pred súdom. Z tohto dôvodu odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/ boli neopodstatnené.
K odvolacím námietkam žalovaných 3/, 4/, že kúpnu zmluvu uzatvárali dňa 08.03.2006 so žalovaným 2/ v dobrej viere, treba uviesť, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť predchádzajúceho právneho úkonu
od samého počiatku (kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.12.2003 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/) je rovnako neplatná aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a medzi žalovanými 3/ a 4/, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám vlastní. Vzhľadom na vyslovený právny názor, keď žalovaní 3/, 4/ kupovali nehnuteľnosti od nevlastníka, je potom právne irelevantné, či žalovaní 3/, 4/ uzatvárali kúpnu zmluvu v dobrej viere. V prípade absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemožno uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O. s. p. z dôvodu, že v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .