Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 364/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.

z 2. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 16. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012

doručená sťažnosť Mgr. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 2. augusta 2011 a rozsudkom Krajského súdu v

Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. mája 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. domáhala proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 500 000 Sk, t. j.

16 596,96 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 2. augusta 2011 žalobu

sťažovateľky v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti

označenému rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd, ktorý rozsudkom sp. zn.

zo 16. mája 2012 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil

(obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť 25. mája 2012).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Okresný súd v Piešťanoch pod č. k. žalobu mojej klientky zamietol

z dôvodu premlčania uplatneného nároku. ...

Po podaní odvolania KS Trnava pod č. k. skonštatoval, že žaloba

bola podaná včas, rozhodnutie súdu I. stupňa však potvrdil z toho dôvodu, že moja klientka

nepreukázala príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a postupom súdov v konaniach

OS Trnava a a OS Piešťany a 11 C/01. ...

Vo veci mojej klientky v cit. súdnych konaniach súdy až do roku 2010 na dlhé roky

prerušovali úplne nedôvodné konania, no najmä opakovane vydávali predbežné opatrenia,

ktorými až do r. 2008 zakazovali mojej klientke disponovať a nakladal s jej vlastníckym

právom k nehnuteľnostiam, čím de facto jednojednoznačne umožňovali A. P. jej

nehnuteľnosti od mája 1988 (v podstate až doteraz, teda 24 rokov, nakoľko aj exekučné

konanie aj trestné konania sú zatiaľ bezvýsledné) bezplatne užívať a vlastne takýmto,

odobrovaním súdov na jeho pobyt nehnuteľnosti úplne zničiť.

Takýmto postupom súdy sústavne porušovali a 21 SR, v dôsledku čoho

došlo aj k spôsobenej majetkovej ujme vyčíslenej sumou 500.000 Sk Za túto škodu musí SR

zast. MS SR niesť zodpovednosť a preto som podala aj dovolanie na NS SR...“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1

, aby „... zrušil nezákonné rozhodnutia súdov I. a II. stupňa vo veci OS Pieštany č. k.

a vec vrátil súdu na nové konanie...“ a aby jej „... priznal... primerané

finančné zadosťučinenie za nezákonné postupy súdov a náhradu trov tohto konania“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 2. augusta 2011 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012, k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku nezákonnosti označených

súdnych rozhodnutí.

1. K namietanému rozsudku okresného súdu

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľmi označeného základného práva alebo

slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa prvej vety v znení

účinnom rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 2. augusta 2011 bolo prípustné odvolanie – riadny opravný

prostriedok, ktorý sťažovateľka napokon aj účinne využila. Krajský súd sa v rozsahu svojho

preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými

skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu

uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (t. j. proti

napadnutému rozsudku okresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

2. K namietanému rozsudku krajského súdu

Obdobne aj v súvislosti s napádaným rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012 ústavný súd konštatuje, že podľa svojej doterajšej

judikatúry dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovení § 236 a nasl.

považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd

v občianskoprávnom konaní (napr. , , ), preto ho

nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa .

Ako to zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, sťažovateľka v podstate na základe tých

istých námietok, akými odôvodňuje svoju sťažnosť, podala proti označenému rozsudku

krajského súdu dovolanie, o ktorom podľa zistenia ústavného súdu dosiaľ prebieha konanie

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn.

.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho

súdu (krajského súdu), ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné, len

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďže v danej

veci o taký prípad nešlo, dovolanie proti označenému rozsudku krajského súdu bolo

prípustné iba z dôvodov zmätočnosti podľa ustanovenia , v prípade preukázania

ktorých by mohlo dôjsť k naplneniu účelu sledovaného sťažovateľkou aj v konaní

o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto

podľa názoru ústavného súdu v tomto čase je predčasné a bez významu zaoberať sa jeho

prípadnou meritórnou nesprávnosťou.

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná sťažnosť za

prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní, pričom lehota na podanie sťažnosti proti dovolaním

napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu sa považuje za zachovanú (napr. ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti (t. j.

vo vzťahu k rozsudku krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozsudkov, o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj o trovách konania je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ),

ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012