Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 278/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H., B.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti D., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti D., s. r. o., trovy

konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov)

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 19. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie trvá takmer 11 rokov bez toho, aby bola

vec právoplatne ukončená. Konanie okresného súdu vykazuje výrazné známky

neodôvodnených prieťahov, čím z jeho strany dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru. Uvedenou

nečinnosťou okresného súdu, resp. jeho konaním s výraznými prieťahmi, vzniká

sťažovateľke nielen majetková škoda, ale aj z dôvodu dlhodobého a neustále sa

predlžujúceho stavu právnej neistoty aj výrazná nemajetková ujma.

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej

základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

269,58 €.

Na základe výzvy ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení

k prijatej sťažnosti sp. zn. z 25. júla 2012 k priebehu konania, okrem

iného zhodne ako sťažovateľka, vo svojej sťažnosti uviedla:

„... Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o dva návrhy vo veci

samej a to návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradenia cena diely

v plnom rozsahu a vzájomný návrh odporcu na zaplatenie dlžnej sumy titulom odstúpenia

od zmluvy o dielo pre vady diela.

Prehľad procesných úkonov od nápadu veci až doposiaľ:

Vec napadla na tunajší súd dňa 27. 9. 2002.

Tunajší súd výzvou zo dňa 8. 10. 2002 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh, ktorý bol zaplatený 31. 10. 2002.

Tunajší súd vydal dňa 22. 11. 2002 platobný rozkaz č. k. -14, ktorým

vyhovel návrhu v celom rozsahu, proti ktorému podal odporca prostredníctvom

splnomocnenej zástupkyne dňa 27. 1. 2003 odpor.

Vec bola prevedená do registra Cb, zapísaná pod sp. zn. a pridelená

dňa 3. 2. 2003 na prejednanie a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu Mgr. R. G.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu predložila tunajšiemu súdu plnomocenstvo

na zastupovanie dňa 28. 3. 2003 na základe výzvy súdu.

Odporca podal na tunajší súd dňa 26. 6. 2003 vzájomný návrh odporcu o zaplatenie

2.582.751,- Sk z titulu odstúpenia od zmluvy pre vady diela.

Tunajší súd uznesením č. k. -62 zo dňa 21. 7. 2004 vyzval navrhovateľa

na odstránenie vád návrhu, a to aby presne označil odporcu v súlade so zápisom

v obchodnom registri.

Tunajší súd uznesením č. k. -64 zo dňa 2. 8. 2004 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor.

Navrhovateľ na základe výzvy súdu podaním, doručeným dňa 27. 9. 2004, upresnil

označenie odporcu v súlade s výpisom z obchodného registra.

Predsedníčka tunajšieho súdu opatrením zo dňa 4. 11. 2004 Spr 1661/04 rozhodla

tak, že nevybavené veci z oddelenia 15 v agende Cb sa pridelili na prejednanie

a rozhodnutie sudcovi JUDr. P. K., ktorá nastúpila pracovať na tunajší súd 2. 11. 2004.

Zákonný sudca určil termín pojednávania na deň 28. 1. 2005.

Pojednávanie zo dňa 28. 1. 2005 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na

1. 4. 2005 s tým, že účastníci konania boli zaviazaní na predloženie listinných dokladov,

ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

Tunajší súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh

uznesením zo dňa 1. 2. 2005.

Pojednávanie zo dňa 1. 4. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia

znalca.

Tunajší súd uznesením zo dňa 12. 4. 2005 č. k. -98 ustanovil znalca

z odboru Stavebníctvo, odvetvie Stavebné konštrukcie za účelom posúdenia vhodnosti

materiálu, použitého v priestoroch odporcu na účely zmluvy o dielo a posúdiť vady

použitého materiálu.

Navrhovateľ podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. 5. 2005, podal námietky

proti osobe znalca, ktoré tunajší súd zaslal ustanovenému znalcovi a odporcovi

na vyjadrenie listom zo dňa 4. 5. 2005.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu predložila tunajšiemu súdu dňa 11. 5. 2005

vyjadrenie k námietkam navrhovateľa proti osobe znalca.

Ustanovený znalec na základe urgencie súdu zo dňa 7. 6. 2005 oznámil tunajšiemu

súdu, že nemôže podať znalecký posudok v predmetnej veci vzhľadom na skutočnosť, že nie

je znalcom menovaným pre požadovaný odbor a odvetvie.

