Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
466/369095.97a072.pdf
PDF · 115.42 KB
No categories available
4Cdo/180/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 180/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ O. A., bývajúcej
v T., 2/ M. B., bývajúceho v S., 3/ J. B., bývajúceho v S., 4/ F. B., bývajúceho v S., 5/ P. B.,
bývajúceho v K., 6/ P. B., bývajúceho v K., 7/ A. B., bývajúcej v B., 8/ M. B., bývajúcej v D.,
9/ E. B., bývajúcej v B., 10/ R. B., bývajúceho v B., 11/ Z. B., bývajúceho v D., 12/ Ž. B.,
bývajúcej v B., 13/ H. B., bývajúcej v S., 14/ V. B., bývajúcej v S., 15/ P. B., bývajúceho
v S., 16/ J. Č., bývajúceho v B., 17/ M. Č., bývajúceho v P., 18/ H. Č., bývajúcej v S., 19/ J.
Č., bývajúceho v S.4, 20/ F. Č., bývajúceho v P. 26, 21/ M. Č., bývajúceho v K., 22/ M. Č.,
bývajúceho v I., 23/ Ing. Š. Č., bývajúceho v S., 24/ V. D., bývajúcej v S., 25/ F. D.,
bývajúceho v L., 26/ A. D., bývajúceho v S., 27/ A. D., bývajúceho v S., 28/ E. D.,
bývajúceho v S., 29/ H. D., bývajúcej v K., 30/ P. D., bývajúceho v S.1, 31/ J. D., bývajúceho
v I., 32/ P. D., bývajúceho v S., 33/ P. D., bývajúceho v S., 34/ Ing. Š. D., bývajúceho v S.,
35/ V. D., bývajúcej v S., 36/ F. D., bývajúceho v D., 37/ PhDr. V. D., bývajúcej v B., 2, 38/
O. F., bývajúcej v T., 39/ O. G., bývajúcej v S., 40/ F. G., bývajúceho v S., 41/ M. H.,
bývajúcej v S.7, 42/ J. H., bývajúceho v S., 43/ K. H., bývajúcej v S., 44/ O. H., bývajúcej
v T., 45/ J. H., bývajúceho v S., 46/ J. H., bývajúceho v S., 47/ R. I., bývajúcej v L., 48/ M.
C., bývajúcej v B., 49/ M. I., bývajúcej v S., 50/ M. I., bývajúcej v T., 51/ A. J., bývajúceho v
S., 52/ M. J., bývajúceho v Ž., 53/ Ing. P. J., bývajúceho v Ž., 54/ A. K., bývajúcej v S., 55/
Ľ. K., bývajúceho v N., 56/ A. K., bývajúcej v S., 57/ A. K., bývajúcej v B., 58/ H. K.,
bývajúcej v B., 59/ E. K., bývajúceho v K., 60/ A. K., bývajúcej v B., 61/ JUDr. Ľ. L.,
bývajúcej v B., 62/ Ľ. L., bývajúcej v S., 63/ Š. M., bývajúcej v B., 64/ E. M., bývajúceho v
S., 65/ E. M., bývajúcej v N., 66/ Š. M., bývajúceho v B., 67/ A. M., bývajúcej v P., 68/ M.
M., bývajúceho v D., 69/ A. M., bývajúcej v S., 70/ J. N., bývajúcej v S., 71/ J. N.,
bývajúceho v H., 72/ M. N., bývajúcej H., 73/ F. N., bývajúceho v S., 74/ M. O., bývajúceho
v S., 75/ F. O., bývajúceho v I., 76/ J. P., bývajúcej v S., 77/ H. P., bývajúcej v S., 78/ O. P.,
bývajúceho v S., 79/ F. P., bývajúceho v S., 80/ Ing. J. P., bývajúceho v P., 81/ M. M.,
bývajúcej v B., 82/ S. P. bývajúcej v D., 83/ Š. P., bývajúceho v B., 84/ A. P., bývajúcej v
S., 85/ L. P., bývajúceho v S., 86/ J. P., bývajúceho v S., 87/ J. P., bývajúceho v L., 88/ A.
