Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 361/2012
PDF · 211.42 KB
No categories available
IV. ÚS 361/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
4600/2012, sp. zn. Rvp 4601/2012, sp. zn. Rvp 4602/2012, sp. zn. Rvp 4604/2012, sp. zn.
Rvp 4605/2012, sp. zn. Rvp 4606/2012, sp. zn. Rvp 4607/2012, sp. zn. Rvp 4608/2012, sp.
zn. Rvp 4609/2012, sp. zn. Rvp 4610/2012, sp. zn. Rvp 4611/2012, sp. zn. Rvp 4612/2012,
sp. zn. Rvp 4613/2012, sp. zn. Rvp 4614/2012, sp. zn. Rvp 4615/2012, sp. zn. Rvp
4616/2012, sp. zn. Rvp 4617/2012, sp. zn. Rvp 4618/2012, sp. zn. Rvp 4619/2012, sp. zn.
Rvp 4620/2012, sp. zn. Rvp 4621/2012, sp. zn. Rvp 4622/2012 a sp. zn. Rvp 4623/2012 vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Er 1466/2011, sp. zn. 1 Er
84/2011, sp. zn. 16 Er 2387/2011, sp. zn. 16 Er 1266/2011, sp. zn. 1 Er 502/2011, sp. zn. 16
Er 2459/2011, sp. zn. 1 Er 3155/2010, sp. zn. 9 Er 46/2011, sp. zn. 16 Er 2162/2011, sp. zn.
16 Er 2386/2011, sp. zn. 16 Er 2225/2011, sp. zn. 8 Er 352/2011, sp. zn. 16 Er 1279/2011,
sp. zn. 16 Er 1441/2011, sp. zn. 16 Er 2584/2011, sp. zn. 9 Er 1071/2010, sp. zn.
1 Er 1382/2011, sp. zn. 8 Er 420/2011, sp. zn. 1 Er 3162/2011, sp. zn. 8 Er 681/2011, sp. zn.
8 Er 703/2011, sp. zn. 16 Er 2161/2011 a sp. zn. 1 Er 3156/2010 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4600/2012, sp.
zn. Rvp 4601/2012, sp. zn. Rvp 4602/2012, sp. zn. Rvp 4604/2012, sp. zn. Rvp 4605/2012,
sp. zn. Rvp 4606/2012, sp. zn. Rvp 4607/2012, sp. zn. Rvp 4608/2012, sp. zn. Rvp
4609/2012, sp. zn. Rvp 4610/2012, sp. zn. Rvp 4611/2012, sp. zn. Rvp 4612/2012, sp. zn.
Rvp 4613/2012, sp. zn. Rvp 4614/2012, sp. zn. Rvp 4615/2012, sp. zn. Rvp 4616/2012, sp.
zn. Rvp 4617/2012, sp. zn. Rvp 4618/2012, sp. zn. Rvp 4619/2012, sp. zn. Rvp 4620/2012,
sp. zn. Rvp 4621/2012, sp. zn. Rvp 4622/2012 a sp. zn. Rvp 4623/2012 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4600/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 4600/2012, sp. zn. Rvp 4601/2012, sp. zn. Rvp 4602/2012, sp. zn.
Rvp 4604/2012, sp. zn. Rvp 4605/2012, sp. zn. Rvp 4606/2012, sp. zn. Rvp 4607/2012, sp.
zn. Rvp 4608/2012, sp. zn. Rvp 4609/2012, sp. zn. Rvp 4610/2012, sp. zn. Rvp 4611/2012,
sp. zn. Rvp 4612/2012, sp. zn. Rvp 4613/2012, sp. zn. Rvp 4614/2012, sp. zn. Rvp
4615/2012, sp. zn. Rvp 4616/2012, sp. zn. Rvp 4617/2012, sp. zn. Rvp 4618/2012, sp. zn.
Rvp 4619/2012, sp. zn. Rvp 4620/2012, sp. zn. Rvp 4621/2012, sp. zn. Rvp 4622/2012 a sp.
zn. Rvp 4623/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaniach
vedených pod sp. zn. 16 Er 1466/2011, sp. zn. 1 Er 84/2011, sp. zn. 16 Er 2387/2011, sp.
zn. 16 Er 1266/2011, sp. zn. 1 Er 502/2011, sp. zn. 16 Er 2459/2011, sp. zn. 1 Er
3155/2010, sp. zn. 9 Er 46/2011, sp. zn. 16 Er 2162/2011, sp. zn. 16 Er 2386/2011, sp. zn.
16 Er 2225/2011, sp. zn. 8 Er 352/2011, sp. zn. 16 Er 1279/2011, sp. zn. 16 Er 1441/2011,
sp. zn. 16 Er 2584/2011, sp. zn. 9 Er 1071/2010, sp. zn. 1 Er 1382/2011, sp. zn. 8 Er
420/2011, sp. zn. 1 Er 3162/2011, sp. zn. 8 Er 681/2011, sp. zn. 8 Er 703/2011, sp. zn. 16 Er
2161/2011 a sp. zn. 1 Er 3156/2010 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným
súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo
k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej
právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora
o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci
podľa jej názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú
spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho
posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Túto skutočnosť potvrdila sťažovateľka aj
v podaniach doručených ústavnému súdu 30. júla 2012 označených ako „Spresnenie petitu
individuálnej sťažnosti“.
Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu
oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými „Spresnenie
petitu individuálnej sťažnosti“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 4600/2012, sp. zn. Rvp 4601/2012, sp. zn. Rvp 4602/2012, sp. zn.
Rvp 4604/2012, sp. zn. Rvp 4605/2012, sp. zn. Rvp 4606/2012, sp. zn. Rvp 4607/2012,
sp. zn. Rvp 4608/2012, sp. zn. Rvp 4609/2012, sp. zn. Rvp 4610/2012, sp. zn.
Rvp 4611/2012, sp. zn. Rvp 4612/2012, sp. zn. Rvp 4613/2012, sp. zn. Rvp 4614/2012,
sp. zn. Rvp 4615/2012, sp. zn. Rvp 4616/2012, sp. zn. Rvp 4617/2012, sp. zn.
Rvp 4618/2012, sp. zn. Rvp 4619/2012, sp. zn. Rvp 4620/2012, sp. zn. Rvp 4621/2012,
sp. zn. Rvp 4622/2012 a sp. zn. Rvp 4623/2012 uvedením spisových značiek konaní
vedených okresným súdom.
Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup
okresného súdu sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) „podal(a) písomne ešte dňa 25.05.2011 do rúk predsedu exekučného
súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“, k sťažnostiam však nepripojila sťažnosti podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch; v sťažnostiach však uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala
od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa
ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené
ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov
a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4600/2012, sp. zn. Rvp 4601/2012, sp. zn. Rvp 4602/2012, sp. zn. Rvp 4604/2012,
sp. zn. Rvp 4605/2012, sp. zn. Rvp 4606/2012, sp. zn. Rvp 4607/2012, sp. zn.
Rvp 4608/2012, sp. zn. Rvp 4609/2012, sp. zn. Rvp 4610/2012, sp. zn. Rvp 4611/2012,
sp. zn. Rvp 4612/2012, sp. zn. Rvp 4613/2012, sp. zn. Rvp 4614/2012, sp. zn.
Rvp 4615/2012, sp. zn. Rvp 4616/2012, sp. zn. Rvp 4617/2012, sp. zn. Rvp 4618/2012,
sp. zn. Rvp 4619/2012, sp. zn. Rvp 4620/2012, sp. zn. Rvp 4621/2012, sp. zn.
Rvp 4622/2012 a sp. zn. Rvp 4623/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení
sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty (III. Ú S 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu
(I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu
došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva
predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté (nestačí, aby štátne orgány
vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet, napr.
I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05), ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116
ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon
podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie
je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený
nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o
súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažovateľka, zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom, napriek tomu, že uvádza, že sťažnosti na prieťahy
podala, v sťažnostiach však hodnoverným spôsobom nepreukázala, že v doterajšom
priebehu konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. 16 Er 1466/2011, sp. zn.
1 Er 84/2011, sp. zn. 16 Er 2387/2011, sp. zn. 16 Er 1266/2011, sp. zn. 1 Er 502/2011,
sp. zn. 16 Er 2459/2011, sp. zn. 1 Er 3155/2010, sp. zn. 9 Er 46/2011, sp. zn.
16 Er 2162/2011, sp. zn. 16 Er 2386/2011, sp. zn. 16 Er 2225/2011, sp. zn. 8 Er 352/2011,
sp. zn. 16 Er 1279/2011, sp. zn. 16 Er 1441/2011, sp. zn. 16 Er 2584/2011, sp. zn.
9 Er 1071/2010, sp. zn. 1 Er 1382/2011, sp. zn. 8 Er 420/2011, sp. zn. 1 Er 3162/2011,
sp. zn. 8 Er 681/2011, sp. zn. 8 Er 703/2011, sp. zn. 16 Er 2161/2011 a sp. zn.
1 Er 3156/2010 podala sťažnosti proti porušovaniu svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu, t. j. nepreukázala
splnenie procesnej podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka zároveň v sťažnostiach neuvádza žiadne argumenty, ktorými by hodnoverným
spôsobom preukázala, že by túto podmienku nemohla splniť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností,
a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Uvedený nedostatok neumožňuje ústavnému súdu totižto náležite preskúmať
prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je
prístupnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke
zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinnej poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že nedostatky v zákonom
predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať
z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Ústavný súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie sťažností
sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, poukazujúc pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade porovnateľné sťažnosti sťažovateľky
(sp. zn. I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn.
III. ÚS 263/2012, sp. zn. III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľky namietajúce postup okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.
16 Er 1466/2011, sp. zn. 1 Er 84/2011, sp. zn. 16 Er 2387/2011, sp. zn. 16 Er 1266/2011,
sp. zn. 1 Er 502/2011, sp. zn. 16 Er 2459/2011, sp. zn. 1 Er 3155/2010, sp. zn. 9 Er 46/2011,
sp. zn. 16 Er 2162/2011, sp. zn. 16 Er 2386/2011, sp. zn. 16 Er 2225/2011, sp. zn.
8 Er 352/2011, sp. zn. 16 Er 1279/2011, sp. zn. 16 Er 1441/2011, sp. zn. 16 Er 2584/2011,
sp. zn. 9 Er 1071/2010, sp. zn. 1 Er 1382/2011, sp. zn. 8 Er 420/2011, sp. zn.
1 Er 3162/2011, sp. zn. 8 Er 681/2011, sp. zn. 8 Er 703/2011, sp. zn. 16 Er 2161/2011
a sp. zn. 1 Er 3156/2010 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V nadväznosti na uvedené rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu
a ustálené právne závery rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. augusta 2012