Tunajší súd uznesením zo dňa 13. 7. 2005 č. k. -106 zrušil uznesenie

tunajšieho súdu č. k. -98 a ustanovil vo veci nového znalca z odboru Chémia,

odvetvie Chemická technológia, organická chémia, škody v chemickom priemysle.

Ustanovený znalec podaním, doručeným tunajšiemu súdu 3. 8. 2005, oznámil súdu,

že nemôže vypracovať znalecký posudok v zmysle uznesenia č. k. -106.

Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 8. 2005 č. k. -110 zrušil uznesenie

tunajšieho súdu -106 v časti ustanovenia predchádzajúceho znalca a v časti

uloženia povinnosti zložiť preddavky na trovy znalca a ustanovil nového znalca z odboru

Chémia, odvetvie Chemická technológia, chémia.

Tunajší súd zaslal spisový materiál 15 Cb/4/03 za účelom vypracovania znaleckého

posudku znalcovi dňa 21. 9. 2005 a následne urgoval znalca urgenciou zo dňa 24. 11. 2005,

urgenciou zo dňa 26. 1. 2006, urgenciou zo dňa 21. 3. 2006.

Tunajší súd uznesením č. k. -119 zo dňa 14. 6. 2006 uložil znalcovi

poriadkovú pokutu, nakoľko napriek urgenciám nepredložil súdu vypracovaný znalecký

posudok v stanovenej lehote, súčasne bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod

hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.

Ustanovený znalec predložil súdu dňa 30. 8. 2006 znalecký posudok č. 7/2006.

Dodatkom č. 20 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2006 boli

nevybavené veci z oddelenia 15 Cb vrátené sudkyni Mgr. R. G. z dôvodu jej návratu dňa

1. 9. 2006 po ukončení materskej dovolenky na ich prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd doručil znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa k nemu

v lehote 20 dní vyjadrili.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu podaním, doručeným tunajšiemu súdu 22. 12.

2006, sa vyjadrila k znaleckému posudku.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa podaním, doručeným súdu 3. 1. 2007, sa

vyjadril k znaleckému posudku.

Tunajší súd výzvou zo dňa 3. 1. 2007 a 30. 4. 2007 vyzval znalca na presnú

špecifikáciu výdavkov za účelom priznania odmeny.

Vo veci bol určený zákonnou sudkyňou dňa 9. 7. 2007 termín pojednávania

na 13. 11. 2007.

Pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo 13. 11. 2007, na ktorom bol vypočutý aj

znalec, bolo odročené na termín 19. 2. 2008 s tým, že účastníci konania sa zaviazali presne

špecifikovať návrhy na doplnenie dokazovania a že splnomocnený zástupca navrhovateľa

oznámi súdu adresy svedkov, ktorých žiadal vypočuť.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa telefonicky oznámil súdu dňa 18. 2. 2008, že

sa nezúčastní pojednávania, určeného na deň 19. 2. 2008, z dôvodu práceneschopnosti,

ktoré pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na termín 13. 5. 2008.

Tunajší súd uznesením zo dňa 13. 3. 2008 č. k. -197 rozhodol o odmene

znalca.

Navrhovateľ telefonicky oznámil súdu dňa 13. 5. 2008 o 9:00 hod, že konatelia

spoločnosti sa zo zdravotných dôvodov a z dôvodu služobnej cesty v zahraničí nemôžu

zúčastniť pojednávania, určeného na deň 13. 5. 2008 o 10:00 hod, a žiadali o odročenie

pojednávania.

Pojednávanie zo dňa 13. 5. 2008 bolo odročené na deň 16. 9. 2008.

Navrhovateľ faxom, doručeným 10. 9. 2008, ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní, ktoré sa malo konať 16. 9. 2008, z dôvodu pobytu konateľov navrhovateľa

na dovolenke v zahraničí a zároveň žiadali o odročenie pojednávania.

Zákonná sudkyňa otvorila pojednávanie dňa 16. 9. 2008 v neprítomnosti

navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ vedel o termíne pojednávania od 22. 5. 2008

do 16. 9. 2008, aby si mohol naplánovať dovolenku resp. požiadať o odročenie

pojednávania s časovým predstihom, a vo veci bolo rozhodnuté a bol vyhlásený rozsudok.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu podaním, doručeným súdu dňa 30. 10. 2008,

podala odvolanie voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. -210, a odporca bol

uznesením zo dňa 5. 11. 2008 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Tunajší súd doručil odvolanie odporcu navrhovateľovi s tým, že sa môže v lehote 10

dní k odvolaniu vyjadriť.

