Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 353/2012
PDF · 137.94 KB
No categories available
I. ÚS 353/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F. P., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
spisovou značkou neuvedeným postupom Okresného súdu Košice II a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4765/2012 až
sp. zn. Rvp 4767/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru bližšie nekonkretizovaným (spisovou značkou neuvedeným) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“).
4. Sťažovateľka v predmetných 3 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor zaevidoval pod
sp. zn. EX 13330/2009, sp. zn. EX 13058/2009 a sp. zn. EX 6613/2010. Následne požiadal
súdny exekútor v uvedených veciach okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. O týchto návrhoch okresný súd doteraz nerozhodol, čím porušil sťažovateľkou
v bode 3 označené práva.
5. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti
s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie
v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,
(iii) zakázal mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal jej finančné
zadosťučinenie a náhradu trov konania.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4765/2012 až sp. zn. Rvp 4767/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
10. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
11. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani
v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred
okresným súdom vedené a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné (k návrhom
sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria
prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).
14. V súvislosti s v bode 13 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný
rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd
už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný súd preto
nemohol akceptovať ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne obrátili
na okresný súd, ktorý im údaj o spisovej značke súdneho konania neoznámil. Sťažovateľka
jednak nedoložila ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému súdu a jednak
právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším prostriedkom,
na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované skutočnosti, ako len
prípadne formálne zaslanie písomnej žiadosti, aj to v krátkom čase pred podaním ústavnej
sťažnosti (sťažovateľka výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla 2012, iné žiadosti bližšie
neuvádza, ani ich nedoložila). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach
danej veci by skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej tento
oznámil spisové značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd
výslovne odmietol sťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) požadované skutočnosti
oznámiť, k čomu nedošlo, resp. toto sťažovateľka netvrdila.
15. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnostiam priložené
splnomocnenia sú udelené obchodnej spoločnosti F. P., s. r. o., B., a teda nezodpovedajú
dikcii už citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 10).
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní
(živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“),
v zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu
s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár
komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa
§ 12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný
používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby
prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo
spoločnosti s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia
alebo obchodné meno spoločnosti.
16. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných
zákonom (pozri bod 10 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri
ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012