Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 453/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. L. B., K., S., zastúpeného S. s. r. o., Č., konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. V., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. L. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012

doručená sťažnosť M. L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z listín k nej pripojených vyplýva, že okresný súd pod

sp. zn. vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode. Sťažovateľ je účastníkom namietaného konania

v procesnom postavení odporcu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd v Čadci rozhodol rozsudkom dňa 06. 10. 2011 tak, že manželstvo

účastníkov konania rozviedol. Maloleté dieťa S. E. A. B., nar. ... na čas po rozvode zveril do

výchovy a starostlivosti matky, ktorú zároveň poveril zastupovaním maloletej a správou

majetku maloletej v bežných veciach. Odporcu zaviazal platiť výživné na maloletú S. E. A.

B. vo výške 25,99 eur k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

Okresný súd predmetným rozsudkom zároveň rozhodol, že otec má právo styku s maloletou

S. E. A. B., nar. ... každý utorok v týždni v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod. v priestoroch

vedľajšieho účastníka konania Občianske združenie N., Ž., v pobočke organičná zložka,

detašované pracovisko Č. pod dozorom vedľajšieho účastníka konania prostredníctvom

povereného pracovníka alebo psychológa VÚK v neprítomnosti matky.

Voči tomuto rozsudku, čo do výroku o úprave styku otca s maloletou podal

sťažovateľ /odporca/ dňa 23. 11. 2011 odvolanie, pričom okresný súd doposiaľ neodoslal

spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Okresný súd postupoval netransparentne

už v predchádzajúcom štádiu konania, keď sťažovateľ /odporca/ dňa 10. 03. 2011 podal

na okresný súd odvolanie proti uzneseniu OS v Čadci zo dňa 03. 02. 2011,

sp. zn. -269, dňa 12. 04. 2011 podal sťažovateľ /odporca/ na súd odvolanie

proti uzneseniu OS v Čadci zo dňa 31. 03. 2011, sp. zn. -415. Obe tieto

odvolania neboli postúpené odvolaciemu súdu na vybavenie.

Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade súd rozhoduje o ďalšom vývoji rodinných

vzťahoch rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o veľmi citlivú záležitosť. Otec nemá možnosť

stretávať sa so svojou dcérou, s výnimkou styku upraveného podľa predbežného

opatrenia /uznesenie OS v Čadci zo dňa 3. 2. 2011, sp. zn. , ktorého

rozsah okresný súd prebral do rozsudku zo dňa 06. 10. 2011 vo veci samej. Navyše matka

dieťaťa počas celého konania účelovo marí stretávanie sa otca s dcérou, pričom vždy v deň

kedy sa má stretnutie uskutočniť neodôvodnene uvedie, že dieťa je nemocné a nemôže sa

stretnutia zúčastniť. Matka sa pred otcom maloletej vyjadrila v tom smere, že S. bude v čase

úpravy styku vždy chorá. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa oprávnene domáha zmeny

takto upraveného styku, podľa ktorého nie je možné priaznivo rozvíjať a prehlbovať citový

vzťah medzi otcom a dieťaťom. Okresný súd svojím postupom marí sťažovateľovi domáhať

sa svojich práv prostredníctvom opravných prostriedkov tým, že účelovo nepredkladá

v primeranej lehote spis odvolaciemu súdu na vybavenie odvolaní sťažovateľa.“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ doručil 11. januára 2012 predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Na sťažnosť reagoval podpredseda

okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2/12 z 20. januára 2012, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Oboznámil som sa s obsahom Vašej sťažnosti, so spisom

a po prešetrení Vám oznamujem nasledovné:

Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 6. 10. 2011. Rozsudok prevzal dňa

14. 11. 2011 Váš právny zástupca JUDr. J. V. Dňa 6. 10. 2011 bola zaslaná výzva Vášmu

právnemu zástupcovi, aby v lehote 5 dní oznámil, či žiadate rozsudok pretlmočiť. Na výzvu

súdu nereagoval.

Dňa 22. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie vedľajšieho účastníka, a to O. N. Ž.

Dňa 23. 11. 2011 doručil Váš právny zástupca odvolanie voči rozsudku.

Dňa 24. 11. 2011 bol JUDr. V. opätovne vyzvaný, aby súdu oznámil v lehote 5 dní, či

žiadate rozsudok písomne pretlmočiť. Na výzvu reagoval listom, ktorý bol súdu doručený

dňa 30. 11. 2011.

Dňa 28. 12. 2011 bolo vydané uznesenie kde výrok znie: „Súd určuje, že rozsudok

Okresného súdu v Čadci č. k. -859 zo dňa 6. 10. 2011 nadobudol

právoplatnosť vo výrokoch I., II., III. a V. dňom 30. 11. 2011 (o rozvode manželstva,

o zverení dieťaťa na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky, o povinnosti otca

platiť výživné na maloleté dieťa na čas po rozvode, o náhrade trov konania).

Uznesenie prevzal JUDr. V. dňa 9. 1. 2012.

Rozsudok -859 zo dňa 6. 10. 2011 bol dňa 10. 1. 2012 zaslaný Ing. Ľ.

