Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , práv zaručených v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v bližšie nešpecifikovaných exekučných

konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

9187/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

9186/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012

osobne doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práv zaručených v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia a čl.

14 dohovoru postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

sťažovateľkou nešpecifikovaných exekučných konaniach.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie ňou označených

základných práv a práv v exekučných konaniach, ktoré identifikovala iba prostredníctvom

osoby povinného a spisovej značky súdneho exekútora „Ex“ bez uvedenia príslušnej

spisovej značky „Er“ toho-ktorého exekučného konania vedeného okresným súdom, keďže

spisové značky jej nie sú podľa jej tvrdenia známe, a to aj napriek tomu, že na ich zistenie

vyvinula enormné úsilie.

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou (uvedeným spôsobom, pozn.)

označených exekučných konaniach okresný súd porušil jej základné právo a právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na

spravodlivé súdne konanie, ktorého jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote, ďalej podľa sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného

súdu malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva

a napokon okresný súd mal porušiť aj všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené

ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa tvrdení

sťažovateľky od 19. júla 2010, keď ňou zvolený súdny exekútor podal okresnému súdu

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech sťažovateľky ako

oprávnenej z exekúcie, o týchto žiadostiach rozhodol „... len čiastočne...“, keď súdnemu

exekútorovi udelil poverenie iba na časť exekučným titulom priznanej pohľadávky, takže

podľa sťažovateľky „... nečinnosť, resp. nesústredená činnosť súdu sa týka žiadosti

o vydanie poverenia v tej časti exekučne uplatňovanej pohľadávky o ktorej súd doposiaľ

bezdôvodne nerozhodol. Z pohľadu platného práva (zákonnej úpravy exekučného konania)

nie je možné akceptovať stav, kedy exekučný súd (v reakcii na žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia) poverí súdneho exekútora výkonom exekúcie len pre časť pohľadávky

oprávneného a o právnom osude /ostávajúcej častí pohľadávky nerozhodne (či už pozitívne

udelením poverenia alebo negatívne zamietnutím žiadosti).“.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na

skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučných konaniach neprijal adekvátne

opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na

udelenie poverení na vykonanie tohto-ktorého exekučného konania, a to aj napriek

skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojho tvrdenia podať v súvislosti s týmto

postupom okresného súdu predsedovi okresného súdu 9. mája 2012 sťažnosti na prieťahy

v konaní (v ten istý deň v oboch prípadoch, pozn.).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:

„Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto

rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.

Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.

podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise

exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde k

odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ ostal

vo veci nečinný...

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že

nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť

nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia

nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára

priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.

Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť. ...“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené

jej základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v , jej

základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva

zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj

k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v a v

dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez

zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii

sťažovateľky, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po

1 272,36 € v oboch prípadoch, a tiež aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v , ktorého jedným z atribútov je aj

prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho

základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v a v

dodatkového protokolu, a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu

diskriminácie zaručeného v a v dohovoru. K zbytočným

prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach

pritom malo dôjsť v dôsledku tohto, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu

iba čiastočne rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora na udelenie poverenia.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Jednou zo požadovaných obligatórnych náležitostí

sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom podľa je

aj presné označenie konania, resp. označenie postupu orgánu verejnej moci, ktorým malo

dôjsť k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv a práv

zaručených v ústave alebo kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská

republika viazaná.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu vedených pod sp. zn.

a sp. zn. uviedla, že nie je schopná presne spisovou značkou

označiť, a tak nezameniteľným spôsobom identifikovať ňou napádané exekučné konania

vedené okresným súdom, postupom v ktorých malo byť porušené najmä jej základné právo

a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a s tým spojené aj iné

sťažovateľkou označené základné práva a práva, a to v súvislosti s rozhodovaním

o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenia poverení na vykonanie exekúcií.

Sťažovateľka ňou napádané exekučné konania okresného súdu označila iba uvedením

označenia účastníkov exekučného konania, pričom oprávnenou z exekúcie je vo všetkých

napádaných exekučných konaniach samotná sťažovateľka a povinnými sú konkrétne

menom, priezviskom a dátumom narodenia označené fyzické osoby, pričom sťažovateľka

tieto napádané exekučné konania tiež označila uvedením „exekútorskej“ spisovej značky

„Ex“.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami sťažovateľky v prvom rade

poukazuje na skutočnosť, že v obidvoch napádaných exekučných konaniach ide o prípady,

keď sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení, pričom podľa jej tvrdení okresný súd o týchto žiadostiach už čiastočne

rozhodol (str. 3 sťažností, pozn.), takže podľa ústavného súdu sťažovateľka už z týchto ňou

proklamovaných „čiastočných rozhodnutí“, resp. „čiastočných poverení“ v daných veciach

musela mať vedomosť o spisových značkách napádaných exekučných konaní.

