Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 376/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. R., P., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ods. l

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012

doručená sťažnosť JUDr. V. R. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci v jej neprítomnosti podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo

254/2010 zo 14. marca 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

v procesnom postavení odporcu v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom Okresným súdom Vranov nad

Topľou (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , ktorý bol meritórne

skončený rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. januára 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. marca 2010. Proti

tomuto rozsudku podala sťažovateľka 20. apríla 2010 dovolanie, ktoré najvyšší súd zamietol

rozsudkom sp. zn. zo 14. marca 2012.

3. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd predmetným rozsudkom porušil jej právo

„na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z Dohovoru a ...

v nadväznosti na ust. “, keď nevyhovel jej dovolaniu, ktorým okrem

iného namietala nezákonnosť postupu krajského súdu, ktorý vykonal 27. januára 2010

pojednávanie „bez mojej účasti a bez účasti JUDr... (splnomocneného advokáta, pozn.),

ktorý vôbec nedostal predvolanie a následne sa na môj pokyn ospravedlnil... súd rozhodol

o nás bez nás“ (citované z dovolania sťažovateľky z 20. apríla 2010, pozn.). Sťažovateľka

tvrdí, že „v tejto fáze konania došlo k porušeniu ústavnosti – môjho práva dať sa

zastupovať v celom rozsahu na súde, pre konanie ktorého som udelila plnú moc

advokátovi“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru a č. 48 ods. 2 ... Rozsudkom NS SR č. k. z 14. 3. 2012

porušené bolo.

2. Rozsudok NS SR č. k. z 14. 3. 2012 sa zrušuje a vracia sa

Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke vo výške

5 000 Eur.“

Súčasne požiadala o priznanie trov konania.

5. Ako dôkazový materiál sťažovateľka k sťažnosti pripojila okrem iných písomnosti

aj rozsudok krajského súdu sp. zn. z 27. januára 2010, dovolanie z 20. apríla

2010 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. marca 2012.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je návrh zjavne neopodstatnený, ak sa

ním namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktorý vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

9. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. marca 2012, ktorým najvyšší súd zamietol dovolanie proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 27. januára 2010 (bod 4.1).

10. Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ). Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

alebo neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo

slobody (, ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie

rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti

medzi základnými právami a slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným

rozhodnutím všeobecného súdu, prípadne postupu, ktorý mu predchádzal.

11. Ústavný súd v tejto spojitosti uvádza, že podľa svojej stabilnej judikatúry

() je oprávnený posúdiť neústavnosť konania, resp. rozhodovania všeobecných

súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu procesnoprávnych princípov konania

( až ). Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená so vznikom

oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto

dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov, v tomto prípade ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktoré upravujú prípustnosť dovolania, tak ako sa toho domáha sťažovateľka. Súčasne

ústavný súd zdôrazňuje, že reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v konaní o dovolaní neznamená,

aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory účastníka konania, ktorý sa domáha

zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu (a súčasne aj prvostupňového súdu).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Sťažovateľka videla porušenie označených práv v tom, že najvyšší súd sa riadne

nevysporiadal s jej námietkami vznesenými v dovolacom konaní proti rozhodnutiu

krajského súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu na zrušenie rozsudku okresného súdu

z 25. augusta 2005 vo veci vysporiadania BSM (pozri bod 2). Sťažovateľka je toho názoru,

že najvyšší súd nenapravil pochybenia krajského súdu, ktorý vykonal odvolacie

pojednávanie 27. januára 2010 bez jej účasti, ako aj bez účasti jej splnomocneného

advokáta (pozri tiež bod 3).

14. Ústavný súd preskúmal rozhodnutie najvyššieho súdu a zistil, že s v dovolaní

uvedenými námietkami sťažovateľky sa vysporiadal jasne a zrozumiteľne v rámci

posudzovania dôvodov dovolania, zistenia podmienok jeho prípustnosti, resp. zisťovania

prípadných vád konania ( a až ).

15. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po oboznámení okresným súdom

zisteného skutkového stavu a právnych záverov z neho vyplývajúcich uviedol vecné

a právne dôvody zmeny rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom vrátane dôvodov

prejednania odvolania bez účasti sťažovateľky a jej právneho zástupcu: „K prejednaniu

odvolania bez účasti žalovanej uviedol, že žalovaná bola na pojednávanie riadne

predvolaná a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Odvolanie preto prejednal

v súlade s § 101 ods. 2 O. s .p. bez jej prítomnosti. Na plnomocenstvo udelené žalovanou

advokátovi JUDr. R. Z. neprihliadol, lebo bolo predložené iba v telegrafickej podobe bez

