Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 368/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., S., zastúpenej advokátom

JUDr. Ľ. N., B., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -42 z 22. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -42

z 22. februára 2012.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«... V právnej veci navrhovateľa M. Č., P., zast. JUDr. S., s. r. o., T., proti odporcovi

(sťažovateľovi) V., s. r. o., S., zast. S., s. r. o., B., o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o námietke zaujatosti vznesenej právnym zástupcom odporcu Krajský súd v Trenčíne

uznesením sp. zn. -42 zo dňa 22. februára 2012 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Trenčín JUDr. J. K. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ...

V právnej veci sp. zn. sa na Okresnom súde Trenčín uskutočnilo prvé

pojednávanie dňa 26. 09. 2011, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť navrhovateľa bez

toho, aby navrhovateľ predniesol návrh vo veci samej a odporca sa k tomuto návrhu mohol

vyjadriť. Súd pojednávanie odročil na deň 21. 11. 2011, kedy sa však pojednávanie

neuskutočnilo a najbližší ďalší termín pojednávania bol súdom určený na deň 13. 02. 2012.

Už pred otvorením pojednávania, nariadeného na Okresnom súde Trenčín v právnej

veci vedenej pod sp. zn. na deň 13. 02. 2012, sa ešte pred samotným

prednesením návrhu navrhovateľa vo veci samej a vyjadrením odporcu k tomuto návrhu

sudkyňa JUDr. J. K. pred prítomnými účastníkmi a ich právnymi zástupcami v súvislosti

so zisťovaním toho, či došlo k dohode medzi účastníkmi, ústne vyjadrila v tom zmysle, že

toto budeme mať vybavené veľmi rýchlo vzhľadom na znenie okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Takéto vyjadrenie s prihliadnutím na v tom čase aktuálne štádium

súdneho konania vzbudilo u odporcu a jeho právneho zástupcu pochybnosť o nezaujatosti

sudkyne JUDr. J. K.

Uvedené vyjadrenie sudkyne JUDr. J. K. vyhodnotil právny zástupca odporcu ako

zjavný prejav jej zaujatosti a preto vzniesol do zápisnice o pojednávaní námietku zaujatosti

tejto sudkyne. K tejto námietke sudkyňa JUDr. J. K. poznamenala, že súd môže vyjadriť svoj

právny názor na vec v zmysle ustanovenia , avšak

na konkrétne číslo paragrafu z tohto zákona, v ktorom by takéto ustanovenie bolo

obsiahnuté, si už v tej chvíli nevedela spomenúť.

K tomu v tejto súvislosti poznamenávame, že máme vedomosť o takomto ustanovení

(ide o posledná veta ), avšak sme toho názoru, že súd nemôže toto

ustanovenie aplikovať svojvoľne, kedykoľvek a bez akýchkoľvek obmedzení, ale len pri

splnení podmienok uvedených v poslednej vete ...

Obsah vyjadrenia sudkyne JUDr. J. K. k vznesenej námietke zaujatosti, ktoré

spomína Krajský súd v Trenčíne v Uznesení, je nám známy len z tohto Uznesenia.

Ak uvedená sudkyňa v tomto svojom vyjadrení uviedla, že vyjadrenie právneho zástupcu

navrhovateľa vyznelo tak, že aj odporca si je vedomý formálnych nedostatkov okamžitého

skončenia pracovného pomeru, tak voči takémuto vyjadreniu sa musíme ohradiť, nakoľko je

pravdepodobne založené len na osobných pocitoch sudkyne JUDr. J. K., ktoré mohla mať

z ústneho vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa pred otvorením pojednávania dňa

13. 02. 2012, avšak rozhodne popierame, že by sa odporca alebo jeho právny zástupca

kdekoľvek alebo kedykoľvek, či už vo vzťahu k navrhovateľovi alebo jeho právnemu

zástupcovi, alebo vo vzťahu k súdu vyjadril vtom zmysle, že by si odporca bol vedomý

formálnych nedostatkov okamžitého skončenia pracovného pomeru. K takémuto názoru

resp. záveru sudkyňa nemohla dospieť z vyjadrení odporcu už aj z toho dôvodu, že do

termínu pojednávania nariadeného na deň 13. 02. 2012 a ani priamo na súde

v pojednávacej miestnosti pred otvorením tohto pojednávania sa odporca ani jeho právny

zástupca písomne ani ústne k návrhu na začatie konania v žiadnom smere nevyjadril...

I keď z citovaného ustanovenia poslednej vety výslovne vyplýva, že

sudca môže vyjadriť svoj právny názor na vec počas konania, máme za to, že zo slovného

spojenia „doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností“ vyplýva záver, že sudca tento

názor nemôže vyjadriť kedykoľvek, ale najskôr až po začatí pojednávania a vykonaní

dokazovania. V tomto prípade však sudkyňa JUDr. J. K. vyjadrila svoj právny názor na vec

už pred otvorením (začatím) pojednávania a pred začatím dokazovania...»