G. na pretlmočenie v lehote 10 dní.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že vo veci neboli spôsobené prieťahy

v konaní. Považujem preto Vašu sťažnosť za nedôvodnú.

Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola mnou riadne vybavená, môžete v zmysle

ustanovenia §-u 67 ods. 1 požiadať do 30 dní od doručenia odpovede

predsedu Krajského súdu v Žiline o prešetrenie vybavenia sťažnosti.“

Sťažovateľ vyslovuje v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nespokojnosť

s postupom okresného súdu aj v období nasledujúcom po doručení odpovede podpredsedu

okresného súdu na jeho sťažnosť a v tejto súvislosti uvádza:

„Od vybavenia sťažnosti podpredsedom okresného súdu uplynuli dva mesiace,

počas ktorých sa okresný súd zaoberá vyčísľovaním odmien znalečného a tlmočného, čím

neustále oddiaľuje postúpenie spisu odvolaciemu súdu i napriek tomu, že predmetom

odvolania je dôležitá otázka styku otca s dieťaťom, ktorú je potrebné vyriešiť urýchlene v

záujme zdravého psychického vývoja dieťaťa.

Okresný súd riadne vo veci nekoná, svojím postupom spôsobuje vážne prieťahy,

v dôsledku, ktorých je sťažovateľ frustrovaný a prežíva ťažkú traumu z právnej neistoty

a z toho, že sa nemôže stretávať so svojou dcérou. Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný súd

prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ uplatňuje v rozsahu 10.000 €.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania

vo výške 323,50 € /príprava a prevzatie zastupovania, podanie sťažnosti − 2 x 127,16 €

+ 2 x 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH t. j. 53,92 €/ na účet spoločnosti S. s. r. o.,

so sídlom Č., v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. v ... Č., číslo účtu: ..., VS: ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania prostredníctvom okresného súdu

zisťoval doterajší priebeh namietaného konania a jeho aktuálny stav, pričom v tejto

súvislosti zistil toto nasledovné:

Namietané konanie bolo začaté na návrh navrhovateľky (manželky sťažovateľa),

ktorý bol okresnému súdu doručený 17. septembra 2010; týmto návrhom sa navrhovateľka

domáhala, aby okresný súd jej manželstvo so sťažovateľom rozviedol a rozhodol aj

o zverení dieťaťa do výchovy, úprave styku a o povinnosti platiť výživné.

Okresný súd sa po napadnutí veci zaoberal návrhmi účastníkov konania na vydanie

predbežných opatrení na úpravu styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom, pričom

uznesením z 3. februára 2011 upravil jeho styk s maloletým dieťaťom do právoplatného

skončenia namietaného konania a následne vydal ďalšie procesné rozhodnutia súvisiace

so zabezpečovaním dokazovania. Proti týmto rozhodnutiam okresného súdu sťažovateľ

podal odvolania [proti predbežnému opatreniu o úprave styku s maloletou (10. apríla 2011),

proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu (12. apríla 2011), proti

uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia – úprava styku (10. augusta 2011), proti

uzneseniam o trovách preddavkovaných štátom (12. apríla 2011 a následne 27. februára

2012)], o ktorých rozhodoval Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), čo objektívne

predĺžilo namietané konanie.

O návrhu vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom zo 6. októbra 2011

(necelých 13 mesiacov od doručenia návrhu), ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený 14. novembra 2011. Sťažovateľ podal 23. novembra 2011 proti rozsudku

okresného súdu odvolanie. Následne (11. januára 2011) podal sťažovateľ tiež odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu z 28. decembra 2011 o určení nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku okresného súdu vo výrokoch I, II a III (sťažovateľ odvolaním napadol len výrok

rozsudku okresného súdu o úprave styku s maloletou, pozn.). Na účely rozhodnutia

o odvolaniach okresný súd odstúpil spis 22. marca 2012 krajskému súdu, t. j. v ten istý deň,

keď sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor

(napr. , , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa alebo práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto

ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom

v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ predovšetkým namietal nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní

v období od 23. novembra 2011 (keď podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu

zo 6. októbra 2011, pozn.) do odstúpenia spisu krajskému súdu (22. marca 2012). V tomto

období bol sťažovateľ dvakrát vyzvaný okresným súdom, či požaduje pretlmočenie

rozsudku (6. októbra 2011 a 24. novembra 2011), pričom v zásade bezprostredne

po doručení odpovede jeho právneho zástupcu okresný súd (9. januára 2012) zaslal

rozsudok na pretlmočenie tlmočníkovi a následne 22. marca 2012 vec odstúpil krajskému

súdu. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému

súdu (22. marca 2012), okresný súd už zjavne nemohol svojou činnosťou porušovať

základné právo sťažovateľa podľa , keďže vo veci samej rozhodol

a urobil všetky úkony potrebné na odstúpenie veci odvolaciemu súdu. Táto skutočnosť

zakladá v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd navyše poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (napr. , , , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd zastáva názor, že v doterajšom priebehu

namietaného konania nedošlo k takým prieťahom v konaní, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval plynulo,

resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012