Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 399/2012
PDF · 227.3 KB
No categories available
III. ÚS 399/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom sp. zn. 5 Sd 120/10 a postupom podpredsedníčky Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2055/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. B. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012
doručená sťažnosť Ing. B. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 Sd 120/10 a postupom podpredsedníčky krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. Spr. 2055/2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že S., B. (ďalej len „odporkyňa“), rozhodnutím
č. 76061861370 z 30. novembra 2010 zamietla sťažovateľovu žiadosť o invalidný
dôchodok, a to na základe posudku posudkového lekára, podľa ktorého sťažovateľ
„pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“.
Sťažovateľ rozhodnutie odporkyne napadol opravným prostriedkom podľa tretej
hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“). Argumentoval potrebou prihliadať „na ďalšie dve
nevyliečiteľné choroby (ľahká perzistujúca astma a obštrukčné ochorenie pľúc)
o čom predložil aj správu a lekárske vyšetrenia“.
Krajský súd rozhodnutím č. k. 5 Sd 120/10-72 zo dňa, ktorý nemožno z obsahu
sťažnosti ani z jej príloh zistiť, napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil, keď dospel
k záveru, že sťažovateľ „v priebehu konania nepredložil žiadny odborný lekársky nález,
ktorým by zvrátil hodnotenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi“. Krajský súd
tiež „nemal pochybnosť, že by posúdenie dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa
nebolo objektívne a preto nemal dôvod na ustanovenie súdneho znalca v konaní,
ktorý by opätovne posúdil dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa...“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ po rekapitulácii rozhodujúcich
skutkových okolností uvádza, že „voči rozhodnutiu KS 5Sd/2010 podal odvolanie
navrhovateľ, v ktorom uviedol, že:
Neboli zohľadnené moje námietky nestrannosti voči sudkyni a nebol dodržaný OSP
pri lehotách na oboznámenie s výsledkom disciplinárneho súdu. Nie je možné výsledok len
tak oznámiť na pojednávaní bez 30 dňovej lehoty na jeho doručenie navrhovateľovi
a zároveň tá istá sudkyňa v rovnaký deň vyniesť rozsudok,
O zaujatosti svedčí aj to, že začala konať vo veci až po mojej sťažnosti predsedkyni
krajského súdu a odmietla odročiť pojednávanie z titulu neprítomnosti môjho advokáta
a prizvať znalca z odboru internej medicíny,
OSP bol porušený aj z procesných dôvodov nedodržanie lehôt na doručovanie
písomností zjavná snaha rozhodnúť v môj neprospech a nadržiavanie odporcovi...
Navrhujem pre vyššie uvedené pochybenia rozsudok krajského súdu zo dňa zrušiť
a vrátiť na nové dokazovanie vo veci.“.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že „podal sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 17.02.2012
doručený KS v Bratislave dňa 20.02.2012, v ktorej sa sťažuje na prieťahy v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 5Sd 120/2010. KS šetrením v predmetnej právnej veci zistil,
že sťažnosť nie je dôvodná a KS to odôvodnil s odvolaním sa na judikatúru Ústavného
súdu...“.
Podľa sťažovateľa „samotným konaní KS v Bratislave bolo porušené základné právo
sťažovateľa na súdnu ochranu (spravodlivý proces) z dôvodu nevyhodnotenia lekárskej
správy z internej kliniky v čase od 05.10.2011 do 11.10.2011. KS neakceptoval skutočnosti
a dôkazy ktoré neboli súdu známe a ktoré by samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť rozhodnutie odporkyne... Navrhovateľ predložil
správu z lekárskeho vyšetrenia, pričom ľahká perzistujúca astma a obštrukčné ochorenie
pľúc sú nevyliečiteľné ochorenia. Neboli zohľadnené námietky nestrannosti voči sudkyni
a nebol dodržaný OSP pri lehotách na oboznámenie s výsledkom disciplinárneho súdu.