P., bývajúcej v S., 89/ P. P., bývajúcej v S., 90/ P. P., bývajúceho v S., 91/ Š. P., bývajúceho
v S., 92/ D. P., bývajúcej v M., 93/ H. R., bývajúcej v S., 94/ A. S., bývajúcej v L., 95/ Ing.
A. S., bývajúceho v K., 96/ A. Š., bývajúcej v S., 97/ V. Š., bývajúcej v S., 98/ J. Š.,
bývajúceho v S., 99/ J. Š., bývajúceho v S. P., 100/ M. Š., bývajúceho v D., 101/ P. Š.,
bývajúceho v D., 102/ O. Š., bývajúceho v P. 528, 103/ Š. Š., bývajúceho v S., 104/ A. Š.,
bývajúceho v S., 105/ A. Š., bývajúceho v T., 106/ M. Š., bývajúceho v S., 107/ A. Š.,
bývajúcej v S., 108/ A. Š., bývajúceho v S., 109/ J. Š., bývajúceho v S., 110/ A. Š., bývajúcej
v S., 111/ E. Š., bývajúcej v S., 112/ A. Š., bývajúcej v B., 113/ A. T., bývajúcej v S., 114/ J.
T., bývajúceho v D., 115/ A. T., bývajúcej v S., 116/ Ing. S. T., bývajúceho v D., 117/ E. T.,
bývajúceho v S., 118/ F. T., bývajúceho v S., 119/ A. U., bývajúcej v I., 120/ E. U., bývajúcej
v N., 121/ R. V., bývajúcej vo Z., 122/ E. V., bývajúcej v K., 123/ A. V., bývajúcej v Ž., 124/
J. V., bývajúceho v D., 125/ H. V., bývajúcej v B., 126/ A. V., bývajúcej v D., 127/ J. Z.,
bývajúceho v B., žalobcovia 1/ až 45/, 47/ až 53/, 56/, 57/, 59/, 60/, 62/ až 76/, 78/ až 98/, 100/
až 122/ a 124/ až 127/, zastúpení JUDr. D. D., advokátom v P., proti žalovaným 1/ P. D. B. a
2/ F. M., bývajúcemu v H., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 33/2006, o dovolaní žalobcov 1/ až 45/, 47/ až 53/, 56/, 57/,
59/, 60/, 62/ až 76/, 78/ až 98/, 100/ až 122/ a 124/ až 127/, proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne z 8. marca 2007 sp. zn. 4 Co 274/2006 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 8. marca
2007 sp.zn. 4 Co 274/2006 vo výroku, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo zvyšujúcej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietol, z r u š u j e a vec mu v rozsahu
zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 21. júna 2006 č.k. 27 C 33/2006-202 určil, že
kúpna zmluva a zriadenie vecného bremena – predkupné právo s vecným právom
spočívajúcom v záväzku prednostne odpredať nehnuteľnosti pkn. č. X., X., X., X., X., X., X.,
X., X. a X. kat. úz. S., za cenu 300 000,-- Sk uzavretú medzi žalovanými 1/ a 2/ 17. decembra
2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V X., je neplatná. Mal za to, že
v danej veci sú splnené podmienky určovacej žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Účastníci konania majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení majú žalobcovia
naliehavý právny záujem, keď od výsledku súdneho konania bude priamo závisieť posúdenie
ich reštitučného nároku. Ďalej dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje podstatné
náležitosti pre uvedený právny úkon, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že primárne
nesledovala prevod vlastníctva zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, ale svojou podstatou jej
účelom bolo znemožniť navrátenie vlastníctva pozemkov, ktoré boli predmetom napadnutej
kúpnej zmluvy na žalobcov, nakoľko v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z.,
vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo
vlastníctve fyzickej osoby. Uzavrel, že predmetná kúpna zmluva sledovala výlučný záver,
ktorý je v rozpore s účelom kúpnej zmluvy a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná, nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania 13 966,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Na odvolanie žalobcov 1/ až 45/, 47/ až 53/, 55/ až 127/ proti výroku o náhrade trov
konania a na odvolanie žalovaných Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 8. marca 2007 sp.zn.