Vzhľadom na uvedené je teda nepochybne zrejmé, že tvrdenia sťažovateľky o tom,

že nemá vedomosť o spisových značkách ňou napádaných exekučných konaní sa

nezakladajú na pravde, resp. majú charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia zo strany

sťažovateľky, pretože sama sťažovateľka uvádza, že porušenie svojich práv namieta

v súvislosti s konaniami, v ktorých už bolo okresným súdom čiastočne rozhodnuté.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd pripomína, že nie je povinný z úradnej

povinnosti odstraňovať nedostatky sťažností sťažovateľky, pretože na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí v podaniach účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

Okrem uvedeného ústavný súd tiež vo svojom uznesení sp. zn.

z 11. mája 2005 už uviedol: „Podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti aj

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o

osoby (sťažovateľov), ktoré sú zastúpené osobami práva znalými (advokátmi), tak ako je

tomu aj v prípade sťažovateľky.

Napokon v súvislosti s náležitosťami sťažností sťažovateľky ústavný súd tiež

podotýka, že sťažovateľka svoje tvrdenia v sťažnostiach nepodložila žiadnymi dôkazmi, a to

aj napriek skutočnosti, že v samotných sťažnostiach uvádza, že ich k sťažnostiam pripája,

napr. sťažovateľka ani v jednom z napádaných konaní nepredložila relevantný dôkaz

(s odtlačkom úradnej prijímacej pečiatky okresného súdu, pozn.), že v tom-ktorom prípade

bola skutočne podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a tiež

nepredložila ani „čiastočné rozhodnutie“ okresného súdu o týchto žiadostiach, na ktoré

v sťažnostiach poukazuje, a tiež neuviedla ani len dátum, kedy mali byť tieto „čiastočné

poverenia“ okresným súdom vydané. Okrem toho sťažovateľka predložením „sťažnosti

adresovanej predsedovi okresného súdu“ nezdokladovala ani to, že pred podaním sťažností

ústavnému súdu skutočne preukázateľne vyčerpala tento prostriedok nápravy ňou

označených práv, a túto skutočnosť iba tvrdila, pričom tiež neuviedla, ako boli tieto jej

sťažnosti predsedom okresného súdu posúdené. Okrem toho ústavný súd poukazuje na

zmätočnosť a rozporuplnosť tvrdení sťažovateľky uvádzaných v sťažnostiach, keď uvádza,

že žiadosti o udelenie poverení boli okresnému súdu podané 19. júla 2010, pričom

rozhodnutie o týchto žiadostiach mala urgovať (s. 10 sťažností, pozn.) už 2. júla 2009,

23. septembra 2009, 13. novembra 2009 a 25. februára 2010, t. j. podľa uvedeného

vybavenie predmetných žiadostí sťažovateľka urgovala ešte pred ich samotným podaním.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už po ich predbežnom

prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí na ich prerokovanie

( ).

Ústavný súd tiež podotýka, že v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľky, že kvôli

pretrvávajúcim prieťahom v napádaných exekučných konaniach podala pred podaním

sťažností ústavnému súdu 2. júla 2012 ešte aj 9. mája 2012 sťažnosti predsedovi okresného

súdu na prieťahy v konaní, možno sťažnosti sťažovateľky odmietnuť aj z dôvodu ich

zjavnej neopodstatnenosti.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd totiž už viackrát rozhodol (m. m. ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní [podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosti 2. júla 2012,

t. j. ani nie dva mesiace potom, ako (iba podľa jej tvrdenia bez dôkazu, pozn.) 9. mája 2012

podala predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v napádaných exekučných

konaniach, takže z tohto hľadiska podľa ústavného súdu sťažovateľka neposkytla

okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažností na prieťahy

adresovaných predsedovi okresného súdu, ktoré považuje ústavný súd za účinný právny

prostriedok ochrany označených práv, sám vo svojom postupe zjednal nápravu, a to aj

vzhľadom na množstvo vecí samotnej sťažovateľky, ale aj iných exekučných vecí.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosti sťažovateľky na

prieťahy v konaní adresované predsedovi okresného súdu boli v okolnostiach prípadov zo

strany sťažovateľky iba formálnym úkonom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012