Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 371/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Č., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č.,

pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv postupom

Okresného súdu Čadca a jeho rozsudkom č. k. -194 z 8. novembra 2011

a postupom Krajského súdu v Žiline a jeho rozsudkom sp. zn. z 23. apríla

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012

doručená sťažnosť M. S., Č. (ďalej aj „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „deklarácia“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozsudkom

č. k. -194 z 8. novembra 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. z 23. apríla 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom okresným súdom

pod sp. zn. vystupoval sťažovateľ v procesnom postavení odporcu. Okresný

súd rozsudkom č. k. -194 z 8. novembra 2011 rozhodol o vyporiadaní BSM

tak, že určil, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené pod položkami 1a), 1b) až 7) patria

do výlučného vlastníctva navrhovateľke, odporcovi prikázal vyplatiť úver v sume

9 494,62 € poskytnutý S., a. s., a navrhovateľku zaviazal vyplatiť odporcovi sumu

11 388,65 €. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 23. apríla 2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že tento

v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil, a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

Sťažovateľ uviedol, že aj napriek formulácii okresný

súd v jeho prípade nelogicky rozhodol tak, že „navrhovateľke prikázal do vlastníctva celý

majetok, pričom zohľadnil i všetky jej finančné prostriedky pochádzajúce jednak od rodičov

ako i nadobudnuté pred manželstvom a mne prikázal celý dlh v zmysle hypotekárneho úveru

a neuznal mi finančné prostriedky od mojich rodičov ako i vyplatenú pôžičku M. J. Navyše

nevyporiadal BSM v širšom slova zmysle, keď do majetku nezahrnul mnou vyplatený dlh

od zrušenia BSM do jeho vyporiadania...

Aj napriek zásadám uvedeným v , ako i vyššie uvedenému odôvodneniu súd

matematicky nesprávne vypočítal rozdiel v peňažnej náhrade, ktorú je mi povinná vyplatiť

navrhovateľka. Pokiaľ cena bytu s prísl. spolu s garážou bola ocenená na sumu 52.630,- €

a súd navrhovateľke zároveň uznal stavebné sporenie vo výške 7.634,60 € ako i finančné

prostriedky, ktoré jej darovali rodičia vo výške 6.638,78 €, tak navrhovateľka nadobudla

majetok vo výške 38.356,62 €. Naproti tomu mne súd ponechal splatiť zvyšok

hypotekárneho úveru vo výške - 9.494,62 €, splatil som už hypotekárny úver vo výške -

4.281,94 €, a nadobudol som finančné prostriedky za odpredaj motorového vozidla vo výške

166,- €, teda celkom som nadobudol majetok v zápornej hodnote -13,610,56 €. Rozdiel

medzi majetkom, ktorý nadobudla navrhovateľka a ja je vo výške 51.967,18 €. Pri takomto

vyporiadaní by bola alikvotná finančná náhrada vo výške 25.983,59 €, nie tak ako rozhodol

sud vo výške 11.388,65 €.“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd „sa mal podrobnejšie zaoberať v rámci

vykonaného preskúmania rozsudku v rámci odvolacieho konania i vloženými finančnými

prostriedkami zo strany navrhovateľky“.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že okresný súd i krajský súd vec nesprávne právne

posúdili, pretože neskúmali správnosť výpočtu pri vyporiadaní BSM. Je zrejmé, že

sťažovateľ má zákonný nárok na výplatu pri vyporiadaní BSM, a pokiaľ primeraná náhrada

je v rozpore s vykonaným dokazovaním a s určenou cenou nehnuteľností, došlo k porušeniu

. V rámci sťažnosti sťažovateľ namietal aj porušenie a

, ku ktorému malo dôjsť tým, že všeobecné súdy nereagovali na podstatné

a relevantné argumenty sťažovateľa obsiahnuté ako v jeho vyjadreniach, tak aj v odvolaní,

a z tohto dôvodu sú ich rozhodnutia nepreskúmateľné. Postupom všeobecných súdov bola

sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom spočívajúca v tom, že „súd aj napriek

rozsiahlemu dokazovaniu uznal iba vložené finančné prostriedky do BSM zo strany

navrhovateľky, pričom mnou uvádzané vôbec nezobral do úvahy“.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom

okresného súdu a jeho rozsudkom č. k. -194 z 8. novembra 2011 a postupom

krajského súdu a jeho rozsudkom sp. zn. z 23. apríla 2012 bolo porušené jeho

základné právo vlastniť majetok podľa a podľa deklarácie, aby

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom okresného súdu a jeho rozsudkom

č. k. -194 z 8. novembra 2011 a postupom krajského súdu a jeho rozsudkom

sp. zn. z 23. apríla 2012 bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok

podľa a podľa deklarácie, a svoju námietku v podstate odôvodnil

jednak nesprávnym výpočtom okresného súdu pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM, ako aj

nedostatočným preskúmaním tohto výpočtu v rámci odvolacieho konania krajským súdom,

čo sa v konečnom dôsledku premietlo do nesprávneho právneho posúdenia veci a odňatia

možnosti sťažovateľovi konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že už obsah odôvodnenia tejto sťažnosti nasvedčoval tomu, že bola

koncipovaná ako jeden z opravných prostriedkov proti rozhodnutiam všeobecných súdov,

ústavný súd overil stav predmetného konania na okresnom súde.

Ústavný súd následne zistil, že 8. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené

dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 23. apríla 2012,

v ktorom namietal, že mu bola podľa (ďalej

len „OSP“) odňatá možnosť konať pred súdom, a ktoré v zmysle

odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. O podanom dovolaní Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dosiaľ nerozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky uplatnil v sťažnosti podanej

ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, a v čase rozhodovania

ústavného súdu nie je dovolacie konanie ešte skončené, musela byť sťažnosť odmietnutá pre

jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude

vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Súbežné podanie

dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď uvedený princíp

subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

, , ), že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Inými slovami, právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa, porušenie ktorých namieta, má najprv

a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012