4 Co 274/2006 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom 46/ a 54/
zrušil a konanie s poukazom na § 221 ods. 1 písm. e/ ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že návrh
na začatie konania v danej veci nepodali, zastavil. Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Podľa
jeho názoru kúpna zmluva uzavretá 17. decembra 2003 medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v žalobe
uvedené, nie je absolútne neplatný právny úkon. Právne významným účelom každej zmluvy
je totiž taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje len niektorý
z účastníkov, ostatní však o tomto cieli nevedia alebo ho z okolností, za ktorých k zmluvnému
dojednaniu dochádza, musia predpokladať. Ak sleduje jedna zo strán právneho úkonu
(zmluvy) dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, a o ktorom
druhá strana nevie a vedieť nemôže, ide len o pohnútku, ktorá je právne bezvýznamná a nemá
na platnosť právneho úkonu vplyv. Odvolací súd z výsluchu žalovaného 2/ nemal preukázanú
jeho vedomosť, že žalovaný 1/ prevodom sporných nehnuteľností sledoval účel, ktorý nebol
vyjadrený v obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. zabráneniu dosiahnutia účelu reštitučného
zákona. Odvolací súd mal za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/
17. decembra 2003 o prevode sporných nehnuteľností, na ktoré mohli žalobcovia uplatniť
reštitučný nárok vzhľadom na okolnosti, za ktorých k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy došlo,
svojím účelom neobchádza zákon ani sa neprieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný 2/ nemal vedomosť o prípadnom úmysle
žalovaného 1/, že uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy sledoval vylúčenie uplatnenia
reštitučného nároku žalobcov. Odvolací súd preto nevzhliadol rozpor kúpnej zmluvy
zo 17. decembra 2003 ako celku, vrátane dojednania predkupného práva a zriadenia vecného
bremena s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným náhradu trov
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili.
Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia
1/ až 45/, 47/ až 53/, 56/, 57/, 59/, 60/, 62/ až 76/, 78/ až 98/, 100/ až 122/ a 124/ až 127/.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a ako dovolací dôvod
uvádzali ustanovenie § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sporná zmluva bola
registrovaná na Správe katastra Ilava koncom decembra 2003 pod č. V., keď už zákon
č. 503/2003 Z.z. z 24. októbra 2003 bol uverejnený v Zbierke zákonov SR 2. decembra 2003.
Žalovaný 1/ vedel, že sa stáva povinnou osobou podľa § 4 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z.
a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, pretože
tento špeciálny zákon v tejto skutkovej podstate vyslovil, že takýto úkon je neplatný. Keďže
žalovaný 1/ chcel obísť toto ustanovenie rozhodol sa, že do účinnosti zákona teda
do 1. januára 2004 prevedie vlastníctvo na žalovaného 2/, nakoľko vlastníctvo k pozemkom
alebo ich častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby (§ 6 ods. 1
písm. a/ zák.č. 503/2003 Z.z.). Žalovaný 1/ prevedením vlastníctva na žalovaného 2/ nastolil
taký právny stav, aby znemožnil nastolenie ich vlastníctva k označeným pozemkom. Mal
za to, že právne úkony urobené s takýmto zámerom sú neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s účelom zákona alebo jeho obchádzanie. Skúmanie platnosti takýchto
právnych úkonov, ako to urobil odvolací súd, sa nemohlo obmedziť na účelové tvrdenie
žalovaného 2/.
Žalovaný 1/ žiadal dovolanie žalobcov ako nedôvodné zamietnuť.
Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
dovolaním nebol dotknutý.
Dovolací súd vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia preskúmal napadnutý
rozsudok aj vo vzťahu k žalobcom, ktorí dovolanie proti nemu nepodali. Vzhľadom na vzťah
závislosti vyplývajúci z hmotného práva (predmet sporu - určenie neplatnosti označenej
kúpnej zmluvy), dovolací súd považuje za správne nepripustiť stav, v ktorom by prípadne
existovali dva rozsudky riešiace otázku platnosti tej istej zmluvy, avšak vo vzťahu
k jednotlivým žalobcom rozdielne.
