Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 407/2012
PDF · 140.15 KB
No categories available
I. ÚS 407/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B.
F., PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Kežmarok a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 7453/2012 až
sp. zn. Rvp 7458/2012 a sp. zn. Rvp 9561/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7453/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája
2012 a 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného
súdu Kežmarok – ďalej len „okresný súd“ (u súdneho exekútora boli veci vedené
pod spisovými značkami: EX 304/2006, EX 270/2006, EX 396/2006, EX 369/2006,
EX 570/2007, EX 95/2004 a EX 13042/2009, pozn.).
4. Sťažovateľka v predmetných 7 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor návrhy zaevidoval pod spisovými
značkami: EX 304/2006, EX 270/2006, EX 396/2006, EX 369/2006, EX 570/2007,
EX 95/2004 a sp. zn. EX 13042/2009 a následne požiadal v uvedených veciach okresný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O návrhoch okresný súd doteraz nerozhodol,
čím porušil sťažovateľkou v bode 3 označené práva.
5. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti
s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie
v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,
(iii) zakázal mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal jej finančné
zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 7453/2012 až sp. zn. Rvp 7458/2012 a sp. zn. Rvp 9561/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na
totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l
výroku tohto uznesenia.
II.B
K namietanému porušeniu práv sťažovateľky (bližšie neoznačených, pozn.)
postupom okresného súdu
10. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci
sa týka, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
11. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotné návrhy, pozn.) v texte sťažností ani
v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred
okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné (na návrhy
sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci v návrhoch uvádza, že tvoria ich prílohu
(s označením „listiny podľa textu“, pozn.).
14. Ústavný súd v súvislosti s v bode 13 uvedenými nedostatkami pripomína, že daný
rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010 a IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už
vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný súd preto
nemohol akceptovať ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne obrátili na
okresný súd, ktorý im údaj o spisových značkách súdnych konaní neoznámil. Sťažovateľka
jednak nedoložila ústavnému súdu uvedené žiadosti adresované okresnému súdu a jednak
kvalifikovaný právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším
prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované
skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie písomných žiadostí, aj to v krátkom čase
pred podaním ústavných sťažností (sťažovateľka výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla
2012, iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich nedoložila).
15. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných
zákonom (pozri bod 10 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri
ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012