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu 8. 12. 2008 vyjadrenie k odvolaniu.

Tunajší súd predložil Krajskému súdu v Trnave dňa 18. 12. 2008 odvolanie odporcu.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30. 6. 2009 č. k. -235 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 8. 2009.

Tunajší súd vyzval splnomocnenú zástupkyňu odporcu výzvou zo dňa 14. 9. 2009

na predloženie originálu posudku, vypracovaného Ž. z októbra 2001, a zároveň vyzval

navrhovateľa výzvou zo dňa 14. 9. 2009 na predloženie originálu Zmluvy o dielo zo dňa

28. 6. 2001 a originálu vyhlásenia výrobcu o preukázaní zhody zo dňa 20. 12. 2000.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu oznámila súdu podaním, doručeným 14. 10.

2009, že nemá k dispozícii originál znaleckého posudku z októbra 2001 a požiadala súd,

aby súd si vyžiadal tento originál od Ž.

Navrhovateľ zaslal tunajšiemu súdu dokumentáciu v zmysle výzvy súdu dňa 19. 10.

2009.

Tunajší súd vyzval Ž. výzvou zo dňa 30. 10. 2009 na zaslanie originálu posudku

z októbra 2001 a následne urgenciou zo dňa 4. 1. 2010.

Zákonná sudkyňa určila dňa 19. 2. 2010 termín pojednávania na deň 27. 4. 2010,

ktoré bolo odročené na termín 15. 6. 2010 s tým, že navrhovateľ sa zaviazal predložiť

listinné doklady tak, ako boli špecifikované v zápisnici o pojednávaní.

Tunajší súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 10. 5. 2010, aby označil súdu, kto

realizoval pokládku podlahy u odporcu v r. 2001 s označením obchodného mena a sídla.

Pojednávanie zo dňa 15. 6. 2010, na ktorom bol vypočutý aj svedok, bolo odročené

na termín 12. 10. 2010 s tým, že bude volaný aj znalec.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa podaním, doručeným súdu 16. 6. 2010,

oznámila súdu adresu svedka, ktorého žiadala vypočuť.

Pojednávanie zo dňa 12. 10. 2010 bolo odročené na termín 9. 12. 2010, keď

navrhovateľ sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia a ani svedkovia a znalec sa

nedostavili na pojednávanie bez ospravedlnenia.

Pojednávanie, vytýčené na deň 9. 12. 2010, bolo z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 10. 2. 2011.

Pojednávanie zo dňa 10. 2. 2011, na ktorom bol vypočutý svedok, bolo odročené

na termín 5. 4. 2011 za účelom zváženia doplnenia ďalšieho dokazovania.

Tunajší súd zrušil termín pojednávania 5. 4. 2011 z dôvodu potreby doplnenia

dokazovania výsluchom ďalšieho svedka, na ktoré pojednávanie sa dostavili účastníci

konania, a ktoré bolo odročené na deň 9. 6. 2011 s tým, že splnomocnený zástupca odporcu

sa zaviazal v lehote do 5 dní oznámiť dátum narodenia a bydlisko svedka.

Tunajší súd vyzval splnomocnenú zástupkyňu navrhovateľa výzvou zo dňa 27. 4.

2011 na oznámenie dátumu narodenia a bydliska svedka.

Tunajší súd zrušil termín pojednávania, určený na deň 9. 6. 2011, z dôvodu, že sa

nepodarilo zistiť aktuálnu adresu bydliska svedka.

Tunajší súd výzvami zo dňa 20. 6. 2011, 22. 7. 2011 zisťoval adresy svedka.

Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2011 bol dňa 1. 8.

2011 predložený spis zákonnej sudkyni JUDr. B. Ť. na prejednanie a rozhodnutie veci,

nakoľko zákonná sudkyňa Mgr. G. R. bola od 1. 8. 2011 pridelená na stáž na Krajský súd

v Trnave.

Tunajší súd opakovane výzvou zo dňa 22. 9. 2011 zisťoval adresu svedka. V zmysle

Dodatku č. 12 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2011 bola vec dňa 3. 10.