Predmetom súdneho konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
17. decembra 2003 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len zák. č. 503/2003 Z.z.) povinná osoba je povinná s pozemkom až
do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného;
takýto úkon je neplatný.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho
častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby
okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo
bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych
predpisov je nevyvrátiteľná.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona všeobecne záväzné predpisy a rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia
v Zbierke zákonov.
Absolútne neplatný právny úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 39
Občianskeho zákonníka) je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť (a teda
aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu
zákona. Pod „zákonom“ pritom treba rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu
zákona (teda nielen samotný Občiansky zákonník). Takýmto predpisom je nepochybne aj
zák. č. 503/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ ustanovuje, že vlastníctvo
k pozemkom alebo ich častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej
osoby.
Z obsahu spisu je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že v konaní pred
Okresným súdom Partizánske vedenom pod sp.zn. 3 C 164/01 sa žalobcovia domáhali
určenia, že žalovaný 1/ (P. D. B.) nie je vlastníkom pozemkov žalobcami označenými. Aj keď
v konaní pred súdom prvého stupňa neboli úspešní svoje odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske z 11. novembra 2002 č.k. 3 C 164/01-321 vzali späť z dôvodu uplatnenia
svojich nárokov podľa reštitučného zákona (zák. č. 503/2003 Z.z.), ktorého účelom bolo
navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák.
č. 229/1991 Zb.), za splnenia podmienok v zákone uvedených. Národná rada Slovenskej
republiky sa na zákone č. 503/2003 Z.z. uzniesla 24. októbra 2003 s tým, že tento bol
uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 2. decembra 2003 so stanovením
účinnosti od 1. januára 2004. Zákon v § 6 ods. 1 okrem iného vylučoval možnosť navrátenia
vlastníctva k pozemkom alebo k jeho častiam v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej
osoby. Je nepochybné, že žalovaný 1/ mal vedomosť (zo súdneho konania vyššie uvedeného),
že žalobcovia navrátenie sporných pozemkov budú požadovať v reštitučnom konaní, pričom
vzhľadom na znenie zák. č. 503/2003 Z.z., obsah ktorého bol známy od 2. decembra 2003,
nemohol mať pochybnosti o svojich povinnostiach povinnej osoby. Zákon č. 503/2003 Z.z.
v § 4 ods. 2 (tzv. blokačné ustanovenie) odo dňa účinnosti zákona vylučoval povinnú osobu
z možnosti previesť pozemok do vlastníctva iného a to pod následkami neplatnosti takéhoto
úkonu. V prejednávanej veci spornú kúpnu zmluvu žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/
ako kupujúci uzavreli 17. decembra 2003 (teda pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 503/2003
Z.z.), avšak účastníci tejto zmluvy dosiahli cieľ, ktorý v konečnom dôsledku znamená, že
žalobcovia v dôsledku toho, že sa sporné pozemky stali vlastníctvom fyzickej osoby boli
vylúčené z možnosti ďalšími právnymi prostriedkami domôcť sa navrátenia vlastníctva
k sporným pozemkom podľa zák. č. 503/2003 Z.z. (za predpokladu splnenia zákonom
predpokladaných podmienok).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bez zohľadnenia vyššie uvedeného a jeho obmedzenie
sa (pri skúmaní platnosti predmetnej zmluvy) len na posúdenie, či žalovaný 2/ mal vedomosť
o prípadnom úmysle žalovaného 1/ uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy vylúčiť žalobcov
z možnosti uplatniť reštitučný nárok, bez vyhodnotenia všeobecne známej skutočnosti –
prijatia zák. č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k žalovanému 2/, ako aj vedomosti žalovaného 2/
o poznámke na príslušnom LV o prebiehajúcom súdnom konaní (o určenie, že žalovaný 1/ nie
je vlastníkom sporných pozemkov) nemožno považovať za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom
výroku zrušil podľa § 243b ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Emília Kišacová