jeho doplnenia v lehote troch dní originálom. Navyše zástupca žalovanej žiadosť

o odročenie pojednávania doručil súdu až po pojednávaní.“ Po uvedení dovolacej

argumentácie sťažovateľky (citovaná len jej relevantná časť, pozn.) vo vzťahu k predmetu

sťažnosti („Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná. Žiadala

rozsudok odvolacieho súdu a tiež prvostupňového súdu zrušiť. Uviedla, že odvolací súd

nepostupoval správne, keď odvolanie prejednal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej

zástupcu JUDr. Z. Týmto postupom odvolací súd jej resp. právnemu zástupcovi znemožnil

predložiť ďalšie dôkazy na obranu svojich tvrdení.“) odôvodnil najvyšší súd svoje

rozhodnutie (vo vzťahu k predmetu sťažnosti; pozri tiež bod 3) takto:

„Najvyšší súd... ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie

podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O. s.

p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V posudzovanej veci žalovaná tvrdila vady konania uvedené v , a to

konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Dovolací súd preto osobitne skúmal, či konanie pred

odvolacím súdom nebolo postihnuté práve touto vadou.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vykonávať

svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby v záujme

hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka

za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa

nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov

pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať dôsledne, pretože

jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného práva

účastníka vyplývajúceho z , a to práva na verejné

prejednanie veci v jeho prítomnosti.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolací súd nariadil opakovane

pojednávanie na 27. január 2010 a že na toto pojednávanie bola žalovaná riadne

predvolaná 8. januára 2010. Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavila a ani

nepožiadala o jeho odročenie. Boli tak splnené zákonné predpoklady uvedené v § 101 ods. 2

pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej. Ak za tohto stavu odvolací súd

odvolanie prejednal a vo veci rozhodol bez účasti žalovanej, postupoval v súlade

so zákonom a týmto postupom prelo neodňal žalovanej možnosť pred súdom konať v zmysle

tak, ako to nesprávne v dovolaní tvrdí žalovaná. Pokiaľ ide o jej

zástupcu JUDr. Z., z jeho podania z 26. januára 2010 označeného ako ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní je zrejmé, že o termíne pojednávania nariadeného odvolacím

súdom na deň 27. január 2010 mal vedomosť. Toto podanie bolo odvolaciemu súdu

doručené 1. februára 2010, t. j. po termíne nariadeného pojednávania. Nemožno preto

vyčítať odvolaciemu súdu, že odvolanie prejednal v jeho neprítomnosti.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala...

Obsah dovolania žalovanej nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Žalovaná preto napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďže

v konaní neboli zistené vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalovanej podľa zamietol.“

16. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia dovolacieho súdu dospel

k záveru, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne, logickým výkladom

a vyčerpávajúcim odôvodnením dospel k záveru o nenaplnení podmienok dôvodnosti

dovolania podľa a prípustnosti dovolania podľa , a preto

dovolanie podľa ods. l zamietol. Tomuto záveru predchádzal ústavne súladný

výklad relevantnej právnej úpravy. Ústavný súd preto nezistil pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti žiadnu možnosť porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. označeného

základného práva podľa v súvislosti s rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. marca 2012.

17. Z rozsudku najvyššieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala

svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd dostatočne

predstavil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k zamietnutiu dovolania, a preto jeho

závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, ale ako také, ktoré (v posudzovanom prípade, pozn.) sú v súlade s obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu

ochranu podľa ).

18. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,

že obsahom práva na spravodlivý proces (resp. základného práva na súdnu ochranu) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

), ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. ).

19. Ústavný súd zároveň dodáva, že takisto nezistil ani žiadnu príčinnú súvislosť

medzi označeným rozhodnutím najvyššieho súdu (predchádzajúcim postupom všeobecných

súdov) a namietaným porušením základného práva sťažovateľky, aby sa mohla vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , v dôsledku čoho aj túto časť

sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. K námietke sťažovateľky, podľa ktorej sa v dôsledku nenariadenia pojednávania

krajským súdom nemohla vyjadriť k namietanej argumentácii krajského súdu, čím jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom, ústavný súd poukazuje na závery najvyššieho súdu,

ktoré boli už v tomto rozhodnutí citované. Tieto považuje ústavný súd za správne,

dostatočne zrozumiteľné a ústavne konformné, a preto nepovažuje za potrebné ich v tejto

súvislosti rekapitulovať, a to aj s poukazom na to, že základné právo na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania zakotvené v je na úrovni zákona

vyjadrené a chránené práve v ods. f) .

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky (bod 5 – zrušením predmetných súdnych rozhodnutí, priznaním primeraného

finančného zadosťučinenia a úhradou trov konania) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012