2011 pridelená zákonnej sudkyni Mgr. K. F. na prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd výzvami zo dňa 5. 3. 2012, 17. 4. 2012, 4. 6. 2012 a 14. 6. 2012 zisťoval

adresu svedka.

Tunajší súd potom, ako zistil adresu svedka, dňa 16. 7. 2012 určil termín

pojednávania na deň 16. 10. 2012 (s ohľadom na potrebu predloženia spisu na Ústavný súd

SR, keď pôvodne bol určený termín pojednávania na deň 11. 9. 2012), na ktorý bude

predvolaný aj svedok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vo veci vykonáva úkony pravidelne a plynulo,

avšak vzhľadom na právnu a skutkovú zložitosť veci, potreby doplnenia dokazovania

ustanovením znalca, výsluchom svedkov, potrebou doplnenia špecifikácie návrhov

účastníkov konania, doteraz nemohlo byť ukončené dokazovanie vo veci a vydané

rozhodnutie.

Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že vec prejednávajúci sudcovia vykonávali úkony

v spise priebežne, preto som nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené súdom.“

Podpredsedníčka okresného súdu v podaní z 25. júla 2012 uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 13. augusta 2012 uviedol, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské

práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel

k týmto záverom:

1. Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. je

zaplatenie peňažnej sumy vo výške 325 014,90 Sk s prísl. z titulu neuhradenej ceny diela.

Napriek tomu, že ide o bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd

konštatuje, že predmetná vec je náročná na dokazovanie.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v zásade nebránilo

súdu vo veci konať, v primeranom čase reagovala na výzvy súdu a spravidla sa zúčastňovala

súdnych pojednávaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 27. septembra 2002 podala sťažovateľka na okresnom

súde návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal 22. novembra 2002 platobný

rozkaz č. k. -14, proti ktorému podal odporca 27. januára 2003 odpor

a 26. júna 2003 podal na okresnom súde tiež vzájomný návrh na zaplatenie 2 582 751 Sk

z titulu odstúpenia od zmluvy pre vady diela. Dňa 16. septembra 2008 bol okresným súdom

vyhlásený rozsudok č. k. -210. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca

30. októbra 2008 odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. -235 z 30. júna 2009

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu,

ktorá bola zistená od 14. marca 2003, keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu

na predloženie plnej moci, do 21. júla 2004, keď okresný súd vyzval sťažovateľku

na opravu návrhu na začatie konania (nečinnosť v trvaní 1 roka a 4 mesiacov), ale aj

k nesústredenému a neefektívnemu konaniu, pretože aj krajský súd rozhodnutie okresného

súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.

Ústavný súd vychádzajúc zo samotnej doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu

a dosiahnutých výsledkov konštatuje, že 10-ročná dĺžka súdneho konania (z toho

na okresnom súde viac ako 9 rokov) je ústavne neakceptovateľná nielen v prípade konania

o zaplatenie peňažnej sumy, ale v každej súdom prerokovávanej veci.

Bez toho, aby ústavný súd vymedzoval i jednotlivé kratšie obdobia nečinnosti

okresného súdu, možno konštatovať, že v konaní o zaplatenie peňažnej sumy vedenom

okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 20 000 € a žiadosť odôvodnila tým, že súdne konanie o zaplatenie

peňažnej sumy nie je skončené ani po 10 rokoch, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nemožno inak napraviť

(napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa

po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi

(m. m. ).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi, princípy

spravodlivosti a spôsob zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky ústavný súd

považoval finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur) voči okresnému

súdu za primerané podľa a

a podľa uložil okresnému súdu, ktorý označené práva

porušil, vyplatiť ho sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala o priznanie úhrady

trov konania pred ústavným súdom v sume 269,58 €, a to za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľke z dôvodu

právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. H., B., vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a hodnotu jedného úkonu právnej

služby ústavný súd stanovil na sumu 127,16 €. K priznanej odmene advokátky za 2 úkony

právnej služby 254,32 € ústavný súd priznal aj uplatnenú sumu paušálnej náhrady v sume

15,26 € (2-krát 7,63 €) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Na základe opísaných dôvodov bola

sťažovateľke priznaná náhrada trov konania v celkovej sume 269,58 €, ktorú je okresný súd

povinný vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012