Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 436/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., B., právne zastúpeného JUDr. J. Š., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 3, na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, základného práva podľa čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva

na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 3. júna 2009 a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 9. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2012

osobne doručená sťažnosť M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), na rovnosť v súdnom konaní podľa ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , základného

práva podľa čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 3. júna 2009 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. marca 2010 (ďalej len „napadnutý

rozsudok krajského súdu“).

Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde

domáhal „zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

žalovaného“. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ

uvádza, že proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd tak, že „napadnutý nezákonný rozsudok súdu prvého stupňa v neprítomnosti

žalobcu a sťažovateľa potvrdil“. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že

nesprávnym postupom krajského súdu, ktorý „ho nepredvolal a konal v jeho

neprítomnosti“, mu mal krajský súd odňať možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ podal

proti potvrdzujúcemu napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie „pre nedodržanie

postupu stanoveného “ s presvedčením, že „najvyšší súd

nemohol zamietnuť dovolania žalobcu uznesením zn. a ak dovolanie

žalobcu zamietol, tak porušil ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces“. Na základe

uvedeného sťažovateľ tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov a ich

predchádzajúcim postupom (okresného súdu a krajského súdu) boli porušené jeho označené

práva.

V závere sťažnosti preto sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

«1. Okresný súd Bratislava I v konaní zn. a Krajský súd v Bratislave

v konaní sp. zn. -318 porušili právo sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov,

2. rozhodol, že bolo porušené právo sťažovateľa aby sa jeho vec prerokovala v jeho

prítomnosti, porušili jeho právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

najmä k dôkazu, podľa ktorého škoda na majetku spol. R. nevznikla a tým nevznikla ani

podielovému spoluvlastníkovi a žalobcovi

3. rozhodol, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

4. rozhodol, že bolo porušené právo sťažovateľa zaručené Listinou o ochrane

ľudských práv a slobôd v čl. 6 odst. 1, podľa ktorého bolo porušené právo sťažovateľa, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým,

nestranným a zákonným súdom.

5. rozhodol, že bolo porušené právo ústavné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 3

„Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.“

6. rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 47 ods.3

SR: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“

7. rozhodol, že v konaniach zn. a sp. zn. -318, že

ústavná sťažnosť je dôvodná a postupom súdu bolo skutočne porušené právo sťažovateľa

na spravodlivý proces.

8. sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie zodpovedajúce stavu

právnej neistoty a rozsahu porušených ústavných práv v sume 7.200.- Euro.

9. sťažovateľovi priznal preukázané náklady povinného zákonného zastúpenia

advokátom pred Ústavným súdom SR a všetky náklady uvedeného sporu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,

že petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, sa i napriek zastúpeniu kvalifikovaným

právnym zástupcom vyznačuje značnou neurčitosťou. Sťažovateľ v ňom svoje práva

neoznačil článkami príslušných dokumentov upravujúcich základné ľudské práva a slobody

a jasne neuviedol vo všetkých častiach petitu, koho postupom alebo rozhodnutím malo

dôjsť k porušeniu jeho označených práv.

Takéto zistenie štandardne vedie ústavný súd k výzve sťažovateľovi, respektíve jeho

právnemu zástupcovi na doplnenie podania.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti

konania od takejto výzvy upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné rozhodnutie

o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd totiž na základe

podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie sťažnosti

sťažovateľa a odstránenie neurčitosti petitu sťažnosti by nemohlo za žiadnych okolností

viesť k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

1. Ústavný súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, poukazuje na princíp subsidiarity podľa ,

z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc

preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho

už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý mu predchádzal, odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , ).

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu a jeho napadnutý rozsudok, ústavný

súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti oneskorene podaná.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Postup krajského súdu a jeho napadnutý rozsudok bolo možné namietať podľa § 53

ods. 3 do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku krajského

súdu z 9. marca 2010 (nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2010, pozn.), teda do 1. júna 2010.

Sťažnosť sťažovateľa bola osobne doručená ústavnému súdu 20. júna 2012, čo je zjavne

po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti, ústavný súd

preto odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa ako oneskorene podanú

Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že podľa jeho názoru nebolo

možné aplikovať ani judikatúru ústavného súdu (napr. m. m. , ,

, ), podľa ktorej lehota na prípadné podanie sťažnosti

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti veci zjavne vylučujú. V posudzovanom prípade ústavný súd zistil okolnosť, ktorá

podľa jeho názoru bráni zachovaniu lehoty aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu, teda napadnutému rozsudku krajského súdu, pretože podľa

zistení ústavného súdu dovolacie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. februára 2012 nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2012 a sťažnosť

sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu osobne 20. júna 2012, teda zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty podľa vo vzťahu k dovolaciemu

rozhodnutiu, ktorého právoplatnosť je rozhodujúca pre aplikáciu už uvedenej judikatúry

ústavného súdu, a tým aj zachovanie lehoty podľa

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ktorým v okolnostiach prípadu

je práve napadnuté rozhodnutie krajského súdu, pretože v opačnom prípade by sa možnosť

podania ústavnej sťažnosti vo vzťahu k odvolaciemu rozhodnutiu po rozhodnutí o dovolaní

stala časovo neohraničenou. Keďže nebolo možné aplikovať už uvedenú judikatúru, ústavný

súd odmietol z už uvedených dôvodov túto časť sťažnosti sťažovateľa ako oneskorene

podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012