O zaujatosti svedčí aj to, že začala konať vo veci až po mojej sťažnosti predsedkyni
krajského súdu a odmietla odročiť pojednávanie z titulu neprítomnosti môjho advokáta
a prizvať znalca z odboru internej medicíny. OSP bol porušený aj z procesných dôvodov
nedodržanie lehôt na doručovanie písomnosti zjavná snaha rozhodnúť v môj neprospech
a nadržiavanie odporcovi. Súd tieto skutočnosti nijako nepreveril, dokazovania boli
vykonané na základe pochybných záverov z prepúšťacej správy nemocnice, ktorej však
nemocnica neuviedla túto rozhodujúcu skutočnosť. Vychádzajúc z prameňa základného
práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo taktiež porušené právo
na prerokovanie veci v primeranej lehote ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
Po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu
v merite rozhodnúť takto:
„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ing. B. B. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR v kontexte s ods. 1 čl. 6 Európskeho dohovoru a priamo aj toho práva
postupom KS v Bratislave pod č. k. 5Sd 120/10 a č. k. Spr. 2055/2012 porušené bolo
2) Ústavný súd prikazuje KS v Bratislave 3, aby konal bez zbytočných prieťahov
3) Ukladá KS v Bratislave povinnosť uhradiť Ing. B. B. trovy tohto konania vo výške
550 € za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je KS v Bratislave povinný
vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4) Napadnuté rozhodnutie aby zrušil.“
Sťažovateľ navrhuje aj odklad vykonateľnosti „napadnutého rozhodnutia KS
v Prešove č. k. 5Sd 120/10 a Spr. 2055/2012 ak to nebude v rozpore s dôležitým verejným
záujmom...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
1. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané zásadou dispozitívnosti, ktorá znamená
zodpovednosť sťažovateľa – povinne zastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom –
za perfektnosť návrhu.
Predložená sťažnosť je ako celok značne nezrozumiteľná. V jej odôvodnení v časti I
označenej ako „Skutkový stav“ sťažovateľ tvrdí, že rozsudok krajského súdu vo veci
sp. zn. 5 Sd 120/10 napadol odvolaním, ktorého fotokópiu síce ústavnému súdu doručil,
avšak z jeho obsahu nemožno zistiť, kedy bolo vypracované ani kedy bolo doručené
krajskému súdu. Obsah odvolania rekapituluje tak, ako to je citované v naratívnej časti tohto
uznesenia, pričom následne v časti II odôvodnenia svojej sťažnosti na podklade rovnakých
výhrad tvrdí porušenie označených práv. Námietky sú formulované heslovito, často sú
bližšie nevysvetlené (napr. tvrdenie naznačujúce priebeh disciplinárneho konania). Rovnako
rozsudok krajského súdu vo veci sp. zn. 5 Sd 120/10 zrejme nie je ústavnému súdu
doručený v kompletnej podobe, pretože posledná strana zjavne nie je jeho súčasťou (súd
v nej uvádza, že rozhodnutí odporkyne „číslo 760 618 6137 0 zo dňa 18. mája 2011“).
Napriek uvedeným nedostatkom nepristúpil ústavný súd k výzve adresovanej
sťažovateľovi na ich odstránenie, pretože odôvodnenie sťažnosti, ako aj obsah jej príloh
umožnili ústavnému súdu dospieť v rámci predbežného prerokovania k jednoznačnému
záveru o potrebe jej odmietnutia.
2. Pokiaľ ide o porušenie základného práva na súdnu ochranu postupom krajského
súdu v konaní sp. zn. 5 Sd 120/10, ktoré sťažovateľ namietal na podklade výhrad
voči kvalite dokazovania krajského súdu (neakceptovanie niektorých skutočností a dôkazov,
nezohľadnenie „námietky nestrannosti“, „nedodržanie lehôt na doručovanie písomností“),
ústavný súd konštatuje, že potvrdzujúci rozsudok krajského súdu v konaní podľa tretej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je napadnuteľný riadnym opravným
prostriedkom – odvolaním.
Podľa § 250s prvej vety OSP proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie
správneho orgánu, je prípustné odvolanie.
Niet pochýb, že v takomto odvolaní je sťažovateľ oprávnený namietať aj relevantné
vady v postupe krajského súdu, ktorý jeho potvrdzujúcemu rozsudku predchádzal.
Preto vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy („iný súd“) bolo
potrebné v tejto časti odmietnuť sťažnosť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Ochranu základným právam a slobodám uvedeným v čl. 127 ods. 1 ústavy totiž
v okolnostiach sťažovateľovho prípadu a na podklade jeho námietok porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy mal právomoc poskytnúť Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací.
3. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 120/10.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodu,
porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd stabilne judikuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh (odpoveď podpredsedníčky krajského súdu
na sťažovateľovu sťažnosť na postup súdu) ústavný súd zistil, že sťažovateľov opravný
prostriedok napadol na krajský súd 15. decembra 2010. Vyjadrenie odporkyne k podanému
opravnému prostriedku bolo krajskému súdu doručené 23. mája 2011. Následne (27. mája
2011) krajský súd vyzval odporkyňu na vyhodnotenie nových lekárskych správ doložených
sťažovateľom. Krajskému súdu bola 8. júla 2011 doručená nová lekárska správa zo 7. júla
2011. Na jej základe krajský súd 18. júla 2011 vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní
vyjadril, či na podanom opravnom prostriedku trvá. Sťažovateľ listom z 8. augusta 2011
zotrval na opravnom prostriedku a doložil nové lekárske správy, ktoré krajský súd
16. augusta 2011 zaslal posudkovému lekárovi sociálneho poistenia na vyhodnotenie.
Odpoveď zo strany posudkového lekára bola krajskému súdu doručená 26. septembra 2011.
Krajský súd potom nariadil pojednávanie na 9. november 2011. Sťažovateľ listom
z 12. októbra 2011 krajskému súdu oznámil, že pre zdravotný stav sa nemôže zúčastniť
pojednávania, čo aj náležite preukázal. Súčasne na podporu svojich tvrdení predložil ďalšie
lekárske správy. Krajský súd pojednávanie 9. novembra 2011 odročil na neurčito. Spis bol
následne predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia so žiadosťou
o vyhodnotenie nových lekárskych správ. Posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojej
správe doručenej krajskému súdu 23. decembra 2011 opätovne konštatoval nezdokladovanie
zhoršeného zdravotného stavu. Krajský súd 7. februára 2012 nariadil pojednávanie
na 14. marec 2012.
Rekapitulovanú chronológiu vyplývajúcu z odpovede podpredsedníčky krajského
súdu z 8. marca 2012 sťažovateľ v sťažnosti nespochybnil ani nepredložil a nenavrhol
žiadne dôkazy na vyvrátenie z nej plynúcich faktov. Ústavný súd preto predmetnú
chronológiu považoval za preukázanú.
Chronológia procesných úkonov krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Sd 120/10 podľa názoru ústavného súdu na prvý pohľad umožňuje uzavrieť, že niet
signálov, ktoré by mohli v rámci meritórneho prerokovania predloženej sťažnosti viesť
ku konštatovaniu porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.
Krajský súd vo veci konal priebežne, žiadne zásadné obdobia neodôvodnenej pasivity
v jeho postupe nemožno identifikovať, jeho úkony smerovali k rozhodnutiu vo veci
a nakoniec boli zavŕšené rozsudkom č. k. 5 Sd 120/10-72, ktorého dátum vyhlásenia síce
z obsahu sťažnosti a z jej príloh nemožno zistiť, k vyhláseniu tohto rozsudku však muselo
dôjsť v období medzi 14. marcom 2012 (nariadené pojednávanie vo veci) a 3. júlom 2012
(spísanie sťažovateľovej sťažnosti).
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka konania o opravnom
prostriedku sťažovateľa nesignalizuje možnosť porušenia jeho základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy alebo jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto je v tejto časti
sťažnosť zjavne neopodstatnená.
4. Nakoniec sa ústavný súd súc viazaný sťažnostným petitom (§ 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde) musel vysporiadať aj s navrhovaným porušením sťažovateľom
označených práv postupom podpredsedníčky krajského súdu vo veci Spr. 2055/2012,
v rámci ktorej bola vybavovaná sťažovateľova sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ síce v petite sťažnosti pod uvedeným číslom
označil postup krajského súdu, z § 63 ods. 1 zákona o súdoch však jednoznačne vyplýva,
že sťažnosť na postup súdu vybavuje ako orgán riadenia súdu predseda súdu,
ktorého podľa § 39 ods. 1 zákona o súdoch zastupuje podpredseda súdu.
Ústavný súd sa opätovne obracia k svojej ustálenej rozhodovacej praxi,
podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažnosti podľa zákona o súdoch nemožno považovať
ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (mutatis
mutandis IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011, II. ÚS 8/2012).
Sťažovateľ okrem toho žiadne konkrétne námietky proti postupu podpredsedníčky
súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti na postup súdu neuviedol. Ak však nebol spokojný
s vybavením jeho sťažnosti na postup súdu, mal podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o súdoch
právo požadovať do 30 dní od doručenia odpovede podpredsedníčky krajského súdu
prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľ v sťažnosti netvrdil ani nepreukázal podanie žiadosti o prešetrenie
vybavenia jeho sťažnosti na postup súdu podpredsedníčkou krajského súdu, preto v tejto
časti je jeho sťažnosť neprípustná (obdobne napr. I. ÚS 405/08).
5. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa prednesenými v petite jeho sťažnosti, ako aj jeho
návrhom na dočasné opatrenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2012