Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/103/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. S., bývajúceho v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom v B., proti ţalovaným: 1/

Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 2/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. marca 2010, sp. zn. potvrdil

rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 3. júna 2009, č. k. – 229 (§ 219 ods. 1

), ktorým tento súd zamietol ţalobu (podanú 12. apríla 2005), ktorou sa ţalobca

domáhal, aby ţalovaným 1/ a 2/ bola uloţená povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne

sumu 7213, 90 EUR (217 326 Sk) so 17, 60 % úrokom z omeškania od 1. januára 1996 do

zaplatenia z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní,

v dôsledku čoho mu vznikla škoda v ţalovanej výške. Ţalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe

ţaloba nie je dôvodná, lebo výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie

predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovaných 1/ a 2/ v zmysle o

-2-1 Cdo 103/2010

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“).

Stotoţnil sa s tým, ţe ţalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným subjektom v zmysle

ustanovenia Zb; je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy

a väzenstvo; Pasívne legitimovaným subjektom by (ţalovaný 1/) bol, iba ak by si ţalobca

uplatňoval nárok podľa Vo vzťahu k ţalovanému 2/, ktorého

pasívnu legitimáciu mal za zákonom danú uzavrel, ţe nie sú splnené atribúty vzniku nároku

na náhradu škody, nakoľko škoda, ktorej náhrady sa ţaloba domáha, mu nevznikla v dôsledku

nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. K námietke premlčania

uviedol, ţe uplatnený nárok navrhovateľa premlčaný nie je, nakoľko ţaloba bola súdu

doručená dňa 12.4.2005 a rozhodnutie vydané Okresnou prokuratúrou Bratislava II

– 325 o odmietnutí sťaţnosti voči uzneseniu č. k. ČTS: ORP-354/1998 z dňa

30.5.2002 vydanému Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, Obvodným oddelením PZ

Ruţinov západ bolo vydané dňa 18.2.2005. Aţ týmto okamihom (za splnenie ďalších

zákonných predpokladov) by ţalobcovi mohla vzniknúť škoda, spočívajúca v nemoţnosti

uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej bývalými konateľmi spoločnosti REVIS,

s.r.o. v adhéznom konaní. V súvislosti so všeobecnou prevenčnou povinnosťou (§ 415

) poukázal na ustanovenie účinné v r.

1995 t. j. v rozhodnom období, podľa ktorého mal kaţdý spoločník právo na informácie

o záleţitostiach spoločnosti a mal moţnosť nahliadať do dokladov spoločnosti. Odvolací súd

sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe jeho pohľadávka na vyplatenie podielu na zisku nebola

dlţnou spoločnosťou uspokojená v dôsledku nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní

( i keď k prieťahom došlo). Uviedol, ţe ţalobca si svoju pohľadávku voči uvedenej

spoločnosti neuplatnil a ţe spoločnosť nebola vymazaná z obchodného registra v dôsledku

neúmerne dlhého trestného konania, ale v dôsledku likvidácie po jej zrušení, pre nedostatok

majetku. Nemoţno preto vyvodiť ani záver, ţe spoločnosť zanikla v dôsledku nečinnosti

orgánov činných v trestnom konaní. Na námietku ţalobcu ohľadne nemoţnosti poškodenej

spoločnosti uplatniť si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní poukázal na to, ţe ani

tejto (spoločnosti) nič nebránilo priamo sa domáhať súdnou cestou (v občianskom súdnom

konaní) náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia od tretích osôb s ktorými jej

konatelia boli v obchodnom styku alebo priamo náhrady škody proti konateľom. Pokiaľ

ţalobca videl nesprávny úradný postup v nedoručení uznesenia z 30. mája 2002 priamo

-3-1 Cdo 103/2010

spoločnosti ale len poškodenému spoločníkovi a členovi dozornej rady Ing. K. uviedol, ţe

(tento postup) nebol v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá mala vzniknúť ţalobcovi

nevyplatením podielu na zisku. Povinnosť doručiť uznesenie aj ţalobcovi ako poškodenému

spoločníkovi nebola zistená, keďţe ţalobca nebol poškodenou spoločnosťou, ani

oznamovateľom trestného činu na základe podania z 25.5.1995 (podpísaného za spoločnosť aj

ním, ale len ako členom dozornej rady).

