Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/176/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. K., bytom Ú.,

v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. V. D., advokátka, so sídlom B., proti žalovanej:

Slovenská republika zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 16. mája 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany rozsudkom z 02. augusta 2011 č.k. -66 návrh

navrhovateľky na náhradu škody zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek zamietnutiu návrhu pre vznesenú námietku

premlčania sa súd zaoberal i samotným návrhom a z celkového vykonaného dokazovania

vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd na základe všetkých zistených

skutočností vyhodnotil, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom, či a aká škoda

jej vznikla, nepreukázala ani prezentovanú škodu na zdraví a psychike.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 16. mája 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok, ktorým žalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania, odôvodnil odvolací súd poukazom na a

ods. 1 a tým, že žalovaná trovy nevyčíslila a ani jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom

namietal, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Uviedla, že odvolací súd nenariadil pojednávanie, napriek tomu že trvala na

ústnom prerokovaní a týmto jej bolo odňaté právo vystúpiť pred súdom. Nesúhlasila ani

s právnym posúdením veci. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním žalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

žalovaného nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj

rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalovaného preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za

následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolateľka procesnú vadu konania a prípustnosť jej dovolania v zmysle § 237 písm.

f/ vyvodzovala v dovolaní z toho, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a bez toho, aby boli splnené podmienky pre tento procesný postup vyplývajúce

z

Odvolací súd v danom prípade vec prejednal a rozhodol 16. mája 2012. Podľa

ustanovenia v znení , ktorý nadobudol účinnosť

1. januára 2012, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,, c/ to

vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch (než sú

uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a že z tohto dôvodu nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje

tomu, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. keďže

nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce

sa územného celku a pod. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na

všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Postupom odvolacieho súdu,

ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom.

V čase keď odvolací súd rozhodoval, že predmetná vec bude vyhlásená bez

nariadenia ústneho pojednávania, preto v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 a § 211

ods. 2 , boli čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli

súdu dňa 19. apríla.2012 (č.l. 93 spisu). Napokon vyplýva to zo Zápisnice o vyhlásení

rozsudku Krajského súdu v Trnave z (č.l. 107 spisu).

To znamená, že postup odvolacieho súdu v danej veci bol v súlade s § 214 ods. 2

a že odvolací súd mohol vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky

boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie žalobkyne v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť jej

dovolania nemožno vyvodiť ani z Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti ( ).

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Žalovaná nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho

konania ( v spojení s ) a trovy tohto konania

nevyčíslila.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta