Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 406/2012
PDF · 236.37 KB
No categories available
IV. ÚS 406/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn.
Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012, sp.
zn. Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaniach vedených pod sp.
zn. 23 Er 1258/2011, sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er
1145/2011, sp. zn. 13 Er 671/2009, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn.
12 Er 1069/2011, sp. zn. 13 Er 1009/2011 a sp. zn. 8 Er 893/2011, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012, sp.
zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4733/2012,
sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012, sp. zn. Rvp
4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 4729/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn.
Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp.
zn. Rvp 4736/2012, sp. zn. Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012, ktorými namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),
ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Galanta
(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er 1258/2011, sp. zn. 17 Er
1228/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 13 Er 671/2009, sp. zn.
12 Er 1122/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011, sp. zn. 13 Er 1009/2011
a sp. zn. 8 Er 893/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným
súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu
rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej
názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,
resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli
zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané
exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov
a údajov, ktoré sú jej známe.
Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach
neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy
v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že na tieto
svoje sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu
odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ktoré upravujú zákaz
diskriminácie.
Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou
označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,
ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať
bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými ako „Spresnenie
petitu“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012,
sp. zn. Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn.
Rvp 4736/2012, sp. zn. Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012 o spisové značky,
pod ktorými okresný súd vedie ňou napadnuté konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012,
sp. zn. Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn.
Rvp 4736/2012, sp. zn. Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,
čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 Er 671/2009 (sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4733/2012)
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 4733/2012 napáda postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 671/2009, ktoré bližšie identifikuje
prostredníctvom označenia povinného (E. B.) a spisovej značky súdneho exekútora (EX
7233/2009). Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania tejto sťažnosti zistil, že ide
o konanie, ktoré nie je vedené okresným súdom.
Z uvedeného vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru
a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku ústavy a dohovoru. Ústavný súd
preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 4733/2012 odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,
čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených
pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 8 Er 893/2011, sp. zn.
15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn.
12 Er 1069/2011 a sp. zn. 13 Er 1009/2011 (konania vedené ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn. Rvp 4738/2012, sp. zn.
Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012
a sp. zn. Rvp 4737/2012)
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony
bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu
(I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor
(napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými
orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,
keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov.
Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu
doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým
z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že v konaniach
vedených pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011 a sp. zn. 8 Er 893/2011
okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií
rozhodol uzneseniami z 23. apríla 2012 (sp. zn. 17 Er 1228/2011 a sp. zn. 25 Er 1138/2011,
pozn.) a uznesením z 21. decembra 2011 (sp. zn. 8 Er 893/2011, pozn.), t. j. ešte pred
doručením sťažností sťažovateľky ústavnému súdu. V čase podania sťažností (2. mája 2012,
pozn.) už teda postupom okresného súdu v týchto konaniach zjavne nemohlo dochádzať
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, čo zakladá dôvod na odmietnutie príslušných častí sťažností sťažovateľky
vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012 a sp. zn.
Rvp 4738/2012 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že v konaniach vedených okresným súdom
pod sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn.
12 Er 1069/2011 a sp. zn. 13 Er 1009/2011 bol súdny exekútor JUDr. R. K. uzneseniami zo
4. januára 2012 (sp. zn. 15 Er 1230/2011, pozn.), z 3. januára 2012 (sp. zn. 16 Er
1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011 a sp. zn. 12 Er 1069/2011, pozn.) a z 23. marca 2012
(sp. zn. 13 Er 1009/2011, pozn.) vylúčený z vykonávania exekúcií (sp. zn. EX 12457/2011,
sp. zn. EX 11816/2011, sp. zn. EX 11095/2011, sp. zn. EX 8028/2011 a sp. zn. EX
7650/2011) z dôvodu, že bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej,
pozn.).
Ústavný súd poukazuje v tejto súvislosti na svoj ustálený právny názor, podľa
ktorého všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, ktoré sa v súlade
s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie, ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania (m. m. III. ÚS 322/2010), medzi inými aj zabezpečenie nestrannosti
exekútora v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. V súlade s právnym názorom
ústavného súdu nemožno z ústavného hľadiska spochybňovať postup okresného súdu,
ktorým tento vylúči súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pred rozhodnutím o jeho
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr. IV. ÚS 354/2012).
Vzhľadom na uvedené preto ak okresný súd v napadnutých konaniach rozhodol o vylúčení
súdneho exekútora z vykonávania exekúcií, odstránil tým právnu neistotu sťažovateľky,
ktorej z výroku uznesení o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií muselo byť
zrejmé aj bez vydania rozhodnutí o žiadostiach súdneho exekútora o poverenie
na vykonanie exekúcií, že súdny exekútor nemôže bez ďalšieho predmetné exekúcie
vykonávať.
Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažností vedených ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn.
Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľka sťažnosťami vedenými ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4730/2012,
sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn. Rvp 4738/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn.
Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012
namieta v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa
čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn.
25 Er 1138/2011, sp. zn. 8 Er 893/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011,
sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011 a sp. zn. 13 Er 1009/2011.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v týchto
konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo
podľa jeho názoru dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných
práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov ústavy
a dohovoru, čo zakladá dôvod na odmietnutie aj týchto častí sťažností z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn.
Rvp 4738/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012,
sp. zn. Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012 (ako celok) podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,
čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 23 Er 1258/2011 (konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4729/2012)
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116
ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon
podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie
je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený
nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o
súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na
sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k
zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného
súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne
ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu
proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že uvedené tvrdenie
sťažovateľky nezodpovedá skutočnosti, keďže v konaní vedenom pod sp. zn.
23 Er 1258/2011 sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch,
avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 16. marca 2012. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje aj na ďalšie svoje zistenie, podľa ktorého v tomto konaní bola samotná žiadosť
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručená okresnému súdu až 9. septembra
2011, teda až 3 mesiace po údajnom doručení sťažnosti na prieťahy v tomto konaní.
Z ďalšieho zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.
23 Er 1258/2011 zo 4. mája 2012 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol.
Z uvedeného teda vyplýva, že v období bezprostredne po sťažovateľkou podanej
sťažnosti na postup okresného súdu zo 16. marca 2012 okresný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, po podaní sťažnosti teda nielenže začal vo veci
konať, ale o nej aj meritórne rozhodol, t. j. sťažnosťou podľa zákona o súdoch sa
zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie
sťažnosti v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 4729/2012 v priamej príčinnej
súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta aj
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa
čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 1258/2011.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 23 Er 1258/2011 nie sú splnené podmienky
na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru v tomto konaní dôjsť ani
k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práva podľa
dodatkového protokolu a označených článkov ústavy a dohovoru, čo zakladá dôvod
na odmietnutie aj tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4729/2012 ako celok podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012