Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 406/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp

4729/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv podľa , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

porušenie a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaniach vedených pod sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 16 Er

1145/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4737/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),

ako aj porušenie a dohovoru postupom Okresného súdu Galanta

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. 17 Er

1228/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným

súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu

rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli

zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané

exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov

a údajov, ktoré sú jej známe.

Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach

neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy

v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že na tieto

svoje sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu

odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru, ktoré upravujú zákaz

diskriminácie.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými ako „Spresnenie

petitu“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. o spisové značky,

pod ktorými okresný súd vedie ňou napadnuté konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. )

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. napáda postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bližšie identifikuje

prostredníctvom označenia povinného (E. B.) a spisovej značky súdneho exekútora (EX

7233/2009). Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania tejto sťažnosti zistil, že ide

o konanie, ktoré nie je vedené okresným súdom.

Z uvedeného vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa , práv podľa dohovoru

a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku a dohovoru. Ústavný súd

preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť vedenú pod sp. zn. odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

a dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (konania vedené ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. )

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa (a tiež práva podľa

dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor

(napr. , , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry sťažovateľov.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým

z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií

rozhodol uzneseniami z 23. apríla 2012 (sp. zn. a sp. zn. ,

pozn.) a uznesením z 21. decembra 2011 (sp. zn. , pozn.), t. j. ešte pred

doručením sťažností sťažovateľky ústavnému súdu. V čase podania sťažností (2. mája 2012,

pozn.) už teda postupom okresného súdu v týchto konaniach zjavne nemohlo dochádzať

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, čo zakladá dôvod na odmietnutie príslušných častí sťažností sťažovateľky

vedených ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že v konaniach vedených okresným súdom

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. bol súdny exekútor JUDr. R. K. uzneseniami zo

4. januára 2012 (sp. zn. , pozn.), z 3. januára 2012 (sp. zn. 16 Er

1145/2011, sp. zn. a sp. zn. , pozn.) a z 23. marca 2012

(sp. zn. , pozn.) vylúčený z vykonávania exekúcií (sp. zn. EX 12457/2011,

sp. zn. EX 11816/2011, sp. zn. EX 11095/2011, sp. zn. EX 8028/2011 a sp. zn. EX

7650/2011) z dôvodu, že bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej,

pozn.).

Ústavný súd poukazuje v tejto súvislosti na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, ktoré sa v súlade

s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh

na vykonanie exekúcie, ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania (m. m. ), medzi inými aj zabezpečenie nestrannosti

exekútora v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. V súlade s právnym názorom

ústavného súdu nemožno z ústavného hľadiska spochybňovať postup okresného súdu,

ktorým tento vylúči súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pred rozhodnutím o jeho

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené preto ak okresný súd v napadnutých konaniach rozhodol o vylúčení

súdneho exekútora z vykonávania exekúcií, odstránil tým právnu neistotu sťažovateľky,

ktorej z výroku uznesení o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií muselo byť

zrejmé aj bez vydania rozhodnutí o žiadostiach súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcií, že súdny exekútor nemôže bez ďalšieho predmetné exekúcie

vykonávať.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažností vedených ústavným

súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka sťažnosťami vedenými ústavným súdom pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

namieta v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj

porušenie svojich základných práv podľa a , práva podľa

dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v týchto

konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru, nemohlo

podľa jeho názoru dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných

práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov

a dohovoru, čo zakladá dôvod na odmietnutie aj týchto častí sťažností z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti

sťažovateľky vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (ako celok) podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. )

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ). V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na

sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k

zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného

súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne

ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu

proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že uvedené tvrdenie

sťažovateľky nezodpovedá skutočnosti, keďže v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch,

avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 16. marca 2012. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje aj na ďalšie svoje zistenie, podľa ktorého v tomto konaní bola samotná žiadosť

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručená okresnému súdu až 9. septembra

2011, teda až 3 mesiace po údajnom doručení sťažnosti na prieťahy v tomto konaní.

Z ďalšieho zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

zo 4. mája 2012 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol.

Z uvedeného teda vyplýva, že v období bezprostredne po sťažovateľkou podanej

sťažnosti na postup okresného súdu zo 16. marca 2012 okresný súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia, po podaní sťažnosti teda nielenže začal vo veci

konať, ale o nej aj meritórne rozhodol, t. j. sťažnosťou podľa zákona o súdoch sa

zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa ,

ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. v priamej príčinnej

súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta aj

porušenie svojich základných práv podľa a , práva podľa

dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. nie sú splnené podmienky

na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa a ani jej

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru v tomto konaní dôjsť ani

k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa , práva podľa

dodatkového protokolu a označených článkov a dohovoru, čo zakladá dôvod

na odmietnutie aj tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky vedenú ústavným súdom pod sp. zn. ako celok podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012