Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 352/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou F. P., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

spisovou značkou neuvedeným postupom Okresného súdu Kežmarok a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia a

dohovoru bližšie nekonkretizovaným (spisovou značkou neuvedeným) postupom

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“).

2. Sťažovateľka v predmetnej veci osobitne podaným návrhom požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie, ktorý súdny exekútor zaevidoval pod sp. zn.

EX 12466/2011. Následne požiadal súdny exekútor v uvedenej veci okresný súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. O uvedenom návrhu okresný súd doteraz nerozhodol, čím

porušil sťažovateľkou v bode 1 označené práva.

3. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti

s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie

v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

(iii) zakázal mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal mu finančné

zadosťučinenie a náhradu trov konania.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa , a návrh... musí obsahovať, akej

veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľa advokátom ... (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

7. Citované ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

na sťažnosť podľa a nasl. .

8. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti ani

v jej petite neuviedla spisovú značku, pod ktorou je ňou namietané konanie pred okresným

súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh

sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria

prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

10. V súvislosti s v bode 9 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný

rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). V tejto súvislosti ústavný súd

už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný

súd preto nemohol akceptovať ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne

obrátili na okresný súd, ktorý im údaj o spisovej značke súdneho konania neoznámil.

Sťažovateľka jednak nedoložila ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému

súdu a jednak právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším

prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované

skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie písomnej žiadosti, aj to v krátkom čase pred

podaním ústavnej sťažnosti (sťažovateľka výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla 2012,

iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich nedoložila). V neposlednom rade ústavný súd dodáva,

že v okolnostiach danej veci by skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný

súd, aby jej tento oznámil spisové značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy,

ak by okresný súd výslovne odmietol sťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) požadované

skutočnosti oznámiť, k čomu nedošlo, resp. toto sťažovateľka netvrdila.

11. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnosti priložené splnomocnenie

je udelené obchodnej spoločnosti F. P., s. r. o., B., a teda nezodpovedá dikcii už citovanému

ustanoveniu (pozri bod 10). Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenským

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle ktorého

advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi,

c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej

spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4

zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať

profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom

združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s

ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné

meno spoločnosti.

12. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných

zákonom (pozri bod 6 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012