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe

súd mu odňal moţnosť konať pred súdom ( ) a vec nesprávne právne

posúdil ( ). Vytýkal tieţ, ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozsudku je nezrozumiteľné a ţe súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Dôvodil aj

nedoručením predvolania (ani jemu, ani jeho zástupcovi) na odvolacie konanie (konané

9. marca 2010) a nesprávnou aplikáciou . Z hľadiska nesprávneho

právneho posúdenia sa zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom a trval na odôvodnenosti podanej ţaloby a na tom,

ţe štátne orgány nekonali aţ do premlčania trestnosti skutkov, na ktoré bolo podané trestné

oznámenie. Nesprávny postup videl aj v prekvalifikovaní trestných činov podvodu podľa

na skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa . Ako

nesprávny postup namietal aj nedoručenie rozhodnutia Okresného prokurátora o odloţení veci

z 30. mája 2002 spoločnosti REVIS, a napokon aj spôsob vyhodnotenia dôkazov.

Ţalovaný 1/ navrhol dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm.

c/ v spojení s )

Ţalovaný 2/ taktieţ navrhol dovolanie ţalobcu odmietnuť. S odôvodnením rozsudku

odvolacieho súdu sa plne stotoţnil a dovolaním napadnutý rozsudok povaţoval za vecne

správny, keď ţalobca v konaní nepreukázal, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá

moţnosť konať pred ním. Stotoţnil sa aj s názorom odvolacieho súdu podľa ktorého nebola

preukázaná existencia ţiadnej výnimky odôvodňujúcej potrebu predvolania ţalobcu na

pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania.

-4-1 Cdo 103/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s .p.) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), predovšetkým skúmal podmienky prípustnosti dovolania a dospel k záveru, ţe

dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť

dovolania proti takémuto rozhodnutiu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s .p. je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Keďţe dovolaním ţalobcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z

rozsudkov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, prípustnosť dovolania z § 238 ods.

1 aţ 3 vyvodiť nemoţno.

Dovolanie by bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle uvedeného

-5-1 Cdo 103/2010

ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba

zistenie, ţe v konaní skutočne k takejto konkrétnej vade došlo.

Dovolateľ v predmetnej veci tvrdil existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ , preto sa dovolací súd zaoberal (okrem iného) najmä jej existenciou. Mal

pritom na zreteli, ţe odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie nesprávny postup súdu,

ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho

súdneho konania. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k odňatiu moţnosti

dovolateľa konať pred súdom nedoručením predvolania na pojednávanie ani jemu, ani jeho

právnemu zástupcovi.

Podľa v znení , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa ale

v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v ) môţe odvolací súd rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania.

Z dovolaniami napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení

pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Procesný postup

odvolacieho súdu, pokiaľ vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, zodpovedal

v danom prípade ustanoveniu ; takým postupom sa dovolateľovi neodňala

moţnosť konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm.

f/ namietal, ţe rozhodnutie sudu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené (a preto

je nepreskúmateľné a arbitrárne) dovolací súd udáva, ţe táto námietka nie je dôvodná.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku totiţ spĺňa všetky poţiadavky vyplývajúce

z ustanovenia v spojení s ustanovením ) a jednoznačne

-6-1 Cdo 103/2010

umoţnil dovolaciemu súdu ustáliť (okrem iného) aké úvahy ho viedli k potvrdeniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti treba poukázať aj na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozhodnutie z 28. augusta 1997, sp. zn. 2

Cdo 5/1997 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998, v zmysle ktorého nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia (aj keby k nemu došlo) zakladá inú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by teda odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, nezakladalo by to súčasne aj vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, ).

Z hľadiska námietky ţalobcu, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania treba uviesť, že v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, jeho rozhodnutie by z tohto dôvodu

mohlo byť vecne nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe by taktieţ nezakladala

prípustnosť dovolania v zmysle (iba pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné – viď aţ c/ ).

Dôvodná nie je ani námietka dovoteteľa spočívajúca v tom, ţe v súdnom konaní neboli

vykonané všetky navrhované dôkazy, lebo nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo

predstáv účastníkov nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred

súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie

účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, mohlo by to

viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k

nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O. s. p) dovolací súd zdôrazňuje, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

-7-1 Cdo 103/2010

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil

správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by (v prípade

opodstatnenosti) mohol mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo

osebe ale prípustnosť dovolania taktieţ nezakladá (nemá totiţ základ vo vadách konania

podľa § 237 O. s .p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy pouţili alebo

nepouţili správny právny predpis a či ho správne alebo nesprávne interpretovali alebo či zo

správnych skutkových záverov vyvodili správne alebo nesprávne právne závery, by tak

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v

prejednávanej veci nejde.

Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia

a dovolací súd nezistil ,ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými v

§ 237 O. s. p, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

Ţalovaní 1/ a 2/ v dovolacom konaní mali úspech a preto im vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania ( O. s .p. v spojení s a ods.

1 ) Dovolací súd im ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom

konaní im ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková