Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 352/2012
PDF · 129.41 KB
No categories available
I. ÚS 352/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F. P., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
spisovou značkou neuvedeným postupom Okresného súdu Kežmarok a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru bližšie nekonkretizovaným (spisovou značkou neuvedeným) postupom
Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“).
2. Sťažovateľka v predmetnej veci osobitne podaným návrhom požiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie, ktorý súdny exekútor zaevidoval pod sp. zn.
EX 12466/2011. Následne požiadal súdny exekútor v uvedenej veci okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. O uvedenom návrhu okresný súd doteraz nerozhodol, čím
porušil sťažovateľkou v bode 1 označené práva.
3. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti
s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie
v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,
(iii) zakázal mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal mu finančné
zadosťučinenie a náhradu trov konania.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom ... (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
7. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
8. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti ani
v jej petite neuviedla spisovú značku, pod ktorou je ňou namietané konanie pred okresným
súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh
sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria
prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).
10. V súvislosti s v bode 9 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný
rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd
už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj
v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný
súd preto nemohol akceptovať ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne
obrátili na okresný súd, ktorý im údaj o spisovej značke súdneho konania neoznámil.
Sťažovateľka jednak nedoložila ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému
súdu a jednak právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším
prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované
skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie písomnej žiadosti, aj to v krátkom čase pred
podaním ústavnej sťažnosti (sťažovateľka výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla 2012,
iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich nedoložila). V neposlednom rade ústavný súd dodáva,
že v okolnostiach danej veci by skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný
súd, aby jej tento oznámil spisové značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy,
ak by okresný súd výslovne odmietol sťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) požadované
skutočnosti oznámiť, k čomu nedošlo, resp. toto sťažovateľka netvrdila.
11. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnosti priložené splnomocnenie
je udelené obchodnej spoločnosti F. P., s. r. o., B., a teda nezodpovedá dikcii už citovanému
ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 10). Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenským
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle ktorého
advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi,
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej
spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4
zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať
profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom
združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s
ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné
meno spoločnosti.
12. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných
zákonom (pozri bod 6 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri
jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012