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. -42

z 22. februára 2012 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že nevylúčil vec

prejednávajúcu sudkyňu z dôvodu, že nezistil úplne skutkový stav veci v okolnostiach

a dôvodoch, ktoré viedli sudkyňu k vysloveniu jej vyjadrenia o tom, že „toto konanie

skončí rýchlo vzhľadom na znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru“. Uvedená

skutočnosť má za následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia v otázke

posúdenia zaujatosti sudcu. Vzhľadom na to sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie

za arbitrárne.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. -42 zo dňa 22. februára 2012 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

-42 zo dňa 22. februára 2012 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne

na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť obchodnej spoločnosti V., s. r. o.,

trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľ. N.,

advokáta, B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavné právo na súdnu ochranu však

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom, teda

za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je

taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

).

Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľka namietané uznesenie

krajského súdu č. k. -42 z 22. februára 2012 za ústavne nekonformné, je to, že

podľa jej názoru krajský súd nezistil úplne skutkový stav veci v okolnostiach a dôvodoch,

ktoré viedli sudkyňu k vyjadreniu, že „toto konanie skončí rýchlo vzhľadom na znenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru.“ Podľa názoru sťažovateľky to má za následok,

že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. -42

z 22. februára 2012 a zistil, že námietky sťažovateľky nie sú opodstatnené. V danom

prípade krajský súd rozhodujúc o námietke sťažovateľky na vylúčenie sudkyne

z prejednávania a rozhodovania veci vyslovil svoj právny názor a riadne vysvetlil aj dôvody

svojho rozhodnutia, prečo sudkyňa Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

JUDr. J. K. nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. .

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -42

z 22. februára 2012 okrem iného uviedol:

„... K vznesenej námietke zaujatosti sa sudkyňa JUDr. J. K. vyjadrila tak, že sa

vo veci necíti byť zaujatá, účastníkov konania a ich zástupcov nepozná a k prejednávanej

veci nemá žiadny vzťah. Uviedla, že je pravdou, že pred začatím pojednávania po tom, ako

právny zástupca na jej otázku, či došlo k mimosúdnej dohode, uviedol, že nie, z dôvodov

dlhších jednaní o finančných nárokoch navrhovateľa, o čom jednali aj pol hodinu pre

pojednávaním, uviedla, že toto konanie skončí rýchlo vzhľadom na znenie okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa totiž vyznelo

tak, že aj odporca si je vedomý formálnych nedostatkov okamžitého skončenia pracovného

pomeru.

Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 0. s. p.) posudzoval obsah

vznesenej námietky zaujatosti z aspektu zákonných dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci a dospel k záveru, že vo veci nie je dôvod, aby

sudkyňa JUDr. J. K. bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Z ustanovenia vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného zákonného ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo

ich zástupcom a tiež k predchádzaniu možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu

sledovanému citovaným ustanovením zodpovedá aj právna úprava, ktorá sa z hľadiska

vylúčenia sudcu považuje za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu, a to: 1) k veci, v rámci ktorej by mal sudca svoj konkrétny

záujem na určitom spôsobe skončenia veci a rozhodovania vo veci, 2) k účastníkom

konania, ktorý by mohol byť založený na príbuzenskom vzťahu alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3) k zástupcom účastníkov konania

(ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky uvedené pod bodom 2).

Rozhodnutie o vylúčení sudcov podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Vzhľadom k tomu sudcov možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným

povinnostiam nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

Z obsahu námietky zaujatosti vznesenej odporcom, z obsahu spisu, ako aj

zo samotného vyjadrenia vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. J. K., Krajský súd v Trenčíne

nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že vec prejednávajúca sudkyňa je

nejakým spôsobom zaujatá voči odporcovi. Pochybnosť o zaujatosti vec prejednávajúcej

sudkyne nemožno vyvodzovať len z toho, čo odporca uviedol v námietke, ale takáto

pochybnosť musí vyplývať z objektívne existujúcich skutočností, čo preukázané nebolo.

Samotná sudkyňa JUDr. J. K. sa vyjadrila, že vo veci sa necíti byť zaujatá a k účastníkom

konania a ani k prejednávanej veci nemá žiadny vzťah, pričom odporca vo vznesenej

námietke zaujatosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vec

prejednávajúca sudkyňa JUDr. J. K. mala nejaký bližší právne relevantný vzťah

k účastníkom konania, k ich zástupcom alebo k prejednávanej veci, ktorý by mal povahu

dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa ust. § 14 ods. 1

Vyjadrenia vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. J. K., že toto konanie skončí rýchlo

vzhľadom na znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, podľa názoru odvolacieho

súdu nemožno považovať za také, ktorým by JUDr. J. K. vyjadrila svoj názor, ako mieni

vo veci rozhodnúť...“

Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že

jeho odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu

dostačujúco vysvetlil, prečo nevylúčil sudkyňu okresného súdu z prerokovávania

a rozhodovania veci, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska

za akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd konštatuje, že nevylúčenie sudkyne okresného

súdu z prejednávania a rozhodovania veci v danom prípade neporušuje základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľkou v jej

sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov

a právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej

judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak

by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov krajským súdom takéto nedostatky

nevykazuje.

S poukazom na to, že obsahom základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (, , ,

, ), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012